Význam slova "s����" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 438 výsledkov (4 strán)

  • ananás -u m.

    1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas

    2. plod tejto rastliny;

  • bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta

  • brús -a m. nástroj na brúsenie;

  • devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti

  • devätnásťročný príd.

    1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

    2. 19 rokov starý: d. mládenec

  • dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
    o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
    D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

  • dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

  • dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

  • dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

  • dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

  • dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

  • dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
    d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

  • džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.

  • húsť hudie hudú nedok.

    1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

    2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
    toľko doňho h-li, až uveril

    expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
    h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

  • ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

    1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
    ide sa mu dobre;
    už ide a) prichádza b) odchádza;
    í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
    í. z cesty i pren. ustúpiť;
    í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
    í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
    í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

    2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
    í. tancovať, spať;
    í. po lekára, po vodu;
    í. na dovolenku;
    í. na huby;
    í. za niekým s prosbou;

    3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

    4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
    vlak mu ide o dvoch odchádza;
    í. sedemdesiatkou;
    z nosa mu ide krv tečie;
    z kuchyne ide vôňa vychádza;
    dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

    5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

    6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

    7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

    8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

    9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
    í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
    í. na vysokú školu;
    í. študovať;

    10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

    11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
    to nejde nedá sa to

    12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
    ide naňho spánok;
    neos. išlo mu na piaty rok;
    ide mu do plaču

    13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

    14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
    ide o samozrejmosť;
    ide mu o úspech;
    o mňa nejde

    15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu;
    tento účes ti nejde

    16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

    ide to ako po masle, po drôte ľahko;
    ide to ako v lete na saniach pomaly;
    í. príkladom;
    í. k veci neodbočovať;
    í. na koreň veci skúmať podstatu;
    í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
    expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
    í. svojou, vlastnou → cestou;
    nejde mu to do hlavy nechápe to;
    ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
    ide do tuhého situácia je vážna;
    í. na odbyt, na dračku míňať sa;
    í. si → oči vyočiť;
    ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
    robota (mu) ide od ruky šikovne;
    expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
    í. → hlavou proti múru;
    í. s → bubnom na zajace;
    expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

  • jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

  • jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

  • jedenásťročný príd.

    1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

    2. 11 rokov starý: j. chlapec

  • klásť kladie kladú nedok.

    1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
    k. oheň zakladať;
    k. vajíčka (o živočíchoch)

    2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

    3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

    k. otázky spytovať sa;
    k. odpor odporovať;
    k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
    k. základy niečoho zakladať, budovať;
    k. si za cieľ, k. za vzor

    k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
    expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

    // klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

  • nadísť -íde -ídu -išiel dok.

    1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
    n-l čas, aby ...

    2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

  • naklásť -kladie -kladú dok.

    1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
    n. vajíčka (o živočíchoch)

    2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
    n. oheň založiť

    expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

  • napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;

    // napásť sa: ovce sa n-li

  • narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

    1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la

    2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
    cesto n-lo nakyslo;

    expr. n-li mu → rohy, rožky;
    n-l mu → hrebeň;
    expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;

    nárast -u m.

    1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít

    2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu

  • násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)

  • obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

    1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
    o. okolo domu

    2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
    keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

    3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

    4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
    o. problém

    5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

    6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

    o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

  • obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
    o. sa vankúšmi;

  • obrásť -rastie -rastú dok.

    1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

    2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
    dom o-ený viničom;

  • odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

    1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy;
    o. z domu autom;
    vlak o-l načas

    2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

    3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

    4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

    zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť;
    o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

  • odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?

  • odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

    1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
    tráva o-la

    2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;

  • osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci

    jeden za o., druhý za dvadsať bez dvoch obaja sú rovnakí

  • P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

  • päsť -e ž.

    1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
    udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

    2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

    expr. je to ako p. na oko neprimerané;
    robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
    zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
    vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

  • pásť pasie pasú nedok.

    1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

    2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
    p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

    ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
    žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

  • pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

  • podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)

  • poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

  • popásť -pasie -pasú dok.

    1. chvíľu pásť: chcel by ešte kravičky p.

    2. vypásť (význ. 1), spásť: ďatelinu mu p-li

    p. (si) oči, zrak na niekom, na niečom s úľubou si pozrieť

    // popásť sa chvíľu sa pásť: pustil kone p. sa na trávniku

    p. sa (očami) na niekom, na niečom s úľubou sa pozrieť

  • predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

    1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused;
    auto ich p-lo veľkou rýchlosťou

    2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li

    3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;

  • prepásť -pasie -pasú dok. hovor. premeškať: p. výstavu, divadelnú hru;
    p. termín;
    p. príležitosť, šancu

  • prerásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

    1. rastom prevýšiť: dcéra p-la matku o hlavu

    2. získať prevahu, prevýšiť, predbehnúť: žiak p-l učiteľa;
    dielo p-lo svoju dobu

    3. kniž. vývinom nadobudnúť novú podobu, pretvoriť sa: kvantita p-la na novú kvalitu

    4. rastom preniknúť, vrásť do niečoho: burina p-la obilie;
    p-ená slanina prestúpená mäsom

    p. niekomu cez hlavu prestať ho rešpektovať;

  • prirásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok. rastom sa pripojiť, spojiť: vrúbeľ p-l na podpník;
    domčeky sú akoby p-ené jeden k druhému

    p. k srdcu stať sa milým;

  • prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
    dal p., že nesklame;

  • prísľubový príd.

  • prísť príde prídu príď! prišiel dok.

    1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
    p. niekde pešo, autom, vlakom;
    p. do práce včas;
    p. na návštevu k priateľovi;
    p-l k nám po čerešne;
    p. na pohreb

    2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
    autobus ešte nep-l

    3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

    4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

    5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

    6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
    p-l mi list;
    tovar p-e zajtra

    7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
    po zime p-e jar;
    naraz p-la choroba

    8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
    p. do pomykova;
    p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
    p. do druhého stavu oťarchavieť;
    p. do módy stať sa módnym

    9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
    za to p-te do väzenia

    10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
    ľahko p-l k zlatu

    11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
    p. o peniaze;
    vo vojne p-la o syna;
    p. o oči

    12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
    p-la na ňu slabosť;
    neos. p-lo mi zle, clivo;
    dobre mu p-lo, že videl matku

    13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

    14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
    žije, ako p-e

    15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
    p. na chybu v účtoch

    16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

    17. hovor. stáť2 (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

    18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

    19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

    20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
    očakávame, že p-e k zlepšeniu

    p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
    p. na amen na koniec;
    ktoprv p-e, prv melie;
    expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
    p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
    nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
    p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
    p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
    p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
    p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
    p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
    p. navnivoč znehodnotiť sa;
    p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
    nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
    p. do hotového, k hotovému;
    p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
    p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
    p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
    p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
    p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
    p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
    p-lo na moje slová mal som pravdu;
    p. niekomu na oči ukázať sa;
    p. na svet narodiť sa;
    p. o život zahynúť;
    expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
    p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
    p. k sebe nadobudnúť vedomie;
    p. k rozumu spamätať sa;
    nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
    p. o rozum zblaznieť;
    p. si na svoje dobre pochodiť;
    keď na to p-e ak bude treba;

  • rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

    1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li;
    manifestanti sa r-li

    2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li

    3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese;
    kravy sa pastierovi r-li

    4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou;
    r. sa v dobrom, v zlom

    5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li;
    sólista sa r-l s orchestrom

    6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;

  • rozrásť sa -rastie -rastú -sť/-i! dok.

    1. rastom sa zväčšiť, rozšíriť: korene sa r-li;
    okolo plota sa r-lo krovie, r-ená lipa

    2. nadobudnúť väčší rozsah, zmohutnieť, zväčšiť sa: sídlisko sa r-lo, podnikanie sa pekne r-lo;

  • s1 [i es] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
    s sekunda;
    S siemens

    s2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

    1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

    2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

    3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
    chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
    žena s titulom, látka s farebným vzorom

    4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

    5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

    6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

    7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

    8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

    9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

    10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

    s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)

  • s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

  • s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

  • s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

  • nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú

  • sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový

  • sáčko -a -čok s. zdrob.

  • sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

  • sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

  • sádkový príd.

  • sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

  • sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

    1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
    s. halušky dávať do vriacej vody

    2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

  • sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

  • sága -y ság ž.

    1. románové spracovanie života viacerých generácií jednej rodiny

    2. severská povesť al. epos

  • sála -y sál ž. priestranná miestnosť na ver. podujatia ap., sieň: koncertná, prednášková s.;
    operačná s.;

  • sálať -a nedok.

    1. vyžarovať teplo (a svetlo): z pece s-a teplo, oheň, žiara

    2. kniž. zračiť sa, vyžarovať: z očí jej s-a šťastie, dobrota;

  • opak. sálavať -a

  • sálavosť -i ž.

  • sálavý príd. vyžarujúci teplo: s-é lúče;
    fyz. s-é teplo;
    tech. s-é kúrenie;

  • sálový príd.: s. priestor, s-á cyklistika

  • sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

    1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
    hovor. konečne s-i bez svedkov

    2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

    3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

    4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

    5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
    priblížil sa k nej samej;
    názor starý ako s-o ľudstvo

    expr. s. ako prst celkom osamotený

  • sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou

  • sánkar -a m. kto sa sánkuje; pretekár na sánkach;

  • sánkarka -y -riek ž.;

  • sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;

  • sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie

  • sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica

  • sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í

  • sánkovať sa nedok. spúšťať sa, voziť sa na sánkach

  • sánky -nok ž. pomn.

    1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach

    2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;

  • sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

  • sára -y sár ž. horná časť čižiem

    expr. srdce mu (s)padlo za s-u naľakal sa

  • sčasti prísl. čiastočne, neúplne: s. osvetlený stôl

  • sčeriť dok. rozvlniť (význ. 1, 2), rozvíriť: s. hladinu, vodu

    // sčeriť sa: s-ené jazero, s-ená hladina

  • sčernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. očernieť: príbor s-ie, rastliny s-jú;
    s-tý kovový rám

  • sčervenieť -ie -ejú dok. očervenieť: s. od zlosti;
    stromy na jeseň s-li;
    v rozpakoch s-la zapýrila sa

  • sčervivieť -ie -ejú dok. očervivieť: ovocie s-lo, stromy s-li

  • sčesať -še -šú dok.

    1. česaním upraviť (obyč. smerom dolu): s. si vlasy na čelo, s. fúzy, bradu;
    vlasy s-né dozadu

    2. česaním odstrániť z povrchu: s. nečistotu z chvosta;

  • nedok. sčesávať -a

  • sčiastky prísl. čiastočne, sčasti, neúplne

  • sčista-jasna prísl. neočakávane, nenazdajky

  • sčítací príd. určený na sčítanie: s. hárok, s-ia komisia

  • sčítanec G a A -nca mn. -e m. mat. číslo, kt. sa sčituje

  • sčítanosť -i ž.

  • sčítaný príd. kt. veľa prečítal, vzdelaný: s. študent, odborník;

  • sčítať -a dok. spočítať: s. čísla, hodnoty;

  • nedok. sčítavať -a, sčitovať

  • sčupiť sa dok. skrčiť sa (význ. 1), učupiť sa: sedieť s-ený

  • sedemnásť, m. živ. i sedemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 17: s. dní, korún;
    s. žiakov, s-i žiaci

  • sedemnásťročný príd.

    1. trvajúci 17 rokov: s-é účinkovanie

    2. 17 rokov starý: s. mladík

  • sémantička -y -čiek ž.;

  • sémantický príd.;

    sémanticky prísl.

  • sémantik -a mn. -ci m. odborník v sémantike;

  • sémantika -y ž.

    1. lingv. veda o význ. jazykových jednotiek; ich význam

    2. filoz. časť semiotiky;

  • sépia -ie ž.

    1. morský živočích s chytadlami, zool. Sepia

    2. mal. tmavohnedá farba;

  • sépiový príd.

  • séria -ie ž. súbor navzájom spätých vecí, činností ap. rovnakého druhu, postupnosť: pokusná s., s. výrobkov, známok;

  • sériovo prísl.: vyrábať s.;

  • sériovosť -i ž.

  • sériový príd.: s-á práca, op. kusová;
    s-é pokusy hromadné;
    elektrotech. s-é zapojenie za sebou;

  • sérový príd.: s-á injekcia

  • sérum -ra sér s.

    1. biol. krvné s. žltkastá tekutina ostávajúca po zrazení krvi

    2. lek. očkovacia látka al. liek na báze krvného séra: protitetanové s., hadie s.;

  • šestnásť, m. živ. i šestnásti -ich čísl. zákl. vyj. počet a číslo 16: š. družstiev, stupňov

  • síce spoj. priraď.

    1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

    2. a síce, správ. a to

  • sídelný príd.: s-é mesto

  • sídlisko -a -lisk s.

    1. komplex obytných budov s občianskou vybavenosťou: panelové s.;
    bývať na s-u

    2. sídlo (význ. 1): praveké s., ľudské s-á;

  • sídliskový príd.: s. odpad

  • sídlišťan -a mn. -ia m. hovor. obyvateľ sídliska;

  • sídlišťanka -y -niek ž.

  • sídliť -i nedok.

    1. byť usadený, mať svoje sídla (o národe, kmeni): kmene s-iace za Karpatmi

    2. kniž. bývať, mať sídlo (o význ. osobnostiach, inštitúciách): prezident s-i v prezidentskom paláci

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV