Význam slova "ruk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ruka -y rúk ž.

1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.;
jemné, upracované r-y;
detské r-y;
vziať niečo do r-y;
podať, stisnúť niekomu r-u;
vopchať r-y do vrecák;
niesť dieťa na r-ách;
kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane;
r-y hore! výzva vzdať sa;
podpísať sa vlastnou r-ou;
hlasovať zdvihnutím r-y;

2. najspodnejšia časť predných končatín opíc

3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla;
mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku;
drevená r.

4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u;
má ešte nevypísanú r-u

● mať → plné r-y práce, roboty;
→ práca mu v r-ách, pod r-ami horí;
→ priložiť r-u k dielu;
mať → čisté r-y;
podať niekomu → pomocnú r-u;
držať, mať nad niekým ochrannú r-u;
zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho;
r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami;
prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať;
sedieť so založenými r-ami nečinne;
→ obratom r-y;
vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu;
→ z(o)dvihnúť na niekoho r-u;
dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať;
r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia;
byť s niekým jedna r. zadobre;
popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu;
už je r. v rukáve vec je už dohodnutá;
byť na dosah r-y blízko;
byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený;
radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností;
byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste;
žiť z r-y do úst biedne;
zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne;
r. osudu osud;
r. zákona zákon, zákonodarca

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

rukávce -ov m. pomn. krátka vrchná košieľka s naberanými rukávmi ako súčasť žen. ľud. oblečenia

rukavica -e -víc ž. časť oblečenia pokrývajúca ruku od prstov po zápästie: kožené, palcové r-e, pästiarske r-e

● hodiť niekomu r-u začať s ním boj;

rukavička -y -čiek ž. zdrob.

● → zaobchádzať s niekým v r-ách

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

rukavičkárka -y -rok ž.;

rukavičkársky príd.: r. priemysel

rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;

rukojemníčka -y -čok ž.

rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;

rukolapne prísl.;

rukolapnosť -i ž.: r. dôkazov

rukolapný príd. zreteľný, očividný, jasný: r-é dôkazy, výsledky;

rukopis -u m.

1. charakteristické črty písma istej osoby; to, čo napísala istá osoba, písmo: pekný, nečitateľný r.;
tvoj r. poznám hneď;

2. napísaný text (slovesného) diela pripravený do tlače: r. básne, slovníka, štúdie, vykonať úpravy v r-e

3. stará, rukou pís. lit. pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače: cenné stredoveké r-y, katalóg r-ov;

rukopisný príd.

1. k 1 – 3: r-á osobitnosť;
r. slovník;
r-é pamiatky

2. písaný rukou: r-é poznámky, úpravy

rukovať nedok. hovor. nastupovať do voj. služby

rukoväť -i ž.

1. časť predmetu, za ktorú ho držíme, držadlo, rúčka: r. meča, dáždnika

2. kniž. príručka (význ. 1): r. slovenskej literatúry;

rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1

ruksak -a/-u m. hovor. plecniak