Význam slova "reč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 46 výsledkov (1 strana)

  • reč -i ž.

    1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i;
    stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

    2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.;
    materinská r.;
    ovládať nejakú r.

    3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i;
    bola r. o Janovi

    4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

    5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.;
    predniesť r.

    6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

    7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

    ísť na kus r-i na besedu;
    mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť;
    aby r. nestála aby rozhovor neviazol;
    to nestojí za r.;
    nie je to dôležité;
    (to je) moja r. (v replike) to je môj názor;
    r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne;
    vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

  • recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;

  • recenzentka -y -tiek ž.;

  • recenzentský príd.: r. posudok;

  • recenzentstvo -a s.

  • recenzia -ie ž. posudok umel., ved. ap. diela: r. rukopisu;
    písať r-iu;

  • recenzný príd.: r. výtlačok knihy

  • recenzovať nedok. robiť recenziu: r. štúdiu, publikáciu, zborník

  • recepcia -ie ž.

    1. slávnostné prijatie hostí ver. činiteľmi spojené s pohostením: r. na počesť štátneho sviatku

    2. hotelová prijímacia kancelária;

  • recepčná ž. hovor.

  • recepčný

    I. príd.: r-á miestnosť;
    r. úradník

    II. recepčný m. hovor. recepčný úradník;

  • recept -u m. písomný návod na prípravu niečoho: r. na očné kvapky, r. na guláš, koláč

  • receptár -a m. kniha receptov

  • receptor -a m. fyziol. orgán citlivý na isté podnety

  • receptúra -y -túr ž.

    1. odb. množstvo a pomer zložiek v istom výrobku: dodržiavať r-u

    2. farm. príprava liekov podľa predpisu

  • recesia -ie ž.

    1. kniž. ústup, ustupovanie: hospodárska r.;
    ekon. miernejší, nie dlho trvajúci hosp. pokles

    2. hovor. žartovanie založené na protikonvenčnom postoji, samopaš; takýto žart: urobiť niečo z r-ie;

  • recesijný príd.

  • rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista

  • rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
    to sú iba r.

  • recidíva -y -dív ž. návrat, opakovanie istého (záporného) javu: r. chrípky, r. trestného činu, r. starej politiky;

  • recidivista -u m. kto viac ráz urobil trestný čin

  • recidívny príd.

  • recidivovať nedok. lek. (o chorobe) opakovať sa, vracať sa

  • reciprocita -y ž. vzájomnosť: výmena pracovníkov na základe r-y, r. vplyvov

  • recipročne prísl.

  • recipročný príd. založený na reciprocite, vzájomný: r-é medzinárodné styky, r. obchod;

  • recitácia -ie ž. recitovanie, prednes, deklamácia: r. básne, zborová r.;

  • recitačný príd.: r-é preteky, r-é umenie

  • recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu

  • recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

  • recitátor -a m. kto recituje: dobrý r. poézie;

  • recitátorka -y -riek ž.;

  • recitátorský príd.;

  • recitátorstvo -a s.

  • recitovať nedok. umelecky prednášať (lit. dielo), deklamovať: r. verše, r. ukážky z diela I. Kraska;

  • rečníčka -y -čok ž.;

  • rečnícky príd.: r-a tribúna;
    r. talent;
    r-a otázka;

  • rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e;
    štúdium r-a

  • opak. rečnievať -a

  • rečník -a mn. -ci m.

    1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

    2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

  • rečniť nedok.

    1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

    2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

  • rečňovanka -y -niek ž. riekanka: detská, ľudová r.

  • rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

  • recyklácia -ie ž. tech. opätovné využitie: r. železného odpadu, skla;

  • recyklačný príd.: r. postup

  • recyklovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť znova do obehu; opätovne spracúvať, spracovať (starý materiál): r. obaly; r-ný listový papier

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV