Význam slova "rozru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozrúbať -e -u dok. rúbaním rozdeliť na časti, rozsekať: r. starý nábytok, r. strom

rozrúcať -a dok. zrúcať, porúcať: r. staré domy

rozruch -u m. všeob. vzrušenie, znepokojenie, nepokoj: spôsobiť správou veľký r., v miestnosti nastal r.;
fyz. porucha rovnovážneho stavu

nedok. rozrúšať -a, rozrušovať

// rozrušiť sa

1. dať sa vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, znepokojiť sa, vzrušiť sa: pri tých myšlienkach sa veľmi r-la, od r-enia nemohol zaspať

2. porušiť sa, narušiť sa: vplyvom vody sa drevo r-í;

nedok. rozrúšať sa, rozrušovať sa

rozrušene prísl.;

rozrušenosť -i ž.

rozrušený príd.

1. uvedený do rozrušenia, znepokojený; svedčiaci o tom: r. divák, r-á myseľ;
r. hlas

2. porušený, narušený, poškodený: r. most, r-á stavba;

rozrušiť dok.

1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, znepokojiť, vzrušiť: správa ho veľmi r-la

2. porušiť, narušiť: voda r-la pôdne vrstvy;
r. súlad v manželstve;