Význam slova "sam" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený

šaman -a m. kňaz a čarodejník vyznávajúci šamanizmus

šamanista -u m. stúpenec šamanizmu

šamanizmus -mu m. náb. založené na kulte duchov ovládajúcich istých ľudí (šamanov);

samaritán -a m. (podľa bibl. Samaritána) kto nezištne pomáha inému: milosrdný s.;

samaritánka -y -nok ž.;

samaritánsky príd. i prísl.: s. skutok;
konať s.;

samaritánstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. milosrdenstvo

2. milosrdný skutok

samba -y sámb ž. spoločenský tanec v rýchlejšom tempe (pochádzajúci z Brazílie): tancovať s-u;

sambový príd.: s. rytmus

samček -a mn. N a A -y m. zdrob.;

samčí príd.: s-ie orgány, bunky;
bot. s. kvet majúci iba tyčinky

samec -mca mn. N a A -e m. živočích mužského pohlavia: s. ryby, sovy, kozy;

samica -e -míc ž. živočích žen. pohlavia: s. tigra, orla, hada;

samičí príd.: s-ie pohlavie, potomstvo;
bot. s. kvet majúci iba piestiky

samička -y -čiek ž. zdrob.;

samit, pôv. pís. summit -u m. schôdzka, rokovanie, konferencia štátnikov, politikov na najvyššej úrovni: s. predstaviteľov najvyspelejších krajín

samizdat -u m. podľa rus. skr.

1. tajné rozmnožovanie a rozširovanie rukopisov zakázaných kníh, časopisov ap.: kniha vyšla v s-e

2. takto vydaný a rozširovaný rukopis knihy, časopisu ap.: mať v knižnici s-y;

samizdatový príd.: s. časopis, s-á literatúra

šamlík -a m. hovor. nízky stolček, podnožka: sadnúť si na š.

samobytne prísl.;

samobytnosť -i ž.

samobytný príd. kniž.

1. nezávislý, slobodný: s. národ

2. svojrázny, osobitý: s. umelec, s-á kultúra;

samochvála -y -vál ž. vychvaľovanie seba samého

● s. smrdí vychvaľovanie sa je nepekná vlastnosť

samočinne prísl.: zaznamenávať s.;

samočinnosť -i ž.

samočinný príd.

1. prebiehajúci bez zásahu človeka, živelný: s. vývin, s-á kontrola (organizmu)

2. poháňaný vlastnou silou, automatický: s. počítač, s-á brzda, s-é napájadlo;

samočistenie -ia s. prirodzené čistenie bez umelých zákrokov: s. vína, rieky, ovzdušia

samočistiaci príd. spôsobujúci prirodzené, samočinné čistenie: s. proces, efekt; s. filter

samoderžavie -ia s. rus. kniž. absolutistická vláda v cárskom Rusku;

samoderžavný príd.: s-á vláda

samodruhosť -i ž.

samodruhý príd.: s-á žena ťarchavá, tehotná;

samohláska -y -sok ž. lingv. hláska znejúca ako tón: krátka, dlhá s., vysloviť s-u;

samohláskový príd.: s. systém

samohybný príd. majúci vlastný pohon: s. vozík, kombajn, s-é delo

samoindukcia -ie ž. elektrotech. indukcia vo vodiči, ktorým prechádza elektr. prúd;

samoindukčný príd.: s. odpor, s-é napätie

samojediný príd. zastaráv. celkom sám, iba jeden: s. strom

samokontrola -y ž.

1. interná kontrola: s. v závode

2. zastar. sebakontrola

samolepiaci príd. obsahujúci lepiacu vrstvu, kt. netreba pred použitím zvlhčovať: s-a páska, nálepka

samolepka -y -piek ž. samolepiaca nálepka: reklamná s.;
nalepiť s-y na tašku

samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

samoliečebný príd.

samoľúbo prísl.: tváriť sa s.;

samoľúbosť -i ž.: urazená s.

samoľúby príd. nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: s. človek;
s. úsmev;

samonabíjací príd. schopný obnovovať potrebnú energiu pripojením do el. siete: s. strojček, s-ia batéria

samonosný príd. nezávislý od iných konštrukcií: s-á karoséria, priečka

samoobsluha -y -lúh ž.

1. obsluhovanie seba samého: s. v reštaurácii, v jedálni

2. predajňa, kde si kupujúci vyberá tovar sám: nakupovať v s-e;

samoobslužný príd.: s-á jedáleň

samoodmrazovací príd. kt. sa sám odmrazuje: s-ia chladnička

samoopelenie -ia s. opelenie vlastným peľom

samoopelivosť -i ž.

samoopelivý príd. opeľujúci sa vlastným peľom: s-é rastliny;

samooplodnenie -ia s. oplodnenie vlastným semenom: s. živočíchov, rastlín

samopal -u m. osob. automatická strelná zbraň, automat

samopalník -a mn. -ci m. vojak, ozbrojenec vycvičený v streľbe samopalom

samopaš -e obyč. iba jedn. ž. nespútaná veselosť, bujarosť, pochabosť, samopašníctvo: mladícka s., vystrájať s.

samopašiť, samopašiť sa nedok. robiť samopašné kúsky, pochabiť sa, vystrájať

samopašne prísl.: s. pokrikovať, pobehovať;

samopašnica -e -níc ž.;

samopašnícky príd. i prísl.: s. kúsok, výčin;
správať sa s.;

samopašníctvo -a s. samopaš

samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

samopašnosť -i ž.

samopašný príd. kt. nerešpektuje výchovné úsilie, spoloč. normy ap., roztopašný; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. šarvanec, s-é dieťa;
s. smiech, s-á hra;

samoplatca -u mn. -ovia m. samoplatiteľ: byť na liečení ako s.;

samoplatcovský príd.

samoplatiteľ -a mn. -ia m. kto si sám platí liečebnú starostlivosť, obyč. kúpeľnú liečbu, samoplatca;

samoplatiteľka -y -liek ž.;

samoplatiteľský príd.

samoplatkyňa -e -kýň ž.;

samopohyb -u m. filoz. samočinný pohyb hmoty

samorast -u m. neživ. ozdobný predmet z úlomkov konárov, koreňov ap., ktoré majú zaujímavý vzhľad: opracúvať, hľadať s-y;
pozoruhodná zbierka s-ov;

samorast -a mn. -i m. živ. kto dosahuje výsledky v oblasti, na kt. sa pripravoval sám bez odb. školenia

samorastlosť -i ž.

samorastlý príd. kniž. kt. sa odborne neškolil, neškolený; osobitý, svojský, originálny: s. talent;
s. výtvarný prejav;
s-é umenie;

samoregulácia -ie ž. regulácia vlastného konania, správania ap.: etická s.;

samoregulačne prísl.

samoregulačný príd.: s-é princípy;

samorodák -a m. vin.

1. vinič vypestovaný krížením amer. a eur. sort

2. víno z hrozna tohto viniča

samospád -u m. prirodzený spád: odtok vody s-om;

samospádový príd.: s-é potrubie, zavlažovanie

samospasiteľnosť -i ž.

samospasiteľný príd.

1. náb. ako jediný zaručujúci spasenie: s-á viera

2. kniž. iron. zaručujúci sám osebe úspech, jedine správny: s-á teória, metóda, myšlienka;

samospráva -y -ráv ž. samostatné vykonávanie správnych vecí: územná, politická, družstevná s., s. podniku, internátu;

samosprávne prísl.

samosprávny príd.: s. orgán, s-e združenie;

samospúšť -e ž. mechanizmus na samočinné stlačenie spúšte

samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;

samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i

samostatný príd.

1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa

2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo

3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ

4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;

samosudca -u mn. -ovia m. práv. sudca súdiaci bez senátu;

samosudkyňa -e -kýň ž.

šamot -u m. materiál vyrábaný zo žiaruvzdorných hlín; výrobky z nich: obložiť, vymurovať pec š-om;

samota -y -môt ž.

1. iba jedn. odlúčenie od iných ľudí, opustenosť: pocit s-y, žiť v s-e

2. dom, domy ďaleko od väčších obývaných celkov: horské s-y, bývať na s-e

samotár -a m. človek žijúci osamote: žiť životom s-a;
mn. N a A neživ. -e živočích žijúci osamote: diviak s.;

šamotár -a m.

1. robotník pracujúci pri výr. šamotu a výrobkov z neho

2. murár vymurúvajúci šamotom

šamotáreň -rne ž. továreň na výr. šamotu a výrobkov z neho

samotárka -y -rok ž.;

samotársky príd. i prísl.;

samotárstvo -a s. sklon k samote

samotka -y -tiek ž. hovor. cela, v kt. je väzeň sám: zavrieť väzňa do s-y

šamotka -y -tiek ž. hovor. šamotová tehla al. dlaždica

samotný príd.

1. bez spoločnosti, osamotený, sám: pri jazere sedí s., s-ému je clivo

2. sám (význ. 5): už s-á výhra prekvapila, s. priebeh niečoho

● expr. s. ako palec, prst úplne, celkom sám

samotok -u m.

1. odb. samovoľné tečenie tekutiny

2. vin. mušt al. víno získané z rozmliaždeného hrozna precedením bez lisovania

šamotovať nedok. zatierať, vymazávať šamotom: š. pec

šamotový príd.: š-á malta, tehla

samoúčel -u m. čo nemá iný účel okrem seba: kritika nemá byť s-om;

samoúčelne prísl.: postupovať s.;

samoúčelnosť -i ž.

samoúčelný príd.: s-á veda, s-é umenie;

samouk -a mn. -ovia m. kto sa učí, učil sám, náturista: vzdelaný s., dielo utvorené s-om

samourčenie -ia s. právo na samostatnosť, nezávislosť, sebaurčenie: zásada s-ia národov

samovar -u m. rus. prístroj na varenie čaju: postaviť s., posedenie pri s-e;

samovarček -a m. zdrob.

samoväzba -y -zieb ž. uväznenie väzňa osamote: dať niekoho do s-y

samoviazač -a m. stroj na kosenie a viazanie obilia do snopov

samovláda -y -lád ž. neobmedzená vláda jednej osoby, absolutizmus, despotizmus: cárska s., zvrhnúť s-u;