Význam slova "raď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 382 výsledkov (4 strán)
-
rad1 -u m.
1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov;
sedieť v druhom r-e;
obranný, útočný r.2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní;
robotnícke r-y sa upevnili;
chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.;
mat. aritmetický, geometrický r.3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov;
celý r. otázok4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e;
kedy príde r. na mňa? vývinový r.● v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...;
r. (za) r-om postupne;
kniž. opustil naše r-y zomrelrad2 -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda;
udeliť niekomu r.rád3
I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.
1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je;
r. ta chodí, r. ich vidí;
r. si vypil;
ner-i to robia2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá;
v apríli r-o prší3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal;
(ne)r. by to urobil;
r. by vedieť4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť;
mať r. hudbu;
majú sa r-i5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...;
budem radšej, keď odídete;
som r. na svete;
to som (naozaj) r. výraz spokojnosti● r-o sa stalo ochotne som to urobil;
čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.;
majte ma r. nezáleží mi na vásII. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať
III. čast.
1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali;
radšej poďme!2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!
rád1 -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;
rád2 -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u;
geom. útvar druhého r-u; -
rad-radom, radom prísl. jeden za druhým, do radu, zaradom: bral všetko r.-r., r.
-
rada -y rád ž.
1. návod na konanie, poučenie, odporúčanie: priateľská, otcovská, praktická r.;
požiadať niekoho o r-u2. rozhovor, pri kt. niekto niekomu radí al. sa radia viacerí: ísť na r-u k priateľke
3. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie: redakčná r. časopisu;
vedecká r. fakulty;
Národná r. Slovenskej republiky ústavodarný a zákonodarný orgán SR;
R. Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie;
R. ministrov Poľskej republiky vláda;
R. vzájomnej hospodárskej pomoci v min. organizácia pre hosp. spoluprácu soc. krajín;
R. bezpečnosti vedúci orgán OSN□ dať r-u poradiť;
dávať r-y radiť● dobrá r. nad zlato;
komu niet r-y, tomu niet pomoci;
vedieť si (s niečím, s niekým) r-y vedieť, čo robiť;
nevie si r-y je bezradný;
niet mu r-y nedá si pomôcť -
radar -u m. rádiolokátor: obrazovka r-u
-
radca -u mn. -ovia m.
1. kto dáva rady: bol mu priateľom a r-om
2. vys. al. vyšší št. úradník; jeho titul (u nás v min.): vládny, súdny r., obchodný r.;
kráľovský r.;
dipl. veľvyslanecký r.; -
radcovský príd.
-
radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;
-
radiačný príd.
-
radiálne prísl.
-
radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika; -
radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad
-
radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;
-
radiátorový príd.: r. ventil, systém
-
opak. radievať -a
// radiť sa1
1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu
2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;
-
opak. radievať sa
-
radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)
-
radikalista -u m.
1. stúpenec radikalizmu, radikál
-
radikalistický príd.;
radikalisticky prísl.
-
radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;
-
radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú
-
radikálne prísl.;
-
radikálnosť -i ž.
-
radikálny príd.
1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
r-e hnutie2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;
-
rádio -ia D a L -iu s.
1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.
2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;
-
rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;
-
rádioaktívne prísl.;
-
rádioaktívnosť -i ž.
-
rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie; -
rádiogram -u m.
1. rádiotelegram
2. röntgenová snímka
-
rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop
-
rádioliečba -y ž. rádioterapia
-
rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;
-
rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;
-
rádiologický príd.: r. ústav
-
rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn
-
rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar
-
rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke
-
rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi
-
rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka
-
rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač
-
rádiotechnička -y -čiek ž.;
-
rádiotechnický príd.
-
rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;
-
rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;
-
rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;
-
rádiotelefonický príd.
-
rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;
-
rádiotelegrafický príd.;
rádiotelegraficky prísl.
-
rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;
-
rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram
-
rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba
-
rádiový1 príd.: r-é vysielanie, spojenie
rádiový2 príd.
-
radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu
-
radiť1 nedok.
1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu
2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
r-l mu, aby prestal piť;radiť2 nedok.
1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice
2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov
// radiť sa2:
1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého
2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom
-
rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;
-
rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva; -
radkyňa -e -kýň ž.;
-
radlica -e -líc ž. zaostrená časť náradia, ktorou sa obracia pôda: buldozérová r.;
-
radlička -y -čiek ž. zdrob.
-
radlo -a -diel s. starý jednoduchý nástroj na oranie
-
radnica -e -níc ž. v min. budova, sídlo mestskej správy: Stará r. (v Bratislave);
-
radničný príd.: r-é hodiny
-
radno vetná prísl. vyj. potrebu, vhodnosť ap. konať pripojený dej, hodno: nebolo r. ta ísť
-
radný
I. príd. vzťahujúci sa na obecnú al. mestskú radu: r-í páni
II. radný m. člen obecnej al. mestskej rady
-
radodajne prísl.;
-
radodajnosť -i ž.
-
radodajný príd. hovor. kt. rád (roz)dáva, štedrý: r. človek;
-
radok -dka m. zákos (význ. 2)
-
radosť
I. -i ž.
1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.;
r. zo života, z detí;
smiať sa, vyskakovať od r-i2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou;
dobré jedlo bolo jeho r-ou□ mať r. radovať sa, tešiť sa;
urobiť r. potešiť● mladosť – r., staroba – choroba;
jedna r. vyj. uspokojenieII. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu;
bolo r. žiť tam -
radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať
-
radostník -a m.
1. koláč pečený na svadbu al. krstiny
2. zastaráv. krstiny
-
radostný príd.
1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle
2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada
-
radovánky -nok ž. pomn. zabávanie sa, veselosť, zábava: prázdninové r. detí
-
radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry;
r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom -
rádovo prísl.
-
radový príd.
1. usporiadaný, zoskupený do radu: r-á zástavba obce;
r. tanec;
lingv. r-á číslovka kt. vyj. poradie2. obyčajný, jednoduchý, prostý: r. pracovník, r. vojak bez hodnosti
rádový1 príd.
rádový2 príd.;
-
radža -u mn. -ovia m. titul indického feud. vladára
-
aféra -y afér ž. vzrušujúca a pohoršujúca udalosť: špionážna a.
● robiť z niečoho a-u zveličovať to
-
agentúra -y -túr ž.
1. zastupiteľstvo: obchodná a.
2. tlačová, spravodajská kancelária
3. výzvedná služba: špionážna a.;
-
akupresúra -y ž. lek. metóda alternatívnej medicíny využívajúca pri liečení tlak prstov na akupunktúrne body, manupresúra
-
akupunktúra -y ž. lek. metóda vpichovania ihiel do istých bodov ľudského tela najmä pri liečení bolestivých ochorení (podľa tradičnej čínskej medicíny);
-
aparatúra -y -túr ž. sústava prístrojov: rozhlasová a., prenosná a.
-
apretúra -y -túr ž. apretovanie; jeho výsledok: a. rukopisu;
látka s dobrou a-ou -
architektúra -y ž.
1. staviteľské umenie; príslušný študijný odbor: renesančná a.;
prihlásiť sa na a-u2. spôsob výstavby, (vnútorné) usporiadanie niečoho: a. chrámu;
a. románu;
hudobná a.3. staviteľské diela
-
armatúra -y -túr ž.
1. prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na zabezpečenie ich správnej činnosti, výstroj: a. parného kotla;
a. potrubia kohútiky, ventily, uzávery ap.2. stav. výstuž: a. betónu
-
ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u -
atmosféra -y -fér ž.
1. plynný obal planéty: zemská a. ovzdušie
2. iba jedn. celkový ráz, nálada istého prostredia: priateľská, napätá a.;
slávnostná a.3. fyzikálna a. jednotka tlaku, zn. atm;
-
autocenzúra -y ž. cenzúra samého seba: novinári podliehajú iba a-e
-
bariéra -y -iér ž.
1. ohrada, zábradlie: preliezť b-u
-
biosféra -y ž. oblasť na Zemi a v atmosfére s podmienkami na život;
-
bonboniéra [-mboňie-/-ié-] -y -niér ž. škatuľa s bonbónmi
-
bravúra -y ž.
1. dokonalá zručnosť, efektná obratnosť: technická, herecká b.
2. ľahkomyseľná, riskantná odvaha;
-
brožúra -y -žúr ž. menšia brožovaná publikácia;
-
búračka -y -čiek ž. hovor.
1. búranie, demolácia: b-y v starom meste
2. búranisko: tehly z b-y
3. subšt. havária
-
búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;
// búrať sa: jeho plány sa b-jú
-
cenzúra -y ž. úr. posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska št., polit. záujmov a morálky: c. filmov, časopisov;
-
chiméra -y -mér ž. kniž.
1. v gréc. bájosloví obluda chrliaca oheň; príšera, obluda
2. vidina, prelud, zdanie, klam: bojovať proti ch-am, honba za ch-ou;
-
chmára -y chmár ž.
1. tmavý dažďový oblak, mrak, mračno: sivé, ťažké ch-y;
2. zachmúrený, ustarostený, hnevlivý výraz: zahnať ch-y z čela;
-
chmúra -y chmúr ž. kniž.
1. nebezpečenstvo, hrozba, beznádejnosť: rozohnať ch-y nad krajinou
2. smútok, starosť, nepokoj (v tvári): ch. mu prešla po čele
-
čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle -
čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene
-
čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri
-
dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;
-
diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e
-
diktatúra -y ž.
1. neobmedzená moc jednotlivca, skupiny al. triedy: fašistická, totalitná d.;
nastoliť d-u2. forma uskutočňovania št. moci jednou polit. silou: d. proletariátu (podľa marxistického chápania)
3. diktátorstvo
-
docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u
-
dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica
-
nedok. dohorievať, dohárať -a
-
dohovárať -a nedok. vyčítavo pripomínať, napomínať: d. synovi;
d-l mu, aby si to rozmyslel