Význam slova "roz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. rozdrobovať

// rozdrobiť sa:

1. pôda sa v dlani r-la

2. spoločnosť sa r-la na skupiny;

nedok. rozdrobovať sa

rozdrúzgať -a dok. expr. rozbiť, rozlámať, polámať: r. nábytok, r. si nohu;

nedok. rozdrúzgavať -a

// rozdrúzgať sa: stolička sa r-la

rozdrviť dok.

1. drvením rozbiť, rozdrobiť: r. tehlu, zem, zrno;
stroj mu r-l prst

2. expr. premôcť, poraziť: r. súpera, protivníka;

nedok. rozdrvovať

// rozdrviť sa rozpadnúť sa na drvinu: sklo sa celkom r-lo

rozdúchať -a dok.

1. dúchaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť, rozfúkať: r. oheň, iskru, pahrebu;

2. rozfúkať, rozduť, rozviať: r. perie;

nedok. rozdúchavať -a, rozduchovať

rozdupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním silno poškodiť, zničiť: zem r-ná kopytami;
od jedu r-l hračku;

nedok. rozdupávať -a

rozduriť dok. expr. rozohnať, porozháňať: r. hydinu, r. hrajúce sa deti;

nedok. rozdurovať -uje, rozdúrať -a

rozduť -je -jú dok.

1. rozfúkať, rozviať, rozdúchať: vietor r-l lístie

2. rozdúchať, rozfúkať: r. tlejúce uhlíky

3. naduť, nafúknuť: neos. kravu r-lo;

nedok. rozdúvať -a

// rozduť sa začať duť, fúkať: vietor sa r-l

rozdvojenosť -i ž.

rozdvojený príd.

1. rozdelený na dvoje, rozpolený: r-á brada

2. nejednotný, rozpolený: r-é vedenie;
r. človek nevyrovnaný;

rozdvojiť -í -a dok.

1. rozdeliť, rozčleniť na 2 časti, na dvoje, rozpoliť: r. mládež, r. štát

2. oddeliť, odlúčiť, odtrhnúť od seba: nik nás ner-í;
r. bitkárov;

nedok. rozdvojovať

// rozdvojiť sa: chodník sa r-l;
ich osudy sa r-li;

nedok. rozdvojovať sa

rozeta -y -ziet ž.

1. archit. ružica

2. zlat. diamant vybrúsený do podoby nízkeho ihlanu so širokou základňou

3. v min. ozdoba dámskych šiat al. odznak na uniforme v tvare ružice

rozfakliť dok. hovor. expr. rozseknúť, rozťať: r. si ruku

rozfňukať sa dok. expr. začať fňukať: dievčatko sa r-lo

rozfŕkať -a dok. fŕkaním rozptýliť, rozstriekať: auto r-lo blato

rozfŕknuť sa -e -u -kol dok.

1. rozptýliť sa v drobných kvapkách, rozstrieknuť sa: voda sa r-la po dlážke

2. expr. rozpŕchnuť sa: deti sa s krikom r-li po záhrade;

nedok. rozfrkovať sa

rozfúkať -a dok.

1. fúkaním rozptýliť, rozviať, rozduť: vietor r-l popol

2. rozdúchať (význ. 1): r. vatru;

rozfúknuť -e -u -kol dok. fúknutím rozptýliť: r. prach;

nedok. rozfukovať

// rozfúkať sa začať fúkať: zrána sa r-l vietor

nedok. rozfukovať

rozgajdane prísl.

rozgajdaný príd. expr. neporiadne oblečený, neupravený: prišiel domov špinavý a r.;

rozglejiť sa -í -a dok. uvoľniť sa na zglejených miestach: nábytok sa r-l, r-ená stolička;

nedok. rozglejovať sa

rozgniaviť -i dok. rozmliaždiť, rozpučiť: r. mravca;

nedok. rozgniavovať

rozgúľať -a dok. rozkotúľať (význ. 1, 2): r. guľky;
r. sud

// rozgúľať sa rozkotúľať sa (význ. 1, 2): lopta sa r-la;
peniaze sa r-li po zemi

rozgurážiť sa -i dok. hovor. dostať guráž, rozjariť sa, rozohniť sa: po vypití troch pív sa r-l;
r-ená spoločnosť

rozhabarkovať dok. rozmiešať habarkou: r. vajce, smotanu

rozhádzať -dže -džu dok.

1. hádzaním dostať, umiestniť na rozlič. miesta, rozhodiť: r. hnoj po roli, r. letáky

2. uviesť do neporiadku, porozhadzovať: všetko v skrini r-l;
r-ný byt

3. expr. násilím rozložiť na časti, rozbiť: r. plot

4. hovor. (zbytočne) minúť, premárniť, premrhať: r. celý plat, úspory

5. hovor. expr. vyviesť z miery, rozčúliť, rozhnevať: mňa už nič ner-dže;
je duševne r-ný

● expr. r. si to s niekým stratiť priazeň u niekoho;

rozhadzovač -a m. mechanizmus na rozhadzovanie, rozhadzovadlo: r. hnoja

rozhadzovačne prísl.;

rozhadzovačnosť -i ž.

rozhadzovačný príd. hovor. ľahkomyseľne míňajúci majetok, peniaze, márnotratný: r-á manželka;

rozhadzovadlo -a -diel s. rozhadzovač: r. hnojiva

nedok. rozhadzovať

nedok. k 1 – 4 rozhadzovať

rozhadzovať sa nedok. expr. správať sa rozpínavo, vystatovať sa, vypínať sa, naparovať sa, nafukovať sa: vypil si a začal sa r.

rozhajdákať -a dok. expr. premárniť, premrhať, rozhádzať: r. celú výplatu

rozhalenka -y -niek ž. košeľa al. blúzka s golierom na rozhalenie

rozhaliť -ľ! dok.

1. odhrnúť, obyč. látku, kt. niečo zakrýva: r. košeľu, golierik na r-enie

2. odhrnutím látky obnažiť: r. sa na slnku;

nedok. rozhaľovať

nedok. rozháňať -a

// rozohnať sa

1. zahnať sa, ohnať sa: r. sa rukou, palicou

2. pustiť sa do prudkého pohybu, rozbehnúť sa: kôň sa r-l do kopca;

nedok. rozháňať sa

rozhárane prísl.;

rozháranosť -i ž.

rozháraný príd. nie usporiadaný, nevyrovnaný, nesúladný: r-é pomery, r. rodinný život, r-á myseľ;

nedok. rozhárať sa, rozhorievať sa -a

rozhegať dok. expr. uvoľniť na miestach spojenia, rozkývať: r. stoličku, kočík, r-ný stôl

// rozhegať sa: nábytok sa celkom r-l

rozhľad -u m.

1. voľný výhľad na všetky strany, vyhliadka: z veže bol pekný r. na krajinu

2. dobré vedomosti o veci a schopnosť hodnotiť ju: politický, umelecký r., človek so širokým r-om

rozhľadene prísl.: o všetkom sa vyjadruje veľmi r.;

rozhľadenosť -i ž.

rozhľadený príd. kt. má rozhľad (význ. 2): r. politik, gazda;

rozhľadieť sa -í -ia dok.

1. rozhliadnuť sa: r. sa po okolí, po dome

2. začať vnímať zrakom (po privyknutí na svetelné podmienky): privykol som tme, r-l som sa

rozhľadňa -e ž. vežovitá stavba poskytujúca dobrý rozhľad: pozorovať okolie z r-e

rozhlas -u m.

1. hromadný informačný prostriedok založený na prenášaní, vysielaní zvuku na diaľku: školský, miestny r., drôtový r.;
počúvať r.;
hlásili to v r-e

2. inštitúcia zabezpečujúca toto vysielanie: Slovenský r.;
program bratislavského r-u;

rozhlásiť -i dok. dať na všeobecnú známosť, rozchýriť: r. zvesť po celom dome;
r-l, že odchádza;

nedok. rozhlasovať -uje, rozhlášať -a

// rozhlásiť sa stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: r-lo sa, že sa ide ženiť

rozhlasovosť -i ž.

rozhlasový príd.: (súkromná) r-á stanica;
r-á hra;
r. pracovník, r. orchester;

nedok. rozhliadať sa -a

rozhliadnuť sa -e -u -dol dok. začať pozerať obyč. na všetky strany, rozhľadieť sa: r. sa po izbe, po dvore, po kraji;

rozhnevane prísl.: tváriť sa r.

rozhnevaný príd. kt. sa rozhneval, nahnevaný; svedčiaci o hneve: r. učiteľ, r-á matka;
r. pohľad, hlas;

rozhnevať dok. vyvolať v niekom hnev, nahnevať, nazlostiť: svojím správaním r-l rodičov

// rozhnevať sa podľahnúť hnevu, nahnevať sa, nazlostiť sa: otec sa veľmi r-l;
r. sa na nepočúvne deti

rozhodca -u mn. -ovia m.

1. kto rozhoduje v spornej veci

2. kto vedie šport. stretnutie, hodnotí výkony: hlavný r. zápasu, ringový r.;

rozhodcovský príd.: r-á komisia

rozhodiť dok.

1. hodiť na rozlič. miesta, rozhádzať: r. seno po záhrade;
r. periny

2. prudkým pohybom rozostrieť, rozprestrieť: r. siete

3. prudkým pohybom odtiahnuť od seba: r. ruky, rukami

4. násilím porušiť celosť, rozložiť na časti, rozhádzať: r. potrubie;
neos. r-lo nám kotol

● ide, má ho r., div ho ner-í (od jedu) veľmi sa hnevá;

rozhodkyňa -e -kýň ž.;

rozhodne

I. prísl.: r. protestovať, konať;

rozhodnosť -i ž.

II. rozhodne čast. potvrdzuje platnosť výroku, iste, určite, bezpochyby: to r. nie! zajtra r. prídem

rozhodnúť -e -ú -dol dok.

1. s konečnou platnosťou vyniesť úsudok o niečom a tým odstrániť pochybnosť, spornosť: komisia r-la o návrhu, o žiadosti;
r. nad niečím osudom;
r-ni medzi nami;
r. spor

2. určiť, čo a ako sa má stať: r-l, aby ta šli;
o veci treba r. do zajtra;
rodičia r-li správne

3. prispieť ku konečnému výsledku, obyč. kladnému; najviac zapôsobiť, zavážiť (o okolnosti, udalosti): r. o víťazstve, o výsledku;
r. stretnutie;
jeho šikovnosť r-la, že sa vec podarila;

rozhodnutie -ia s.

1. výrok s konečnou platnosťou, ukončenie nejasností, sporností: predložiť vec na r. riaditeľovi;
odvolať sa proti r-iu;
podrobiť sa r-iu

2. pevný úmysel vykonať niečo, odhodlanie: dospel k r-iu, že takto ďalej nemôže žiť;
dozrelo v ňom r. odcestovať

rozhodný príd.

1. kt. o niečom rozhoduje, rozhodujúci, závažný, významný, dôležitý: r. okamih, r. vplyv, r-é kroky

2. rázny, energický, rezolútny; svedčiaci o tom: r. človek;
r. hlas, r-á odpoveď

3. skutočný, naozajstný, nepochybný: bol to r. krok vpred;

rozhodovací príd. týkajúci sa rozhodovania: práv. r-ia právomoc

nedok. rozhodovať

1. k 1 – 3

2. viesť šport. stretnutie

// rozhodnúť sa

1. po úvahe prísť k záveru, odhodlať sa: r-l sa odísť, oženiť;
r-l sa, že prestane fajčiť;
r-la sa na odvážny krok

2. vybrať si 1 z viacerých možností: nevedel sa r., čo robiť;
uvážil okolnosti a r-l sa za kúpu chaty;
r-l sa pre túto ženu;

nedok. rozhodovať sa

rozhodujúci príd.

1. rozhodný (význ. 1): r. zápas, r. činiteľ, r-a úloha

2. prevažný: r-a časť, väčšina;

rozhodujúco prísl.

rozhojdať dok. rozkolísať (význ. 1): r. hojdačku, stoličku;

nedok. rozhojdávať -a

// rozhojdať sa: zvon sa r-l;
konáre sa od vetra r-li;

nedok. rozhojdávať sa

rozhojniť dok. kniž. rozmnožiť (význ. 1): r. svoj majetok, r. slovník o nové slová;

nedok. rozhojňovať

// rozhojniť sa: ovce sa r-li;

nedok. rozhojňovať sa

rozhorčene prísl.: r. protestovať;

rozhorčenosť -i ž.

rozhorčený príd. pobúrený z pocitu ublíženia, krivdy; svedčiaci o tom: r-í ľudia;
r. hlas, krik;

rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;

nedok. rozhorčovať

// rozhorčiť sa nadobudnúť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť sa: r. sa nad nespravodlivosťou;
vyvolať r-enie;

nedok. rozhorčovať sa

rozhorieť sa -í -ia dok. začať (intenzívne) horieť: vatra sa r-la;

rozhorliť sa dok. kniž.

1. rozohniť sa, nadchnúť sa, oduševniť sa: r-l sa nad krásou stavby;
r-ená deva

2. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa: r-l sa, keď to videl;
hlas sa mu chvel od r-enia

rozhorúčiť sa -i dok. silno sa zohriať, rozohriať, rozpáliť sa: kachle sa r-li;
r-ený vzduch, r-ená dlážka;

nedok. rozhorúčovať sa

rozhostiť sa -sť/-i! dok. kniž. nastať, zavládnuť: všade sa r-l pokoj;
na tvári sa jej r-l úsmev;

nedok. rozhosťovať sa

rozhovor -u m. vzájomné zhováranie sa dvoch al. viacerých ľudí; dialóg: vážny, živý r., telefonický r.;
r. otca so synom;
začať r-y o sporných otázkach rokovania;
poskytnúť exkluzívny r. novinám

rozhovoriť sa dok. dať sa do hovoru, rozvravieť sa: zoširoka sa r-l o práci

rozhrabať -e -ú dok. hrabaním rozhrnúť, rozryť, rozhádzať: sliepky r-li zem, r. pahrebu;

nedok. rozhrabávať, rozhrabúvať -a, rozhrabovať

rozhrabnúť -e -ú -bol dok. hrabnutím rozhrnúť, rozryť, rozhádzať: r. krtisko

rozhraničiť dok. určiť hranice medzi niečím, oddeliť hranicami: r. etapy vývinu;

nedok. rozhraničovať

rozhranie -ia s.

1. miesto tvoriace hranicu medzi 2 al. viacerými oblasťami, pomedzie: r. troch štátov;
r. medzi vrchmi a rovinou

2. obdobie medzi 2 časovými úsekmi, časová hranica: r. medzi 17. a 18. storočím, r. medzi jarou a letom

3. predel medzi niečím, medzník: príchod Cyrila a Metoda je r-ím v našich dejinách

rozhrešenie -ia s. cirk. odpustenie hriechov udelené po spovedi: udeliť, dať r.

rozhrešiť dok. cirk. dať rozhrešenie: r. kajúcnika;

nedok. rozhrešovať

rozhrmieť sa -í -ia dok. začať hrmieť: neos. vonku sa r-lo;

nedok. rozhŕňať -a, rozhrnovať

// rozhrnúť sa oddeliť sa od seba na strany: opona sa r-la;

nedok. rozhŕňať sa, rozhrnovať sa