Význam slova "ra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rapot -u m. rapotanie (význ. 1): r. vrtuľníka

rapotačka -y -čiek ž. expr. žena, kt. veľa a rýchlo rozpráva

rapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok.

1. vydávať hrkotavý, vŕzgavý zvuk, rapčať, rapkať: motorky r-cú

2. expr. veľa a rýchlo rozprávať: ženy na dvore r-cú

rapotavý príd.

1. rapotajúci, hrkotavý: r. mlyn

2. expr. rýchlo a veľa rozprávajúci: r-á suseda

rapový príd.

rapsód -a m. starogréc. potulný spevák bohatierskych spevov;

rapsódia -ie ž.

1. lit. lyrická báseň vznešeného obsahu; pôv. starogréc. bohatiersky spev

2. hud. skladba voľnej formy a dram. obsahu;

rapsodický príd.: r. rytmus

rarášok -ška m. škriatok, zmok

rarita -y -rít ž. niečo nezvyčajné, vzácne, zriedkavé: tento park je európska r.

rároh -a m., rároha -y -roh ž. obyč. mn. hovor. pejor. stará, opotrebovaná vec, haraburda: izba je plná r-ov

rasa -y rás ž.

1. skupina ľudí s typickými teles. znakmi, plemeno: biela, čierna, žltá r.

2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu, plemeno, odroda: r. oviec, psov;

rasca -e ž.

1. dvojročná lúčna al. pestovaná rastlina s okolíkmi bielych kvetov, bot. Carum

2. mesiačikovité semená tejto rastliny použ. ako korenina: baranina na r-i;

rascovica -e ž. liehový nápoj z rasce

rascový príd.: r. chlieb

rašelina -y ž. humusovitá pôda s nedostatočne rozloženou látkou rastlinného pôvodu: hnojiť, kúriť r-ou;

rašelinatý, rašelinitý, rašelinistý príd. bohatý na rašelinu: r-é pôdy, r. kraj

rašelinisko -a -nísk s. miesto, kde sa vyskytuje rašelina

rašelinník -a m. mach vyskytujúci sa na barinatých miestach, bot. Sphagnum

rašelinový príd.: r-á pôda

rasista -u m. stúpenec rasizmu;

rasistický príd.: r-é teórie

rasizmus -mu m. neved. protihumánna teória o nadradenosti jednej rasy nad druhou; prejavy tejto teórie;

rasovo, rasove prísl.

rasový príd.: r-é predsudky, r-á odlúčenosť;
r. kôň čistokrvný;

rašpľa -e -pieľ/-plí ž. nástroj podobný pilníku použ. na opracovanie dreva, kože ap.: stolárska r.

rašpľovať nedok. opracúvať rašpľou: r. dosku, podošvu

rast -u m.

1. prirodzené zväčšovanie organizmu a jeho vývin: r. tela, r. dieťaťa;
r. stromov, obilia

2. postava, vzrast: r-om malý, veľký človek, zviera nízkeho r-u

3. zväčšovanie, pribúdanie intenzity, rozmerov, množstva, významu ap.: r. výroby, cien, r. vplyvu, r. životnej úrovne;
r. kryštálov

4. zdokonaľovanie vo vývine: umelecký r. básnika, odborný r. pracovníka;

rásť rastie rastú -sť/-i! nedok.

1. (o organizme) rastom sa zväčšovať, silnieť, vyvíjať sa: dieťa r-ie, tráva, strom r-ie;
r-ú mu fúzy

2. vyrastať (význ. 2), dospievať: r. na dedine;
r. v hojnosti, v biede

3. (o rastlinách, plodoch) vyskytovať sa, rodiť sa niekde: u nás cédre, pomaranče ner-ú;
v tejto hore r-ú hríby

4. vznikať a vzmáhať sa, zveľaďovať sa: na neobývaných územiach r-ú nové osady

5. zvyšovať svoj objem, intenzitu, význam, hodnotu: výroba r-ie;
zástupy ľudí r-li;
jeho vplyv ustavične r-ie

6. zdokonaľovať sa vo vývine: r. umelecky, vedecky, r. duševne

● r. ani, ako z vody veľmi rýchlo;
r. od radosti veľmi sa tešiť;
r-ú mu rožky veľa si dovoľuje;
iron. → počuť trávu r.;
niečo r-ie niekomu pod rukami darí sa;
r. ako huby po daždi veľmi

raster -tra L -i mn. -e m.

1. mriežka (význ. 2), sieťka;
oznam. tech. sústava prvkov tvoriacich obraz na obrazovke

2. účt. vodorovne linkovaný papier rozdelený na stĺpce;

rastlina -y -lín ž. organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci výživu zo zeme al. z vody: poľné, záhradné, okrasné, liečivé r-y;
vodné r-y;
pestovanie r-n;

rastlinár -a m. pracovník v rastlinárstve;

rastlinársky príd.

rastlinárstvo -a s. rastlinná výr.;

rastlinka -y -niek ž. zdrob.

rastlinný príd.: r-á bunka;
r-á výroba pestovanie kult. plodín;
r. tuk, olej;

rastlinstvo -a s. hromad. rastliny ako celok: tropické r.

rastový príd. k 1: r. hormón, vitamín

rastrový príd.

rata

I. -y rát ž. hovor. pomoc, záchrana: kričať volať o, na r-u;
už mu niet r-y

II. cit. vyj. volanie o pomoc: ľudia, r.!

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

rátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! nedok.

1. počítať (význ. 1 – 7): r. peniaze, r. výrobky, r. hodiny;
učiť sa v škole r., r. rovnicu;
r-me s vašou pomocou;
ner-l som, že prídeš;
r-la ho k svojim priateľom, r-l sa medzi dobrých pracovníkov;
čo za to r-te? r-a/-e sa za šťastného človeka

2. prisudzovať, pripisovať: nik by jej ner-l 40 rokov;

ratica -e -tíc ž. rohovinový obal okolo posledných 2 prstových článkov párnokopytníkov;

raticový príd.: r-á zver

ratifikácia -ie ž. ratifikovanie: r. mierovej dohody;

ratifikačný príd.: r-á listina, r-é referendum

ratifikovať nedok. i dok. schvaľovať, schváliť medzinár. zmluvu v ústavnom orgáne

rating [rejt-] -u m. (angl.) odb. posúdenie stavu, kvality, vlastností, vývojaschopnosti niečoho podľa systematických pravidiel; doklad o tomto posúdení: objednať si r. od renomovanej firmy;

ratingový príd.: r-á firma

ratlík -a mn. N a A -y m. malý pinčlík

ratolesť -i ž. kniž. vetvička, halúzka: olivová r., r. z brezy;

ratovať nedok. i dok. hovor. zachraňovať, zachrániť: utekali r. z horiaceho domu, čo sa dalo;
ľudia, r-te, topí sa! pomôžte

// ratovať sa: ratuj sa, ako môžeš

raz

I. -u L -e mn. -y ráz m.

1. ako pomocné podst. m. je súčasťou nás. a rad. čísl. a ich zámenných náprotivkov: prišiel iba (jeden) r., dva r-y, päť ráz;
prvý, posledný r.;
koľko, toľko ráz;
koľký, toľký r.;
r. toľko dvojnásobne; v samostatnom postavení číslov. výrazu sa skloňuje: po jednom, prvom r-e, z piatich r-ov

2. (pri počítaní, v poveloch) zastupuje zákl. čísl. jeden: r., dva, tri ...;
r.-dva, r.-dva!

● r. za uhorský rok veľmi zriedka;
r.-dva (niečo urobiť) rýchlo

II. prísl. v istom čase, kedysi, dakedy, voľakedy, niekedy: bol r. jeden kráľ;
r. prídem k vám

III. čast.

1. vyj. uzavretie predtým naznačenej situácie, teda, konečne: buď už r. ticho;
nech je r. koniec

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete, vôbec, naozaj, veru: r. neviem, čo mám robiť;
život je už r. taký

ráz¹ -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u

ráz² -u m.

1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami

3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)

raž -e/-i ž.

1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;

ráž, správ. kaliber

razancia -ie ž. kniž. prudkosť, priebojnosť: r. výstrelu;

razantne prísl.;

razantnosť -i ž.

razantný príd. rázny, prudký, energický: r-á strela;
r. zákrok dôrazný;
r. hráč priebojný;

razba -y -zieb ž.

1. razenie (význ. 1): r. mincí

2. čo je vyrazené na minci: dukáty s r-ou 1900

rázcestie -ia s. miesto, kde sa rozchádzajú cesty: byť, stáť na r-í i fraz. pred závažnou voľbou

raždie -ia s. hromad. odťaté al. spadnuté suché konáre, haluzina: zbierať r., nanosiť r., r-ia z hory

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rázga -y rázg ž. suchá haluz

razia -ie ž. náhla prehliadka miesta bezpečnostnými orgánmi

□ urobiť r-iu

razič -a m. kto niečo razí (význ. 3): r. banských chodieb;

razičský príd.: r. kolektív

razidlo -a -diel s. nástroj na razenie

opak. razievať -a

raziť² nedok. hovor. smrdieť, páchnuť, zapáchať: šaty r-ia dymom;
neos. r-í mu z úst

raziť¹ nedok.

1. prudkým tlakom, nárazmi, lisovaním tvoriť: r. peniaze, medaily, odznaky

2. šíriť (význ. 3), rozširovať, propagovať: r. heslo, zásady

3. hĺbiť, prekopávať: r. tunel, chodbu v bani

4. robiť schodným, uvoľňovať, prerážať: r. si cestu húštinou;

razítko, správ. pečiatka

ražné s., ražná ž. hovor. ražovica

rázne prísl.;

ražniči neskl. s. kuch. kúsky mäsa opečené (na ražni) spolu so slaninou, cibuľou ap.

ráznosť -i ž.

ražný príd.: r. chlieb, r-á slama

rázny príd. vyznačujúci sa schopnosťou jednoznačne a rýchlo sa rozhodnúť, konať; svedčiaci o tom, rozhodný, energický, rezolútny: r. človek;
r. krok;
r. hlas;

razom prísl.

1. súčasne, naraz, odrazu (význ. 1): prišli domov skoro r.

2. neočakávane, náhle, zrazu, nenazdajky: r. sa ochladilo

3. na 1 raz, naraz: r. sfúkol sviečku

ražovica -e ž. liehový nápoj z raže

rázovito, rázovite prísl.;

rázovitosť -i ž.

rázovitý príd. majúci osobitný ráz, svojrázny, svojský, typický: r-á krajina, r-á pieseň;

rázporok -rku/-rka m. funkčný al. ozdobný otvor na šve oblečenia: r. na nohaviciach, na sukni

rázsocha -y -soch ž.

1. vidlicovito rozrastený konár al. kmeň; nástroj upravený z takého konára: r-y stromov

2. geogr. horský chrbát odbočujúci z hlav. horského pásma

rázštep -u m.

1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára;
lek. r. podnebia, pery

2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om

ráztoka -y -tok ž. horský svah, po kt. stekajú potôčiky

aféra -y afér ž. vzrušujúca a pohoršujúca udalosť: špionážna a.

● robiť z niečoho a-u zveličovať to

agentúra -y -túr ž.

1. zastupiteľstvo: obchodná a.

2. tlačová, spravodajská kancelária

3. výzvedná služba: špionážna a.;

akupresúra -y ž. lek. metóda alternatívnej medicíny využívajúca pri liečení tlak prstov na akupunktúrne body, manupresúra

akupunktúra -y ž. lek. metóda vpichovania ihiel do istých bodov ľudského tela najmä pri liečení bolestivých ochorení (podľa tradičnej čínskej medicíny);

aparatúra -y -túr ž. sústava prístrojov: rozhlasová a., prenosná a.

apretúra -y -túr ž. apretovanie; jeho výsledok: a. rukopisu;
látka s dobrou a-ou

architektúra -y ž.

1. staviteľské umenie; príslušný študijný odbor: renesančná a.;
prihlásiť sa na a-u

2. spôsob výstavby, (vnútorné) usporiadanie niečoho: a. chrámu;
a. románu;
hudobná a.

3. staviteľské diela

armatúra -y -túr ž.

1. prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na zabezpečenie ich správnej činnosti, výstroj: a. parného kotla;
a. potrubia kohútiky, ventily, uzávery ap.

2. stav. výstuž: a. betónu

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

atmosféra -y -fér ž.

1. plynný obal planéty: zemská a. ovzdušie

2. iba jedn. celkový ráz, nálada istého prostredia: priateľská, napätá a.;
slávnostná a.

3. fyzikálna a. jednotka tlaku, zn. atm;

autocenzúra -y ž. cenzúra samého seba: novinári podliehajú iba a-e

bariéra -y -iér ž.

1. ohrada, zábradlie: preliezť b-u

2. iba mn. miesto pre divákov oddelené od ihriska: plné b-y

3. priehrada, zátarasa: na rieke sa tvoria ľadové b-y;

biosféra -y ž. oblasť na Zemi a v atmosfére s podmienkami na život;

bonboniéra [-mboňie-/-ié-] -y -niér ž. škatuľa s bonbónmi

bravúra -y ž.

1. dokonalá zručnosť, efektná obratnosť: technická, herecká b.

2. ľahkomyseľná, riskantná odvaha;

brožúra -y -žúr ž. menšia brožovaná publikácia;

búračka -y -čiek ž. hovor.

1. búranie, demolácia: b-y v starom meste

2. búranisko: tehly z b-y

3. subšt. havária

búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;

// búrať sa: jeho plány sa b-jú

cenzúra -y ž. úr. posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska št., polit. záujmov a morálky: c. filmov, časopisov;

chiméra -y -mér ž. kniž.

1. v gréc. bájosloví obluda chrliaca oheň; príšera, obluda

2. vidina, prelud, zdanie, klam: bojovať proti ch-am, honba za ch-ou;

chmára -y chmár ž.

1. tmavý dažďový oblak, mrak, mračno: sivé, ťažké ch-y;

2. zachmúrený, ustarostený, hnevlivý výraz: zahnať ch-y z čela;

chmúra -y chmúr ž. kniž.

1. nebezpečenstvo, hrozba, beznádejnosť: rozohnať ch-y nad krajinou

2. smútok, starosť, nepokoj (v tvári): ch. mu prešla po čele

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle

čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene

čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri

dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;

diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

diktatúra -y ž.

1. neobmedzená moc jednotlivca, skupiny al. triedy: fašistická, totalitná d.;
nastoliť d-u

2. forma uskutočňovania št. moci jednou polit. silou: d. proletariátu (podľa marxistického chápania)

3. diktátorstvo

docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

nedok. dohorievať, dohárať -a