Význam slova "sám" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 171 výsledkov (2 strán)

  • sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

    1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
    hovor. konečne s-i bez svedkov

    2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

    3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

    4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

    5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
    priblížil sa k nej samej;
    názor starý ako s-o ľudstvo

    expr. s. ako prst celkom osamotený

  • šaman -a m. kňaz a čarodejník vyznávajúci šamanizmus

  • šamanista -u m. stúpenec šamanizmu

  • šamanizmus -mu m. náb. založené na kulte duchov ovládajúcich istých ľudí (šamanov);

  • samaritán -a m. (podľa bibl. Samaritána) kto nezištne pomáha inému: milosrdný s.;

  • samaritánka -y -nok ž.;

  • samaritánsky príd. i prísl.: s. skutok;
    konať s.;

  • samaritánstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. milosrdenstvo

    2. milosrdný skutok

  • samba -y sámb ž. spoločenský tanec v rýchlejšom tempe (pochádzajúci z Brazílie): tancovať s-u;

  • sambový príd.: s. rytmus

  • samček -a mn. N a A -y m. zdrob.;

  • samčí príd.: s-ie orgány, bunky;
    bot. s. kvet majúci iba tyčinky

  • samec -mca mn. N a A -e m. živočích mužského pohlavia: s. ryby, sovy, kozy;

  • samica -e -míc ž. živočích žen. pohlavia: s. tigra, orla, hada;

  • samičí príd.: s-ie pohlavie, potomstvo;
    bot. s. kvet majúci iba piestiky

  • samička -y -čiek ž. zdrob.;

  • samit, pôv. pís. summit -u m. schôdzka, rokovanie, konferencia štátnikov, politikov na najvyššej úrovni: s. predstaviteľov najvyspelejších krajín

  • samizdat -u m. podľa rus. skr.

    1. tajné rozmnožovanie a rozširovanie rukopisov zakázaných kníh, časopisov ap.: kniha vyšla v s-e

    2. takto vydaný a rozširovaný rukopis knihy, časopisu ap.: mať v knižnici s-y;

  • samizdatový príd.: s. časopis, s-á literatúra

  • šamlík -a m. hovor. nízky stolček, podnožka: sadnúť si na š.

  • samobytne prísl.;

  • samobytnosť -i ž.

  • samobytný príd. kniž.

    1. nezávislý, slobodný: s. národ

    2. svojrázny, osobitý: s. umelec, s-á kultúra;

  • samochvála -y -vál ž. vychvaľovanie seba samého

    s. smrdí vychvaľovanie sa je nepekná vlastnosť

  • samočinne prísl.: zaznamenávať s.;

  • samočinnosť -i ž.

  • samočinný príd.

    1. prebiehajúci bez zásahu človeka, živelný: s. vývin, s-á kontrola (organizmu)

    2. poháňaný vlastnou silou, automatický: s. počítač, s-á brzda, s-é napájadlo;

  • samočistenie -ia s. prirodzené čistenie bez umelých zákrokov: s. vína, rieky, ovzdušia

  • samočistiaci príd. spôsobujúci prirodzené, samočinné čistenie: s. proces, efekt; s. filter

  • samoderžavie -ia s. rus. kniž. absolutistická vláda v cárskom Rusku;

  • samoderžavný príd.: s-á vláda

  • samodruhosť -i ž.

  • samodruhý príd.: s-á žena ťarchavá, tehotná;

  • samohláska -y -sok ž. lingv. hláska znejúca ako tón: krátka, dlhá s., vysloviť s-u;

  • samohláskový príd.: s. systém

  • samohybný príd. majúci vlastný pohon: s. vozík, kombajn, s-é delo

  • samoindukcia -ie ž. elektrotech. indukcia vo vodiči, ktorým prechádza elektr. prúd;

  • samoindukčný príd.: s. odpor, s-é napätie

  • samojediný príd. zastaráv. celkom sám, iba jeden: s. strom

  • samokontrola -y ž.

    1. interná kontrola: s. v závode

    2. zastar. sebakontrola

  • samolepiaci príd. obsahujúci lepiacu vrstvu, kt. netreba pred použitím zvlhčovať: s-a páska, nálepka

  • samolepka -y -piek ž. samolepiaca nálepka: reklamná s.;
    nalepiť s-y na tašku

  • samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;

  • samoliečebný príd.

  • samoľúbo prísl.: tváriť sa s.;

  • samoľúbosť -i ž.: urazená s.

  • samoľúby príd. nekriticky spokojný so sebou, namyslený, márnomyseľný; svedčiaci o tom: s. človek;
    s. úsmev;

  • samonabíjací príd. schopný obnovovať potrebnú energiu pripojením do el. siete: s. strojček, s-ia batéria

  • samonosný príd. nezávislý od iných konštrukcií: s-á karoséria, priečka

  • samoobsluha -y -lúh ž.

    1. obsluhovanie seba samého: s. v reštaurácii, v jedálni

    2. predajňa, kde si kupujúci vyberá tovar sám: nakupovať v s-e;

  • samoobslužný príd.: s-á jedáleň

  • samoodmrazovací príd. kt. sa sám odmrazuje: s-ia chladnička

  • samoopelenie -ia s. opelenie vlastným peľom

  • samoopelivosť -i ž.

  • samoopelivý príd. opeľujúci sa vlastným peľom: s-é rastliny;

  • samooplodnenie -ia s. oplodnenie vlastným semenom: s. živočíchov, rastlín

  • samopal -u m. osob. automatická strelná zbraň, automat

  • samopalník -a mn. -ci m. vojak, ozbrojenec vycvičený v streľbe samopalom

  • samopaš -e obyč. iba jedn. ž. nespútaná veselosť, bujarosť, pochabosť, samopašníctvo: mladícka s., vystrájať s.

  • samopašiť, samopašiť sa nedok. robiť samopašné kúsky, pochabiť sa, vystrájať

  • samopašne prísl.: s. pokrikovať, pobehovať;

  • samopašnica -e -níc ž.;

  • samopašnícky príd. i prísl.: s. kúsok, výčin;
    správať sa s.;

  • samopašníctvo -a s. samopaš

  • samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

  • samopašnosť -i ž.

  • samopašný príd. kt. nerešpektuje výchovné úsilie, spoloč. normy ap., roztopašný; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. šarvanec, s-é dieťa;
    s. smiech, s-á hra;

  • samoplatca -u mn. -ovia m. samoplatiteľ: byť na liečení ako s.;

  • samoplatcovský príd.

  • samoplatiteľ -a mn. -ia m. kto si sám platí liečebnú starostlivosť, obyč. kúpeľnú liečbu, samoplatca;

  • samoplatiteľka -y -liek ž.;

  • samoplatiteľský príd.

  • samoplatkyňa -e -kýň ž.;

  • samopohyb -u m. filoz. samočinný pohyb hmoty

  • samorast -u m. neživ. ozdobný predmet z úlomkov konárov, koreňov ap., ktoré majú zaujímavý vzhľad: opracúvať, hľadať s-y;
    pozoruhodná zbierka s-ov;

    samorast -a mn. -i m. živ. kto dosahuje výsledky v oblasti, na kt. sa pripravoval sám bez odb. školenia

  • samorastlosť -i ž.

  • samorastlý príd. kniž. kt. sa odborne neškolil, neškolený; osobitý, svojský, originálny: s. talent;
    s. výtvarný prejav;
    s-é umenie;

  • samoregulácia -ie ž. regulácia vlastného konania, správania ap.: etická s.;

  • samoregulačne prísl.

  • samoregulačný príd.: s-é princípy;

  • samorodák -a m. vin.

    1. vinič vypestovaný krížením amer. a eur. sort

    2. víno z hrozna tohto viniča

  • samospád -u m. prirodzený spád: odtok vody s-om;

  • samospádový príd.: s-é potrubie, zavlažovanie

  • samospasiteľnosť -i ž.

  • samospasiteľný príd.

    1. náb. ako jediný zaručujúci spasenie: s-á viera

    2. kniž. iron. zaručujúci sám osebe úspech, jedine správny: s-á teória, metóda, myšlienka;

  • samospráva -y -ráv ž. samostatné vykonávanie správnych vecí: územná, politická, družstevná s., s. podniku, internátu;

  • samosprávne prísl.

  • samosprávny príd.: s. orgán, s-e združenie;

  • samospúšť -e ž. mechanizmus na samočinné stlačenie spúšte

  • samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;

  • samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i

  • samostatný príd.

    1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa

    2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo

    3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ

    4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;

  • samosudca -u mn. -ovia m. práv. sudca súdiaci bez senátu;

  • samosudkyňa -e -kýň ž.

  • šamot -u m. materiál vyrábaný zo žiaruvzdorných hlín; výrobky z nich: obložiť, vymurovať pec š-om;

  • samota -y -môt ž.

    1. iba jedn. odlúčenie od iných ľudí, opustenosť: pocit s-y, žiť v s-e

    2. dom, domy ďaleko od väčších obývaných celkov: horské s-y, bývať na s-e

  • samotár -a m. človek žijúci osamote: žiť životom s-a;
    mn. N a A neživ. -e živočích žijúci osamote: diviak s.;

  • šamotár -a m.

    1. robotník pracujúci pri výr. šamotu a výrobkov z neho

    2. murár vymurúvajúci šamotom

  • šamotáreň -rne ž. továreň na výr. šamotu a výrobkov z neho

  • samotárka -y -rok ž.;

  • samotársky príd. i prísl.;

  • samotárstvo -a s. sklon k samote

  • samotka -y -tiek ž. hovor. cela, v kt. je väzeň sám: zavrieť väzňa do s-y

  • šamotka -y -tiek ž. hovor. šamotová tehla al. dlaždica

  • samotný príd.

    1. bez spoločnosti, osamotený, sám: pri jazere sedí s., s-ému je clivo

    2. sám (význ. 5): už s-á výhra prekvapila, s. priebeh niečoho

    expr. s. ako palec, prst úplne, celkom sám

  • samotok -u m.

    1. odb. samovoľné tečenie tekutiny

    2. vin. mušt al. víno získané z rozmliaždeného hrozna precedením bez lisovania

  • šamotovať nedok. zatierať, vymazávať šamotom: š. pec

  • šamotový príd.: š-á malta, tehla

  • samoúčel -u m. čo nemá iný účel okrem seba: kritika nemá byť s-om;

  • samoúčelne prísl.: postupovať s.;

  • samoúčelnosť -i ž.

  • samoúčelný príd.: s-á veda, s-é umenie;

  • samouk -a mn. -ovia m. kto sa učí, učil sám, náturista: vzdelaný s., dielo utvorené s-om

  • samourčenie -ia s. právo na samostatnosť, nezávislosť, sebaurčenie: zásada s-ia národov

  • samovar -u m. rus. prístroj na varenie čaju: postaviť s., posedenie pri s-e;

  • samovarček -a m. zdrob.

  • samoväzba -y -zieb ž. uväznenie väzňa osamote: dať niekoho do s-y

  • samoviazač -a m. stroj na kosenie a viazanie obilia do snopov

  • samovláda -y -lád ž. neobmedzená vláda jednej osoby, absolutizmus, despotizmus: cárska s., zvrhnúť s-u;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV