Význam slova "ry" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ryba -y rýb ž. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: morské, riečne r-y;
údené r-y

● zdravý ako r. úplne;
mlčať ako r. nič neprezradiť;
od → hlavy r. smrdí;
ani r., ani rak neprejavuje sa vyhranene;
r. a hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná;

rybací, rybí príd.: r-ia polievka, r. tuk;

rybacina -y ž.

1. rybacie mäso: jesť r-u

2. zápach z rýb, rybina: obchod zapácha r-ou

rybačka -y -čiek ž. hovor. chytanie rýb: ísť na r-u

rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i;
r-i vyšli na more;

rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna

rybárčiť -i nedok. hovor. (zo záľuby, občas) chytať ryby: cez leto chodím r.

rybárik -a mn. N a A -y m. vták modrozelenej farby žijúci pri vode a živiaci sa rybami, zool. Ceryle

rybárka -y -rok ž.;

rybársky príd.: r-a sieť;

rybárstvo -a s.;

rybina -y -bín ž.

1. iba jedn. zápach z rýb, rybacina: v prístave cítiť r-u, páchnuť r-ou

2. tech. výčnelok a výrez lichobežníkovitého prierezu zapadajúce do seba a použ. na pevné spojenie

rybinovací príd.: tech. r. stroj na vyrezávanie rybín

rybinovitý príd. tech. majúci tvar rybiny: r. zárez

rybka -y -biek, rybička -y -čiek ž. zdrob.

rybnatý príd. bohatý na ryby: r-é jazero

rybníček -čka m. zdrob.

rybník -a m. umelá vodná nádrž (na chov rýb);

rybnikár -a m. pracovník v rybnikárstve;

rybnikársky príd.: r. odborník

rybnikárstvo -a s. budovanie a údržba rybníkov na chov rýb;

rybníkový príd.: r-á plocha;

rybný príd.: r. priemysel;

rybolov -u m. chytanie, lov rýb;

rybolovný príd.: r-á technika

ryčať -í -ia nedok. ručať: dobytok r-í;

rýchlený príd. (vy)pestovaný rýchlením: r. šalát

rýchlik -a m. vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: diaľkový, medzinárodný r., cestovať r-om

● poznať niečo iba z r-a povrchne;

rýchlikový príd.: r. vozeň, príplatok

rýchliť -i nedok. urýchľovať rast rastliny: r-enie zeleniny

rýchlo, rýchle prísl.: r. kráčať, r. sa točiť, r. zabúdať

● kto r. dáva, dvakrát dáva

rýchlobežný príd.: tech. r. stroj, motor majúci väčší počet obrátok

rýchločistiareň -rne ž. čistiareň, v kt. sa čistí urýchlene

rýchlodráha -y -dráh ž. dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb

rýchlokorčuliar -a m. kto pestuje rýchlokorčuľovanie;

rýchlokorčuliarka -y -rok ž.;

rýchlokorčuliarsky príd.: r-e preteky

rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

rýchlomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti

rýchlonohý príd. kt. vie rýchlo bežať: r. zajac

rýchloopravovňa -e ž. opravovňa, kt. robí opravy urýchlene: r. obuvi, bielizne

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

rýchlopalný príd. kt. rýchlo strieľa: r-á puška

rýchlopis -u m. stenografia;

rýchlopisný príd.

rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

rýchlorazenie -ia s. ban. rýchle prerážanie a ťažba v bani

rýchlorazič -a m. ban. baník pracujúci na rýchlorazení

rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

rýchlosť -i ž.

1. veličina charakterizujúca pohyb časovou zmenou: r. vozidla, vetra, štartovacia r., zvýšiť, znížiť r.;
fyz. dráha za jednotku času;
kozmická r.

2. rýchle tempo, chvat: s r-ou niečo urobiť, zariadiť

3. rýchlostný stupeň;
hovor. mechanizmus na zaraďovanie rýchlostných stupňov: zaradiť prvú, druhú r.;

rýchlostný príd.: r-é tabuľky, testy, r-é preteky;
r. stupeň urč. prevodový pomer, ktorým sa dosahuje potrebný záber;
r-á páka

rýchlotavba -y -vieb ž. hut. rýchla, urýchlená tavba (bez stratových časov)

rýchlovarič -a m. varič na rýchle varenie

rýchlovarný príd.: r-á kanvica elektr. spotrebič na rýchle zohrievanie vody

rýchlovlak -u m. vlak na mimoriadne rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: japonské, francúzske r-y

rýchlovýkrm -u m. intenzívny výkrm domácich zvierat

rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom

rýchly príd.

1. pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase: r. hráč, r-a loď, r. pracovník;
r-a chôdza, r. tanec, r-e dýchanie, r-a reč, r-e zmeny

2. kt. nastáva hneď, okamžitý: r. úspech, r-a pomoc;

rydlo -a -diel s. nástroj na rytie do kameňa, kovu, dreva ap.

rýdzi príd.

1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: r. kov, r-e zlato;
r-a reč neporušená

2. naozajstný, skutočný, pravý: r-e vlastenectvo, r-a láska

3. statočný, čestný, ušľachtilý: r. človek, r-a povaha;

rýdzik -a m. huba pomarančovej farby so zelenkastými kruhmi, bot. Lactarius

rýdzo, rýdze prísl. k 1, 2: r. osobný dôvod;
r. cítiť;

rýdzosť -i ž.

ryha -y rýh ž. vyrytá čiara, tenký žliabok: r-y na dlážke, r-y na dlani

ryhovať nedok. robiť ryhy, brázdiť: r. korčuľami ľad, džbán zdobený r-ním

ryk -u m. ryčanie: r. zveri;
expr.: víťazný r., deti spustili r.

rýľ -a m. ručný nástroj na rytie s plochou kovovou časťou

rýľovať nedok. rýľom obracať pôdu: r. záhradu;
ešte som ho nevidel r.

rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.;
metr. mužský, ženský r.;

rýmovačka -y -čiek ž. veršovaný útvar malej umel. hodnoty: mladícke r-y

rýmovať nedok. spájať do rýmu: r. dlhú samohlásku s krátkou

// rýmovať sa tvoriť rým: druhý verš sa r-e so štvrtým

rýmový príd.

rypáčik -a m. zdrob.

rýpadlo -a -diel s. stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy: lopatové, korčekové r.

rypák -a m. predĺžené nozdry: svinský r.;

rýpať -e -u -uc -uci nedok.

1. niečím zahroteným, ostrým vnikať do povrchu a tak porušovať: r. do steny, do nábytku;
diviaky r-u (zem)

2. expr. vrážať, drgať, strkať, štuchať: r. do spolužiaka lakťom

3. expr. zlomyseľne napádať, vŕtať, kritizovať: r. do všetkého;

dok. rypnúť -e -ú -pol

// rýpať sa expr.

1. ryť sa, vŕtať sa: r. sa v hline, chlapec sa r-e v nose

2. prehŕňať sa, hrabať sa: r. sa v kufri;

rys² -u m. narysovaný výkres

rys³ -u m. kniž. črta (význ. 1, 2): r-y tváre;
hlavné r-y spoločnosti

rys¹ -a mn. N a A -y m. horská mačkovitá šelma, zool. Lynx;

ryšavec -vca m. ryšavý človek

ryšavo prísl.

rysavý príd. kniž. ryšavý: r-á jalovica

ryšavý príd. majúci farbu hrdze, hrdzavý: r-é vlasy, r. pes;

rysí príd.

ryska -y -siek ž. tech. značka v podobe ryhy

rysovač -a m. pracovník zhotovujúci tech. rysy

rysovací príd. určený na rysovanie: r-ia tabuľa, r-ie pero

rysovadlo -a -diel s. rysovací prístroj, nástroj

rysovať nedok. znázorňovať čiarami pomocou rysovacích pomôcok: r. diagram, plán

// rysovať sa črtať sa: v diaľke sa r-jú vŕšky;
výsledok práce sa začína r.

rysovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa rysuje

ryť -je -jú ry! nedok.

1. rozrušovať povrch niečoho, rozrývať: diviaky ryjú v zemi

2. rýľovať: r. zem

3. robiť ryhy a tvoriť tak kresbu ap., vyrývať: r. do kovu monogram

// ryť sa expr. rozrušovať niečo, obyč. dlhším prehrabávaním, rýpať sa, vŕtať sa: r. sa v zemi, dieťa sa ryje v piesku

rytec -tca m. umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím (význ. 3): r. mincí;

rytecký príd.: r-á práca;

rytectvo -a s. výtvar. odbor zaoberajúci sa rytím

rytier -a m.

1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a

2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty

3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov

4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie

5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti

6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a

● r. bez bázne a hany dokonalý muž;

rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a;
dokázať svoje r.

rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby;
r. sa správať, r. prijať porážku;

rytina -y -tín ž. obraz vyrytý do dosky z rozlič. materiálu: staré r-y

rytmickosť -i ž.

rytmický príd. k 3: r-é cvičenie

rytmický príd.: r-á skladba, r-é tempo;

rytmicky prísl.: r. dýchať;

rytmika -y ž.

1. veda o rytme

2. spôsob utvárania, vyjadrenia rytmu, rytmický ráz, rytmickosť: r. piesne

3. teles. cvičenie, pri kt. sa rytmus vyj. pohybom: liečebná r., hodina r-y;

rytmizovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť do rytmu, rytmicky usporadúvať, usporiadať: r. rozprávanie, r. krok

rytmus -mu m. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: r. piesne, verša, pochodový r., r. skladby;
bubnovať do r-mu, pohybovať sa v r-me;

ryža -e ž.

1. obilnina s červenkastým splošteným zrnom, bot. Oryza: pestovať r-u

2. jej lúpané zrno použ. ako potravina: variť r-u, mäso s r-ou;

ryžovací príd. určený na ryžovanie: r. stroj

ryžovať nedok. získavať (drahé kovy, drahokamy) premývaním naplaveného piesku al. roztlčenej horniny: r. zlato, diamanty

ryžovisko -a -vísk s. miesto, kde sa ryžuje

ryžový príd.: r-é zrno, r-é polia;
r. nákyp, odvar

čary-mary, čáry-máry cit.: čáry-máry (fuk) zaklínacia formula

číročíry príd. expr. číry (význ. 2): č-a romantika, č-e šialenstvo

číry príd.

1. kt. je bez nečistôt, prímesí, čistý; priezračný: č-e zlato, č-e diamanty, č. roztok;
č. vzduch;
č-a obloha jasná

2. úplný, skutočný, opravdivý: č-a tma, č-a noc;
č-a pravda, lož;
č-ou náhodou, č. nezmysel;

láry-fáry

I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.

II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.

máry már ž. pomn. nosidlá na rakvu

● byť na m-ach byť mŕtvy

šírošíry príd. expr. veľmi rozsiahly, šíry: š. kraj, svet

šíry² šír ž. pomn. hovor. postroj na kone

šíry¹ príd. rozprestierajúci sa doširoka, priestranný, rozľahlý, široký: š. svet, kraj, š-e more;