Význam slova "s s" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sídlo -a -del/-diel s.

1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

síkať -a nedok. expr.

1. striekať (význ. 1): krv len tak s-la

2. močiť (význ. 3)

sínus -u m. mat. goniometrická funkcia, zn. sin;

sínusoida -y -oíd ž. geom. krivka znázorňujúca priebeh sínusu

sínusový príd.

síra -y ž. žltý nekovový chem. prvok, zn. S;

síran -u m. chem. sírany soli kyseliny sírovej, sulfáty

síriť -i nedok. dezinfikovať sírou: s. ovocie, sudy

sírnatý príd. obsahujúci, pripomínajúci síru: s. prameň, s. zápach

sírnik -a m. chem. soľ kyseliny sírovodíkovej, sulfid: s. strieborný;

sírnikový príd.

sírny, sírový príd. obsahujúci síru, pochádzajúci zo síry: s-ne, s-ové kúpele, s. zápach;
s-ová masť;
chem. kyselina s-ová

sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;

sírouhlíkový príd.: s. exhalát

sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;

sírovodíkový príd.: kyselina s-á

sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

sľubne prísl.: s. sa rozvíjať

sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;

nedok. sľubovať

● s. hviezdy z neba nesplniteľné

// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;

nedok. sľubovať sa

sľubový príd.: s-á formula

sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;

sľudový príd.: s-á tabuľka

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

sľukárka -y -rok ž.;

sľukársky príd.

sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;

sóda -y ž.

1. biela látka použ. pri praní, v priemysle ako zmäkčovadlo vody, chem. uhličitan sodný

2. prášok použ. v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdkovej šťavy ap.: jedlá s., s. bikarbóna

3. hovor. sódovka: whisky so s-ou;

sódovka -y -viek ž. voda obohatená kysličníkom uhličitým, sódová voda: čerstvá s., pohár s-y;

sódovkáreň -rne ž. podnik na výr. sódovky

sódovkový príd.: s-á fľaša

sódový príd.: s-á voda sódovka

sója -e ž. strukovina, ktorej semená sa používajú ako potravina a na výr. oleja, bot. Glycine;

sójový príd.: s. olej, s-á múčka, s-é mlieko;
s-é mäso potravina zo sóje nahrádzajúca živočíšne mäso

sólista -u m. sólový hudobník, spevák al. tanečník: inštrumentálny, vokálny s., s. umeleckého súboru;

sólistický príd.: s. koncert, s-á skladba;

sólisticky prísl.

sólistka -y -tiek ž.;

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

sólovo prísl.: vystupovať s.

II. sólo neskl. príd. hovor. bez ostatných prvkov, kt. sú obyč. pri sebe, sólový, samotný: s. sako, s. kreslo

III. sólo prísl. hovor. sólovo: pieseň zaspievaná s.

sólový príd.: s. part;
s. únik cyklistu, s-á jazda;

sós, zós -u m. subšt. omáčka;

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom

nedok. sprísňovať

// sprísniť sa sprísnieť: výber sa s-l;

nedok. sprísňovať sa

sŕkať -a, srkať -á nedok.

1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

3. crkať (význ. 3);

sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;

sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

sťa spoj. podraď. poet. ako, sťaby: biely s. sneh, rovný s. jedľa

sťaby spoj. podraď. poet. akoby: domčeky boli s. maľované;
zmizol, s. sa bol prepadol

sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y

sťahaný príd. hovor. ustatý, uťahaný, strhaný: s-é kone

sťahovací¹ príd. určený na sťahovanie, priťahovanie, priťahujúci, sťahujúci: s-ia skrutka, s. pás

sťahovací² príd. určený na (pre)sťahovanie: s-ie auto;
s-ie náklady na sťahovanie

nedok. sťahovať²

// stiahnuť sa

1. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa, zmenšiť sa: s-l sa, aby vyzeral menší;
koža sa s-la (od sucha)

2. spojiť sa (do celku), zovrieť sa: ľudia sa s-li do hlúčika;
rana sa s-la zacelila sa;
hrdlo sa mu s-lo (od žiaľu) zovrelo sa

3. premiestniť sa (na menší al. pôvodný priestor); utiahnuť sa (význ. 1): partizáni sa s-li do hôr;
vojsko sa prechodne s-lo

4. (obyč. o častiach tváre) zmraštiť sa (význ. 1), zhúžviť sa: tvár sa mu s-la (od bolesti)

● s. sa do ústrania, s. sa do seba, s. sa do ulity izolovať sa;

sťahovať¹ nedok.

1. dopravovať na iné miesto, premiestňovať: s. nábytok

2. premiestňovať niekoho s vecami do iného bytu, bydliska: s. novomanželov (do novostavby);
s. rodičov do mesta

// sťahovať sa

1. meniť byt, bydlisko: s. sa na sídlisko

2. meniť miesto sídlenia, výskytu: Slovania sa s-li z východu;
vtáci sa s-jú na juh;
s-nie národov v 4. – 7. stor. po Kr.

nedok. sťahovať sa²

● s-jú sa nad ním mračná hrozí mu nebezpečenstvo

sťahovavý príd. kt. mení miesto pobytu, výskytu: s-é slovanské kmene;
s-é vtáky odlietajúce pravidelne na zimu do teplejších krajín

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

sťažene prísl.;

sťaženosť -i ž.

sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;

sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život;

sťažka prísl. namáhavo, ťažko: s. kráča, dýcha

sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
sú s-i na nestatočnosť predaja;
práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.;

sťažnostný príd.: práv. s-é konanie

sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
práv. podávať sťažnosť

sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;

sťažovateľka -y -liek ž.

stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca;

štôs, štós -u m. hovor. stôs: š. dreva, novín;

str., s. skr. strana, stránka

štrnásť, m. živ. i štrnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 14: š. hodín, rokov, korún;
š. chlapcov, š-i chlapci

štrnásťčlenný príd. zložený zo 14 členov: š. kolektív

štrnásťdenný príd. trvajúci 14 dní, štrnásťdňový (význ. 1): š. zájazd

štrnásťdňový príd.

1. trvajúci 14 dní, štrnásťdenný: š-é školenie, š-á dovolenka

2. 14 dní starý: š-é dieťa

štrnásťročný príd.

1. trvajúci 14 rokov: š-á služba

2. 14 rokov starý: š. chlapec, š-é dievča

súbeh -u m. súťaž o (prac.) miesto, o dodávku ap., konkurz: vypísať s. na voľné miesto, s. uchádzačov;

súbehový príd.

súbežne prísl.;

súbežnosť -i ž.

súbežný príd.

1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate

2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;

súboj -a m.

1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e

2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka;

súbojový príd.

súbor -u m.

1. zoskupenie súvisiacich vecí, javov ap. tvoriacich celok, komplex: s. pomôcok, článkov, s. vedomostí

2. umel. skupina, zbor: spevácky, tanečný s.;

súborne prísl.

súborný príd. k 1: s-é dielo súhrnné;

súborový príd. k 2;

súc prechodník slovesa byť

súčasne prísl.

1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.

2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;

súčasníčka -y -čok ž.;

súčasnícky príd.

súčasník -a mn. -ci m.

1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie

2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;

súčasnosť -i ž.

1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i;
v s-i je to náš najlepší plavec

2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov

súčasný príd.

1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus

2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici;
s-é pôsobenie síl;

súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka

súčet -čtu m. výsledok sčítania; súhrn: s. položiek;

súci príd.

1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka

2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov

3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec

● byť na → svet s.;

súčiastka -y -tok ž.

1. súčasť: s. oblečenia

2. (menšia) súčasť stroja, prístroja ap.: výroba s-ok;
náhradné s-y vymeniteľné (menšie) jednotlivosti tvoriace súčasť dielcov (skrutky ap.);

súčiastkový príd.

súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;

súčiniteľ -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. odb. koeficient: s. trenia

súčinnosť -i ž. kniž. spolupráca, spolupôsobenie: akcia za s-i bezpečnostných orgánov;
v s-i s výskumníkmi;
vzájomná s. zložiek

súčinový príd.

súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u

□ mať s. (s niekým) súcitiť;

súcitiť -í nedok. kniž. mať súcit, spolucítiť: s. s ukrivdeným

súcitne prísl.;

súcitnosť -i ž.

súcitný príd.: s. človek, s. pohľad prejavujúci, vyjadrujúci súcit;

súcno -a s. kniž. bytie; objektívna realita (vo filoz.)

súco prísl.: s. si počínať;
vyzerá s.;

súcosť -i ž.

súčtový príd.