Význam slova "rado" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 14 výsledkov (1 strana)
-
radodajne prísl.;
-
radodajnosť -i ž.
-
radodajný príd. hovor. kt. rád (roz)dáva, štedrý: r. človek;
-
radok -dka m. zákos (význ. 2)
-
radosť
I. -i ž.
1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.;
r. zo života, z detí;
smiať sa, vyskakovať od r-i2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou;
dobré jedlo bolo jeho r-ou□ mať r. radovať sa, tešiť sa;
urobiť r. potešiť● mladosť – r., staroba – choroba;
jedna r. vyj. uspokojenieII. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu;
bolo r. žiť tam -
radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať
-
radostník -a m.
1. koláč pečený na svadbu al. krstiny
2. zastaráv. krstiny
-
radostný príd.
1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle
2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada
-
radovánky -nok ž. pomn. zabávanie sa, veselosť, zábava: prázdninové r. detí
-
radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry;
r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom -
rádovo prísl.
-
radový príd.
1. usporiadaný, zoskupený do radu: r-á zástavba obce;
r. tanec;
lingv. r-á číslovka kt. vyj. poradie2. obyčajný, jednoduchý, prostý: r. pracovník, r. vojak bez hodnosti
rádový1 príd.
rádový2 príd.;