Význam slova "ro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

romantizmus -mu m.

1. umel. a myšlienkový smer od začiatku 19. stor. charakterizovaný prevahou citov, návratom k prírode, k min. ap.: literárny, hudobný r.

2. romantika (význ. 1): vlastenecký r.;

rómčina -y ž. rómsky jazyk; cigánčina (význ. 1)

rómsky príd. k Róm; cigánsky: r. jazyk, r-e obyvateľstvo; R-a občianska iniciatíva polit. strana

rondo -a rond s. hud. skladba, v kt. sa niekoľko ráz opakuje hlav. téma

roniť nedok. kniž. vylučovať po kvapkách: púpava r-í mlieko;
r. slzy plakať

röntgen -u m.

1. prístroj na presvecovanie tela, hmoty ap. v lekárstve, v priemysle ap., skr. rtg.: poslať pacienta na r.;
prezrieť zvar r-om

2. jednotka ožiarenia röntgenovými lúčmi a lúčmi gama, zn. R;

röntgenológ -a mn. -ovia m. odborník v röntgenológii;

röntgenológia -ie ž. odbor študujúci röntgenové lúče a ich použitie;

röntgenologický príd.: r-é vyšetrovanie

röntgenovať nedok. vyšetrovať, presvecovať pomocou röntgenu: r. pľúca, žalúdok

röntgenový príd.: r. prístroj, r-á snímka;
r-é lúče neviditeľné elektromagnetické žiarenie prestupujúce a presvecujúce hmotu

ropa -y ž. prirodzená zmes kvapalných uhľovodíkov použ. na výr. benzínu ap.;

ropný, ropový príd.: r-é produkty

ropovod -u m. diaľkové potrubie na rozvod ropy

ropucha -y -púch ž. veľká žaba s bradavičnatým povrchom tela, zool. Bufo;

ropuší príd.

roráty -ov m. pomn. cirk. kat. adventná ranná omša: chodiť na r.

rosa -y ž.

1. jemné kvapky vody vznikajúce zrazením vodnej pary: ranná r. v tráve, r. na fľaši, padá r.;
kosiť za r-y zavčasu

2. kropaje pripomínajúce rosu: na čelo mu vystúpila r. pot;

rošáda -y -šád ž. šach. vzájomná zámena postavenia veže a kráľa s cieľom dostať kráľa do krytého postavenia

rosička¹ -y -čiek ž. zdrob.

rosička² -y -čiek ž. liečivá bylina s mäsitými listami rastúca na vlhkých miestach, bot. Drosera

rosiť nedok. vlhčiť rosou: tráva jej r-la nohy;

rosničí príd.

rosnička -y -čiek ž. malá zelená žaba lezúca po stromoch, zool. Hyla;

rosný príd.: r-é kvapky;
fyz. r. bod;
bot. r-é korienky;

rôsol -u m. glejovitá hmota z org. látok na konzervovanie a úpravu pokrmov, aspik: ryba v r-e;

rôsolovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa rôsolovitým

rôsolovitý príd. podobný rôsolu, huspeninovitý: r-á látka

rôsolový príd.

rošt -u m.

1. kovová mriežka v sporáku, v peci; kovová mriežka slúžiaca ako pokrývka al. podložka: popol prepadáva cez r.;
kanálové r-y

2. mriežka na opekanie mäsa: piecť ryby na r-e

roštenka -y -niek ž. mäso z hovädzieho chrbta; pečený al. dusený kúsok tohto mäsa

rota -y rôt ž. najmenšia voj. taktická jednotka: strelecká, technická r.;

rotácia -ie ž.

1. otáčavý pohyb: lopta dostala rotáciu; r. planéty

2. hovor. pravidelná postupná výmena: r. pracovníkov vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied;

rotačka -y -čiek ž. rotačný stroj

rotačný príd.: r. pohyb;
typ. r. stroj tlačiarsky stroj, kt. tlačí z valcovitej formy otáčajúcej sa okolo svojej osi

rotaprint -u m. typ. ofsetový tlačiarsky stroj

rotmajster -tra m. 2. st. hodnosti nižších práporčíkov;

rotmajsterka -y -riek ž.

rotná ž.

rotný

I. príd.: r-é cvičenie

II. rotný m. najnižší stupeň hodnosti nižších práporčíkov;

rotor -a L -e mn. -y m. tech. otáčavá časť stroja (elektr. motora, parnej turbíny ap.)

rotovať nedok.

1. odb. pohybovať sa po kruhovej dráhe, krútiť sa, otáčať sa, točiť sa: Zem r-je

2. hovor. vymieňať sa: vedúci pracovníci r-jú vo funkciách každé 2 – 3 roky

rotunda -y -túnd ž. stavba s okrúhlym pôdorysom; okrúhly románsky kostol(ík)

rov -u m. kniž. hrob

rováš -a m. hist. palica, na kt. sa v min. zárezmi značilo zaplatenie dane, dlh ap.; tieto zárezy

● mať (u niekoho) niečo na r-i previniť sa niečím voči niekomu

roveň -vne ž. kniž. rovina (význ. 1): za riekou je široká r.

● kniž. byť, stáť na r-i s niekým, niečím mať tú istú cenu, hodnotu;
stavať, klásť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť

rovesníčka -y -čok ž.

rovesník -a mn. -ci m. kto patrí do rovnakej generácie, vrstovník: stretávať sa s r-mi;

rovina -y -vín ž.

1. krajina, pôda s rovným povrchom: úrodná r., dedina leží na r-e

2. rovná plocha vôbec: geom. r. súmernosti, vodorovná r. určená troma bodmi

3. úroveň, hladina: lampa v r-e očí

4. odb. súhrn javov, prvkov, kt. tvoria celok: jazyková r., r. ekonomických vzťahov;

rovinatý príd. vyznačujúci sa rovným povrchom: r-á krajina, oblasť

rovinka -y -niek ž. zdrob.: lúčnatá r.;
šport. cieľová r. rovná časť pretekárskej dráhy (pred cieľom)

rovinný príd. k 1, 2: r. kraj rovinatý;
geom. r-á geometria;

rovinový príd. k 1: r-é dostihy;

rovnako

I. prísl.

1. takisto, zhodne, jednako: r. veľký, pekný

2. bez zmeny, vždy takisto, nepremenne: rozpráva každý deň r.

II. čast. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom), aj tak, jednako: je to r. dobrý človek;
r. to znie nepravdepodobne

rovnaký príd.

1. majúci také vlastnosti, rozmery ap. ako niečo iné, zhodný, jednaký: mám r-é šaty ako ty;
r. plat;
r-é názory, povinnosti

2. úplne sa s niečím zhodujúci, ten istý, totožný: bolí ma to stále na r-om mieste

● mať r. meter na niekoho rovnako pristupovať k niekomu;

rovnať nedok.

1. (hladením) robiť na povrchu rovným, urovnávať: r. pokrkvaný papier, látku;
r. cestu, dvor

2. robiť rovným, narovnávať, vyrovnávať: r. drôt

3. ukladať podľa istého pravidla, usporadúvať, upravovať: r. poháriky, knihy

// rovnať sa

1. byť taký ako niekto iný, mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto iný, niečo iné: v robote sa r-l otcovi;
táto udalosť sa r-á historickému medzníku;
mat. súčet uhlov v trojuholníku sa r-á dvom pravým uhlom

2. pokladať sa za rovného, prirovnávať sa: šikovnosťou sa nemohol s ním r.

rovnica -e -níc ž.

1. mat. zápis vyjadrujúci rovnosť 2 výrazov, kt. obsahujú konštanty i premenné: lineárna, kvadratická r.

2. chem. znázornenie reakcie chem. vzorcami, číslami a značkami

rovník -a m. myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina je stredom Zeme, ekvátor;

rovníkový príd.: r-á oblasť

rovnítko, správ. znamienko rovnosti, znak rovnosti

rovno

I. prísl.

1. bez ohnutia, neohnuto, priamo: stáť, sedieť, ležať r.

2. vzpriamene, kolmo: držať telo r., dym stúpa r. k oblohe

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: polica visí r.

4. najkratšou cestou, bez okľúk ap.; priamo: dieťa beží r. k matke;
zo stanice šiel r. domov

5. bez odchýlenia sa, presne, priamo: mám r. 100 korún;
tehla mu spadla r. na hlavu;
trafiť r. do srdca

6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: napísal jej r., že nepríde;
povedať niekomu niečo r. (do očí)

7. bez sprostredkovania, bezprostredne, priamo: pil víno r. z fľaše

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, priam: iron. r. teba som tu potreboval!

rovnobežka -y -žiek ž.

1. geom. rovnobežky priamky v rovine, kt. nemajú nijaký spoločný bod

2. geogr. myslená kružnica na zemskom povrchu rovnobežná s rovníkom;

rovnobežkový príd.

rovnobežne prísl.;

rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné

rovnobežnosť -i ž.

rovnobežný príd. kt. prebieha v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy, paralelný: r-é čiary, r-é cesty;
geom. r-é roviny;

rovnocenne prísl.;

rovnocennosť -i ž.

rovnocenný príd. kt. má rovnakú cenu, hodnotu, platnosť ako niekto iný al. niečo iné: r. partner, r-é postavenie;

rovnodennosť -i ž. čas prechodu Slnka zo sev. polgule na juž. al. naopak: jarná, jesenná r.

rovnomenný príd. kt. má rovnaké, rovnako znejúce meno: hlavná postava v r-j hre

rovnomerne prísl.: r. schnúť, r. sa vyvíjať;

rovnomernosť -i ž.

rovnomerný príd. kt. má, zachováva rovnakú intenzitu, pravidelný: r-á teplota, r-á rýchlosť, r-é rozloženie síl, r-é plnenie úloh;

rovnopis -u m. odb. jedna z 2 al. viacerých rovnako znejúcich listín: r. protokolu

rovnoprávne prísl.;

rovnoprávnosť -i ž.: r. národov

rovnoprávny príd. kt. má rovné práva; na nich založený: r. občan, člen spoločnosti;
r-e postavenie, r-a dohoda;

rovnoramenný príd. kt. má rovnako dlhé ramená: geom. r. trojuholník

rovnorodo prísl.;

rovnorodosť -i ž.: r. prípadov

rovnorodý príd. ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti, homogénny, súrodý, op. rôznorodý: r. celok, r-á skupina;

rovnošata -y -šiat ž. uniforma: vojenská r., nosiť r-u

rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice;
r. postavy;
r. dlážky;
r. bodov, hlasov;
r. ľudí (pred zákonom);
znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =

rovnostársky príd.: r-e tendencie v odmeňovaní

rovnostárstvo -a s. publ. nevhodné uplatňovanie zásady rovnosti, obyč. v mzdovej politike: mzdové r., bojovať proti r-u;

rovnostranný príd. kt. má rovnako dlhé strany: geom. r. trojuholník

rovnováha -y -váh ž.

1. stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami: r. tela, udržať r-u na kladine

2. stav vyrovnanosti v pôsobení rozlič. činiteľov, vplyvov: politická, ekonomická, biologická r.

3. vnútorný pokoj, duš. vyrovnanosť: udržať si, stratiť psychickú r-u;
vyviesť niekoho z r-y;

rovnovážny príd.: r-a poloha predmetu;
r-e sily

rovnoznačne prísl.;

rovnoznačnosť -i ž.

rovnoznačný príd. kt. má rovnaký al. veľmi podobný význ., synonymný: r. výraz, r-é slová;

rovnozvučne prísl.: r. znieť;

rovnozvučnosť -i ž.

rovnozvučný príd. kt. má rovnakú hláskovú podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam, homonymný: r-é slová;

rovnučko, rovnuško, rovnunko, rovnulinko prísl.

rovnučký, rovnušký, rovnunký, rovnulinký príd. expr. celkom rovný: krajina r-á ako doska;

rovný príd.

1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos;
r. ako jedľa;
r. kmeň stromu, r-á postava

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska;
r-á strecha vodorovná

3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa

4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í

5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún;
r-ch sedem rokov nebol doma

6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč

● vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť;
→ vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;

rozárium -a D a L -iu s. záhr. plocha osadená ružami, ružový sad

rozbabrať -e -ú dok. hovor.

1. rozrýpať, rozryť: r. pôdu, zem

2. expr. rozpracovať (význ. 1), rozrobiť: r. robotu

rozbahniť dok. urobiť bahnitým, premeniť na bahno: topiaci sa sneh r-l pôdu;
r-ená cesta;

nedok. rozbahňovať

rozbaliť -ľ! dok.

1. zbaviť obalu, vybaliť: r. knihu, darček;
r. dieťa rozvinúť

2. zbaviť obsahu: r. kufor, balík

3. vystrieť niečo zvinuté, poskladané, rozvinúť: r. diplom, mapu;

nedok. rozbaľovať

rozbeh -u m.

1. začiatok behu, rozbiehanie: mať miesto na r.;
tech. začiatočná fáza chodu stroja

2. kniž. začiatočné štádium istej činnosti: umelecký, tvorivý r.

3. šport. vylučovacie preteky v behu: byť vyradený v r-u;

rozbehaný príd. hovor. expr.

1. ustavične chodiaci niekam, vybavujúci niečo: r. človek

2. vyplnený (zbytočným) chodením: r. deň

rozbehať sa dok.

1. behom sa rozpŕchnuť rozlič. smermi, rozutekať sa: deti sa r-li po záhrade;
statok sa mi r-l

2. behom sa rozcvičiť: r. sa pred pretekmi

rozbehávať sa, rozbehúvať sa -a, rozbehovať sa

// rozbehnúť

1. hovor. uviesť do chodu (o strojoch): r. auto

2. publ. začať, rozprúdiť: r. výrobu naplno;

rozbehnúť sa -e -ú -hol dok.

1. pustiť sa do behu, začať bežať: dieťa sa r-lo za otcom;
r-l sa a skočil

2. expr. vydať sa za istým cieľom: r. sa do mesta nakupovať;
r. sa do kôlne po drevo

3. expr. rozísť sa, roztratiť sa (viacerými smermi): po schôdzke sa všetci r-li domov

4. hovor. dať sa do chodu (o strojoch): motor sa r-l

5. publ. začať sa, rozprúdiť sa: práce sa úspešne r-li;
kurz sa r-l;

rozbehový príd.: r-á rýchlosť

rozbesnieť sa -ie -ejú dok. expr. začať (sa) besnieť: búrka sa r-la

rozbesniť dok. expr. urobiť besným, zúrivým: r. dav

// rozbesniť sa rozbesnieť sa: podvečer sa r-la víchrica

rozbežisko -a -žísk s. šport. miesto na rozbeh (význ. 1)

nedok. rozbiehať sa -a

1. k rozbehnúť sa

2. rozchádzať sa, vzďaľovať sa od seba rozlič. smermi: železnice sa r-jú na všetky strany;

nedok. rozbiehať, rozbehávať, rozbehúvať, rozbehovať

rozbiehavo prísl.;

rozbiehavosť -i ž.

rozbiehavý príd. vzďaľujúci sa od seba (rozlič. smermi), rozchádzajúci sa, divergentný: r-é tendencie;

rozbif, pôv. pís. roastbeef -u m. rýchlo upečené mäso z roštenky