Význam slova "róm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

romadúr -u m. tučný mäkký syr

román -u m.

1. väčšie umel., obyč. prozaické slovesné dielo so zložitým sujetom: sociálny, historický r., r. zo súčasnosti;
písať, čítať r.

2. nezvyčajný, zložitý ap. životný príbeh: prežiť celý r., ľúbostný r.;

romanca -e ž.

1. lit. krátka lyricko-epická ľud. báseň špan. pôvodu

2. hud. piesňová al. menšia inštrumentálna skladba lyrického rázu

románik -a m. zdrob. expr. k 2

romanista -u m. odborník v romanistike; poslucháč romanistiky;

romanistický príd.

romanistika -y ž. veda o jazykoch, literatúre a kultúre románskych národov;

romanistka -y -tiek ž.;

románopisec -sca m. spisovateľ píšuci romány

románový príd.: r-á tvorba;
r-á láska ako v románe;

románsky príd.

1. vzťahujúci sa na národy hovoriace jazykmi, kt. vznikli na zákl. ľud. latinčiny: r-e jazyky, r-a filológia

2. týkajúci sa ranej stredovekej kultúry nadväzujúcej na rímsku kultúru: r-e umenie, r. kostolík;
r. sloh charakterizovaný masívnosťou stavieb, viazanosťou pôdorysu, polkruhovitými oblúkmi a krížovou klenbou

romantička -y -čiek ž.

romantickosť -i ž.

romantický príd.

1. k 1: r-á literatúra, r. básnik, r. maliar

2. obsahujúci prvky nevšednosti, neobyčajnosti, silno citovo pôsobiaci: r-é údolie, r. kraj;
r-é sny, r-á láska, r. príbeh

3. rojčivý, snívajúci: r. človek;

romanticky prísl.;

romantik -a mn. -ci m.

1. stúpenec romantizmu: básnik r.

2. romantický človek, rojko, fantasta: naivný r.;

romantika -y ž.

1. romantický ráz, romantizmus, romantickosť: r. mladosti;
r. krajiny

2. rojčivosť, snívanie: dievčenská r.

romantizmus -mu m.

1. umel. a myšlienkový smer od začiatku 19. stor. charakterizovaný prevahou citov, návratom k prírode, k min. ap.: literárny, hudobný r.

2. romantika (význ. 1): vlastenecký r.;

rómčina -y ž. rómsky jazyk; cigánčina (význ. 1)

rómsky príd. k Róm; cigánsky: r. jazyk, r-e obyvateľstvo; R-a občianska iniciatíva polit. strana

kašmír -u m. mäkká tenká vlnená tkanina;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

múr -u/-a m.

1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y;
oprieť sa o m.;

2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om

● ísť → hlavou proti m-u;
(pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho;
medzi štyrmi m-mi v uzavretosti;
postaviť k m-u odstreliť;
čínsky m. spiatočnícka uzavretosť;
→ hlavou m. neprerazíš;
expr. → tĺcť si hlavu o m.;

rám -u m.

1. ozdobná a ochranná obruba obrazu, zrkadla ap.: drevený, pozlátený r.;
dať obraz do r-u

2. konštrukcia, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo upevňuje, napína ap.: r. dverí, okna, píly;
napnúť plátno na r.;
r. bicykla;

rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.;
metr. mužský, ženský r.;