Význam slova "radn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

radnica -e -níc ž. v min. budova, sídlo mestskej správy: Stará r. (v Bratislave);

radničný príd.: r-é hodiny

radno vetná prísl. vyj. potrebu, vhodnosť ap. konať pripojený dej, hodno: nebolo r. ta ísť

radný

I. príd. vzťahujúci sa na obecnú al. mestskú radu: r-í páni

II. radný m. člen obecnej al. mestskej rady

mimoúradný príd. kt. nesúvisí s úradom, úradovaním: m. čas

poloúradný príd. polooficiálny: p-á správa

súradný príd. odb. majúci rovnaký st., rovnakú hodnotu: s-é pojmy;
s-é roviny;

úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.

úradníčka -y -čok ž.;

úradnícky príd.: ú. plat;
ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán);

úradníctvo -a s. hromad. úradníci;

úradník -a mn. -ci m. pracovník (obyč. ver. správy) vykonávajúci úrad, pracujúci v úrade: štátny, technický ú.;
hist. kráľovský ú.;

úradný príd.

1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny

2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci

● ú. → šimeľ;