Význam slova "rado" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

radodajne prísl.;

radodajnosť -i ž.

radodajný príd. hovor. kt. rád (roz)dáva, štedrý: r. človek;

radok -dka m. zákos (význ. 2)

radosť

I. -i ž.

1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.;
r. zo života, z detí;
smiať sa, vyskakovať od r-i

2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou;
dobré jedlo bolo jeho r-ou

□ mať r. radovať sa, tešiť sa;
urobiť r. potešiť

● mladosť – r., staroba – choroba;
jedna r. vyj. uspokojenie

II. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu;
bolo r. žiť tam

radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať

radostník -a m.

1. koláč pečený na svadbu al. krstiny

2. zastaráv. krstiny

radostný príd.

1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle

2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada

3. expr. milý, drahý, premilený (v oslovení): syn môj r.!

radovánky -nok ž. pomn. zabávanie sa, veselosť, zábava: prázdninové r. detí

radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry;
r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom

rádovo prísl.

radový príd.

1. usporiadaný, zoskupený do radu: r-á zástavba obce;
r. tanec;
lingv. r-á číslovka kt. vyj. poradie

2. obyčajný, jednoduchý, prostý: r. pracovník, r. vojak bez hodnosti

rádový¹ príd.

rádový² príd.;