Význam slova "rad ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rad¹ -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov;
sedieť v druhom r-e;
obranný, útočný r.

2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní;
robotnícke r-y sa upevnili;
chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.;
mat. aritmetický, geometrický r.

3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov;
celý r. otázok

4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e;
kedy príde r. na mňa? vývinový r.

● v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...;
r. (za) r-om postupne;
kniž. opustil naše r-y zomrel

rad² -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda;
udeliť niekomu r.

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je;
r. ta chodí, r. ich vidí;
r. si vypil;
ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá;
v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal;
(ne)r. by to urobil;
r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť;
mať r. hudbu;
majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...;
budem radšej, keď odídete;
som r. na svete;
to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil;
čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.;
majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali;
radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u;
geom. útvar druhého r-u;

rad-radom, radom prísl. jeden za druhým, do radu, zaradom: bral všetko r.-r., r.

radža -u mn. -ovia m. titul indického feud. vladára

úrad -u m.

1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y;
Ú. vlády SR;
poštový ú., migračný ú., ú. práce;
ísť vybaviť niečo na ú.;
hovor. chodiť, behať po ú-och;
z ú-ov vychádzajú zamestnanci

2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;

úradík -a m. zdrob. expr.