Význam slova "ry" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 111 výsledkov (1 strana)

  • ryba -y rýb ž. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: morské, riečne r-y;
    údené r-y

    zdravý ako r. úplne;
    mlčať ako r. nič neprezradiť;
    od → hlavy r. smrdí;
    ani r., ani rak neprejavuje sa vyhranene;
    r. a hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná;

  • rybací, rybí príd.: r-ia polievka, r. tuk;

  • rybacina -y ž.

    1. rybacie mäso: jesť r-u

    2. zápach z rýb, rybina: obchod zapácha r-ou

  • rybačka -y -čiek ž. hovor. chytanie rýb: ísť na r-u

  • rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i;
    r-i vyšli na more;

    rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna

  • rybárčiť -i nedok. hovor. (zo záľuby, občas) chytať ryby: cez leto chodím r.

  • rybárik -a mn. N a A -y m. vták modrozelenej farby žijúci pri vode a živiaci sa rybami, zool. Ceryle

  • rybárka -y -rok ž.;

  • rybársky príd.: r-a sieť;

  • rybárstvo -a s.;

  • rybina -y -bín ž.

    1. iba jedn. zápach z rýb, rybacina: v prístave cítiť r-u, páchnuť r-ou

    2. tech. výčnelok a výrez lichobežníkovitého prierezu zapadajúce do seba a použ. na pevné spojenie

  • rybinovací príd.: tech. r. stroj na vyrezávanie rybín

  • rybinovitý príd. tech. majúci tvar rybiny: r. zárez

  • rybka -y -biek, rybička -y -čiek ž. zdrob.

  • rybnatý príd. bohatý na ryby: r-é jazero

  • rybníček -čka m. zdrob.

  • rybník -a m. umelá vodná nádrž (na chov rýb);

  • rybnikár -a m. pracovník v rybnikárstve;

  • rybnikársky príd.: r. odborník

  • rybnikárstvo -a s. budovanie a údržba rybníkov na chov rýb;

  • rybníkový príd.: r-á plocha;

  • rybný príd.: r. priemysel;

  • rybolov -u m. chytanie, lov rýb;

  • rybolovný príd.: r-á technika

  • ryčať -í -ia nedok. ručať: dobytok r-í;

  • rýchlený príd. (vy)pestovaný rýchlením: r. šalát

  • rýchlik -a m. vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: diaľkový, medzinárodný r., cestovať r-om

    poznať niečo iba z r-a povrchne;

  • rýchlikový príd.: r. vozeň, príplatok

  • rýchliť -i nedok. urýchľovať rast rastliny: r-enie zeleniny

  • rýchlo, rýchle prísl.: r. kráčať, r. sa točiť, r. zabúdať

    kto r. dáva, dvakrát dáva

  • rýchlobežný príd.: tech. r. stroj, motor majúci väčší počet obrátok

  • rýchločistiareň -rne ž. čistiareň, v kt. sa čistí urýchlene

  • rýchlodráha -y -dráh ž. dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb

  • rýchlokorčuliar -a m. kto pestuje rýchlokorčuľovanie;

  • rýchlokorčuliarka -y -rok ž.;

  • rýchlokorčuliarsky príd.: r-e preteky

  • rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

  • rýchlomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti

  • rýchlonohý príd. kt. vie rýchlo bežať: r. zajac

  • rýchloopravovňa -e ž. opravovňa, kt. robí opravy urýchlene: r. obuvi, bielizne

  • rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

  • rýchlopalný príd. kt. rýchlo strieľa: r-á puška

  • rýchlopis -u m. stenografia;

  • rýchlopisný príd.

  • rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

  • rýchlorazenie -ia s. ban. rýchle prerážanie a ťažba v bani

  • rýchlorazič -a m. ban. baník pracujúci na rýchlorazení

  • rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

  • rýchlosť -i ž.

    1. veličina charakterizujúca pohyb časovou zmenou: r. vozidla, vetra, štartovacia r., zvýšiť, znížiť r.;
    fyz. dráha za jednotku času;
    kozmická r.

    2. rýchle tempo, chvat: s r-ou niečo urobiť, zariadiť

    3. rýchlostný stupeň;
    hovor. mechanizmus na zaraďovanie rýchlostných stupňov: zaradiť prvú, druhú r.;

  • rýchlostný príd.: r-é tabuľky, testy, r-é preteky;
    r. stupeň urč. prevodový pomer, ktorým sa dosahuje potrebný záber;
    r-á páka

  • rýchlotavba -y -vieb ž. hut. rýchla, urýchlená tavba (bez stratových časov)

  • rýchlovarič -a m. varič na rýchle varenie

  • rýchlovarný príd.: r-á kanvica elektr. spotrebič na rýchle zohrievanie vody

  • rýchlovlak -u m. vlak na mimoriadne rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: japonské, francúzske r-y

  • rýchlovýkrm -u m. intenzívny výkrm domácich zvierat

  • rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom

  • rýchly príd.

    1. pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase: r. hráč, r-a loď, r. pracovník;
    r-a chôdza, r. tanec, r-e dýchanie, r-a reč, r-e zmeny

    2. kt. nastáva hneď, okamžitý: r. úspech, r-a pomoc;

  • rydlo -a -diel s. nástroj na rytie do kameňa, kovu, dreva ap.

  • rýdzi príd.

    1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: r. kov, r-e zlato;
    r-a reč neporušená

    2. naozajstný, skutočný, pravý: r-e vlastenectvo, r-a láska

    3. statočný, čestný, ušľachtilý: r. človek, r-a povaha;

  • rýdzik -a m. huba pomarančovej farby so zelenkastými kruhmi, bot. Lactarius

  • rýdzo, rýdze prísl. k 1, 2: r. osobný dôvod;
    r. cítiť;

  • rýdzosť -i ž.

  • ryha -y rýh ž. vyrytá čiara, tenký žliabok: r-y na dlážke, r-y na dlani

  • ryhovať nedok. robiť ryhy, brázdiť: r. korčuľami ľad, džbán zdobený r-ním

  • ryk -u m. ryčanie: r. zveri;
    expr.: víťazný r., deti spustili r.

  • rýľ -a m. ručný nástroj na rytie s plochou kovovou časťou

  • rýľovať nedok. rýľom obracať pôdu: r. záhradu;
    ešte som ho nevidel r.

  • rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.;
    metr. mužský, ženský r.;

  • rýmovačka -y -čiek ž. veršovaný útvar malej umel. hodnoty: mladícke r-y

  • rýmovať nedok. spájať do rýmu: r. dlhú samohlásku s krátkou

    // rýmovať sa tvoriť rým: druhý verš sa r-e so štvrtým

  • rýmový príd.

  • rypáčik -a m. zdrob.

  • rýpadlo -a -diel s. stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy: lopatové, korčekové r.

  • rypák -a m. predĺžené nozdry: svinský r.;

  • rýpať -e -u -uc -uci nedok.

    1. niečím zahroteným, ostrým vnikať do povrchu a tak porušovať: r. do steny, do nábytku;
    diviaky r-u (zem)

    2. expr. vrážať, drgať, strkať, štuchať: r. do spolužiaka lakťom

    3. expr. zlomyseľne napádať, vŕtať, kritizovať: r. do všetkého;

  • dok. rypnúť -e -ú -pol

    // rýpať sa expr.

    1. ryť sa, vŕtať sa: r. sa v hline, chlapec sa r-e v nose

    2. prehŕňať sa, hrabať sa: r. sa v kufri;

  • rys2 -u m. narysovaný výkres

    rys3 -u m. kniž. črta (význ. 1, 2): r-y tváre;
    hlavné r-y spoločnosti

    rys1 -a mn. N a A -y m. horská mačkovitá šelma, zool. Lynx;

  • ryšavec -vca m. ryšavý človek

  • ryšavo prísl.

  • rysavý príd. kniž. ryšavý: r-á jalovica

  • ryšavý príd. majúci farbu hrdze, hrdzavý: r-é vlasy, r. pes;

  • rysí príd.

  • ryska -y -siek ž. tech. značka v podobe ryhy

  • rysovač -a m. pracovník zhotovujúci tech. rysy

  • rysovací príd. určený na rysovanie: r-ia tabuľa, r-ie pero

  • rysovadlo -a -diel s. rysovací prístroj, nástroj

  • rysovať nedok. znázorňovať čiarami pomocou rysovacích pomôcok: r. diagram, plán

    // rysovať sa črtať sa: v diaľke sa r-jú vŕšky;
    výsledok práce sa začína r.

  • rysovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa rysuje

  • ryť -je -jú ry! nedok.

    1. rozrušovať povrch niečoho, rozrývať: diviaky ryjú v zemi

    2. rýľovať: r. zem

    3. robiť ryhy a tvoriť tak kresbu ap., vyrývať: r. do kovu monogram

    // ryť sa expr. rozrušovať niečo, obyč. dlhším prehrabávaním, rýpať sa, vŕtať sa: r. sa v zemi, dieťa sa ryje v piesku

  • rytec -tca m. umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím (význ. 3): r. mincí;

  • rytecký príd.: r-á práca;

  • rytectvo -a s. výtvar. odbor zaoberajúci sa rytím

  • rytier -a m.

    1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a

    2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty

    3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov

    4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie

    5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti

    6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a

    r. bez bázne a hany dokonalý muž;

  • rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a;
    dokázať svoje r.

  • rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby;
    r. sa správať, r. prijať porážku;

  • rytina -y -tín ž. obraz vyrytý do dosky z rozlič. materiálu: staré r-y

  • rytmickosť -i ž.

  • rytmický príd. k 3: r-é cvičenie

    rytmický príd.: r-á skladba, r-é tempo;

    rytmicky prísl.: r. dýchať;

  • rytmika -y ž.

    1. veda o rytme

    2. spôsob utvárania, vyjadrenia rytmu, rytmický ráz, rytmickosť: r. piesne

    3. teles. cvičenie, pri kt. sa rytmus vyj. pohybom: liečebná r., hodina r-y;

  • rytmizovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť do rytmu, rytmicky usporadúvať, usporiadať: r. rozprávanie, r. krok

  • rytmus -mu m. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: r. piesne, verša, pochodový r., r. skladby;
    bubnovať do r-mu, pohybovať sa v r-me;

  • ryža -e ž.

    1. obilnina s červenkastým splošteným zrnom, bot. Oryza: pestovať r-u

    2. jej lúpané zrno použ. ako potravina: variť r-u, mäso s r-ou;

  • ryžovací príd. určený na ryžovanie: r. stroj

  • ryžovať nedok. získavať (drahé kovy, drahokamy) premývaním naplaveného piesku al. roztlčenej horniny: r. zlato, diamanty

  • ryžovisko -a -vísk s. miesto, kde sa ryžuje

  • ryžový príd.: r-é zrno, r-é polia;
    r. nákyp, odvar

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ssv, vtk, kjo, nfu, md3, msk, ado, zds, vaa, upc, aea, huy, net, dix, šok
Slovník skratiek: ssa, oor, štátne kontrolné číslo, mof, j63, pgm, zv, n50, mpd, kgl, lpf, au, z54, bz, bič
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV