Význam slova "rozlu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;

rozlúčka -y -čok ž. rozlúčenie: pobozkať matku na r-u;
kniž. posledná r. pohreb;

rozlúčkový príd.: r. večierok

nedok. rozlučovať

// rozlúčiť sa

1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: r. sa s rodičmi;
odísť bez r-enia;
hovor. r. sa s nedisciplinovaným pracovníkom rozviazať s ním prac. pomer

2. vzdať sa niečoho, zanechať: r. sa s majetkom;
r. sa s nádejou

● r. sa so svetom zomrieť;

nedok. rozlučovať sa

rozluka -y -lúk ž. kniž. odlúčenie, oddelenie: po dlhej r-e sa znovu stretli;
odb. menová r. rozdelenie býv. federálnej meny na slovenskú a českú (r. 1993)

rozlúpiť -i, rozlúpnuť -e -u -pol dok. tlakom alebo niečím ostrým otvoriť: r. slivku, gaštan;

nedok. rozlupovať

rozlúsknuť -e -u -kol dok. rozdrvením škrupiny otvoriť: r. orech i pren. vyriešiť problém

rozlúštiť -i -šť/-i! dok. lúštením objasniť, rozriešiť: r. záhadu, písmo, hádanku

rozlúštiteľný príd. kt. sa dá rozlúštiť

rozľútiť -i dok. kniž. rozzúriť: synove slová r-li otca

// rozľútiť sa: veľmi sa r-l na suseda

rozľútostiť -sť/-i! dok. rozžialiť, rozžalostiť: spomienky ma vždy r-ia;
r-ená matka;

nedok. rozľútosťovať

// rozľútostiť sa: r-l sa nad svojím osudom;

nedok. rozľútosťovať sa