Význam slova "rúba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rubač -a m.

1. baník, kt. rúbe horninu

2. drevorubač;

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rubačský príd.

rúbaň -e ž. rúbanisko;

rúbanisko -a -nísk s. vyrúbaná lesná plocha: r-á plné malín

rúbaňový príd.

rubár -a m. drevorubač;

rubársky príd.

rubáš -a m.

1. v min. dlhé voľné rúcho, do kt. obliekali mŕtvych

2. spodná súčasť žen. ľud. oblečenia

rubaška -y -šiek ž. rus. muž. košeľa s vys. golierom (voľného strihu)

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.;
dať si na chrbte → drevo r.

rádioliečba -y ž. rádioterapia

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch