Význam slova "ra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

radža -u mn. -ovia m. titul indického feud. vladára

ráf -u m. obruč;

rafáč -a m. nástroj na oberanie čučoriedok a brusníc

rafadlo -a -diel s. nástroj na odstraňovanie semien z ľanu

rafať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc nedok.

1. rafadlom odstraňovať z ľanu semená

2. rafáčom oberať čučoriedky a brusnice

ráfik -a m. zdrob.

rafika -y -fík ž. pejor. prefíkaná žena (často nadávka)

rafinácia -ie ž. odb. rafinovanie: r. oleja, cukru;

rafinačný príd.

rafináda -y -nád ž. odb. produkt získaný rafináciou, obyč. čistý cukor

rafinéria -ie ž. závod, v kt. sa rafinuje: r. cukru, ropy

rafinovane prísl.: r. sa správať;

rafinovanosť -i ž.

rafinovaný príd.

1. prefíkaný, vypočítavý; svedčiaci o tom: r-á žena, r. podvodník;
r. úsmev

2. vyrátaný na efekt, vyumelkovaný: r. účes, r-á elegancia;

rafinovať nedok. i dok. čistiacim procesom odstraňovať, odstrániť cudzie prímesi: r. minerálne oleje;
r-ný cukor, r-né tuky

rafnúť -e -ú -fol dok. expr.

1. udrieť (význ. 1, 2), buchnúť: r. niekoho po hlave

2. chytiť (význ. 1), zdrapiť: pes ju r-l za nohu

3. spadnúť (význ. 1): r-l zo stromu

ráfový príd.;

ragbista -u m. športovec hrajúci ragby

ragby, pôv. pís. rugby neskl. s. šport. hra, pri kt. sa hráči usilujú dopraviť vajcovitú loptu za zákl. čiaru;

ragbyový príd.: r. zápas;

raglánový príd.: odb. r. strih s rukávom strihaným vcelku s plecom

ragú neskl. s. hustá biela polievka z kúskov mäsa, zeleniny, húb ap.: kuracie r.

rahno -a -hien s. žrď na lodnom stožiari vystužujúca plachtu

raison d'être [rezondétr] neskl. m. (franc.) kniž. zmysel bytia, existencie, pren. zmysel vôbec

raj -a m.

1. podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia: vyhnanie Adama a Evy z r-a

2. cirk. stav večnej blaženosti, nebo: prísť do r-a

3. expr. miesto, prameň radosti, spokojnosti, šťastia: Kysuca je r-om rybárov;
u babky majú deti r.

● r. na zemi blahobyt;
cítiť sa, žiť, mať sa ako v r-i šťastne, blahobytne;
studený máj, v stodole r.;

rajbať -e -ú nedok. hovor.

1. drhnúť (význ. 1): r. dlážku

2. strúhať (na strúhadle): r. syr

rajc -u m. subšt. (dráždivý) pôvab: tá žena má r.

rajčiak -a m. bot. rajčina, paradajka, Solanum lycopersicum;

rajčiakový príd.: r. pretlak

rajčina -y -čín ž.

1. rastlina s dužnatými tehlovočervenými plodmi, paradajka, bot. rajčiak

2. jej okrúhly plod použ. ako zelenina, paradajka, bot. rajčiak;

rajčinový príd.: r-á omáčka

rajcovať nedok. subšt. dráždiť, vzrušovať (zmysly, predstavivosť ap.)

rajnica -e -níc ž. nízka nádoba na varenie, kastról: dusiť mäso na r-i;

rajnička -y -čiek ž. zdrob.

rajnicový príd.: r. tvar;

rajón -u/-a m. časť priestoru, územia, obyč. miesto pôsobnosti niekoho: lesný, pestovateľský r., poštár obišiel svoj r.;

rajonizácia -ie ž. odb. rozdelenie na rajóny: r. poľnohospodárskej výroby

rajónový príd.: r-á obchôdzka

rajský príd.

1. k raj (význ. 1, 2): r-á záhrada, r-á spokojnosť

2. kniž. nádherný, utešený, príjemný, očarujúci: r-á hudba

rajtár -a L -i mn. -e m. hovor. zastar. vejačka

rajtky -tiek ž. pomn. hovor. jazdecké nohavice

rajtovať nedok. hovor. zastar. jazdiť na koni;

rak -a mn. N a A -y m.

1. obojživelný živočích s veľkými klepetami žijúci v tečúcej vode, zool. Astacus: chytať r-y

2. hovor. zastaráv. rakovina: mať r-a

● → očervenieť ako r.;
ide ako r. a) pospiatky b) pomaly;
ani → ryba, ani r.;

raketa¹ -y -kiet ž.

1. náboj spôsobujúci po vystrelení svetelný a zvukový efekt: svetelná r.;
vystreliť r-u

2. konštrukcia na lietanie prekonávajúca reaktívnym motorom odpor prostredia a gravitáciu: nosná r. umelej družice

3. voj. reaktívna strela využívajúca obyč. vlastnú zásobu paliva; raketová zbraň: zasiahnuť r-ou lietadlo, r. stredného doletu;

raketa² -y -kiet ž. šport. náčinie oválneho tvaru slúžiace na odrážanie lopty pri tenise ap.: tenisová, bedmintonová r.;

raketomet -u m. voj. zbraň na odpaľovanie menších rakiet

raketometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci raketovú zbraň

raketoplán -u m. let. kozmické lietadlo

raketový¹ príd.: r-á pištoľ na vystreľovanie rakiet;
r. motor;
expr. r. postup (vo funkciách) prudký

raketový² príd.: r-á rúčka

rakija -e ž. balkánska pálenka z kôstkovíc al. z hrozna

rákoš -a m. hovor. expr. hŕba, húf, kŕdeľ: r. husí, r. detí

rákosie, správ. trstina, tŕstie

rakovina -y ž.

1. choroba v podobe zhubného nádoru spôsobeného nadmerným bujnením buniek; tento nádor: r. pľúc, žalúdka;
mať r-u

2. nádorovitá choroba niekt. rastlín: r. zemiakov, ovocných stromov;

rakovinový príd.: r. nádor;
r-é ochorenie

rakúskosť -i ž. rakúsky ráz

rakúsky príd. k Rakúšan, Rakúsko: r. šiling;
R-e Alpy;
r-a nemčina;

rakúsky prísl.;

rakva -y -kiev ž. kniž. schránka na telo mŕtveho, truhla: drevená, kovová r., vložiť telo do r-y;

rakvička -y -čiek ž. zdrob.

rakvový príd.: r-é veko;

rakyta -y -kýt ž. listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. vŕba r. Salix caprea;

rakytník -a m.

1. drevina s úzkymi kopijovitými listami pestovaná v parkoch, bot. Hyppophaë

2. poschodovite rozkonárený lesný mach, bot. Hylocomium

rakytový príd.: r-á haluz

rám -u m.

1. ozdobná a ochranná obruba obrazu, zrkadla ap.: drevený, pozlátený r.;
dať obraz do r-u

2. konštrukcia, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo upevňuje, napína ap.: r. dverí, okna, píly;
napnúť plátno na r.;
r. bicykla;

ramár -a m. kto rámuje obrazy al. zhotovuje rámy;

ramársky príd.: r-a dielňa;

ramárstvo -a s.

rámcovať nedok. kniž. ohraničovať, vymedzovať: autor r-e dej historickými udalosťami

rámcovo, rámcove prísl.

rámcový príd. vymedzený iba v hlav. črtách, bodoch: r. plán, r. program, r-é smernice;

rámec -mca m. kniž.

1. vymedzený okruh, rozsah (činnosti, pôsobnosti, záujmov ap.): r. výroby;
dejový r. (románu)

2. forma (význ. 3), ráz, charakter: stretnutie malo slávnostný r.;

ramenný, ramenový príd.: krajč. r-ný švík;
tech. r-ová vŕtačka, r-ové návestidlo;

rameno -a -mien s.

1. časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece

2. časť niečoho vybiehajúca do boku (pripomínajúca ľudské rameno): r. kružidla, r. semafora;
r. rieky;
r. kríža;
geom. r. uhla jedna z polpriamok, kt. určuje uhol;
fyz. r. sily kolmá vzdialenosť pôsobiska sily od ťažiska

3. správ. plece;

ramienko -a -nok s.

1. zdrob. k 1, 2: r. dieťaťa;
odb. vodiace r.

2. vešiak (význ. 2): zavesiť šaty na r.

3. plecnica, oplecko

rámik -a, rámček -a m. zdrob.

rámovať nedok. dávať do rámu: r. obraz, fotografiu

rámovka -y -viek ž. hovor. rámová píla

rámový príd.: r-é železo, r-á píla;

rampa -y rámp ž.

1. vyvýšené miesto na vykladanie al. nakladanie tovaru ap.: prekladacia, nakladacia r.

2. predná časť javiska pred oponou s osvetľovacími telesami

3. konštrukcia na odpaľovanie rakiet: štartovacia r.

4. hovor. závora (význ. 1): spustiť r-y

rampáš -a m. mladé, neúplne vykysnuté víno

rámus -u m. hovor. expr. huk(ot), lomoz, hrmot: je tu strašný r.;
robiť r. pre niečo krik

rana -y rán ž.

1. miesto na tele s porušeným tkanivom: hlboká, otvorená r., bodná, strelná, tržná r.;
ošetriť r-u

2. pohroma, nešťastie: vojnové r-y;
strata matky bola preňho veľká r.

3. hovor. úder, náraz: r. palicou;
r. do tváre ho zbavila vedomia

4. hovor. výstrel, strela: r. z dela;
dobre mierená r.

● zabiť → jednou r-ou dve muchy;

raňajkovať nedok. jesť (na) raňajky: r. v bufete, r. zavčasu;
r. kávu a chlieb s maslom

raňajky -jok ž. pomn. ranné jedlo: pripraviť r.;
zjesť výdatné r.

raňajší príd.: r. autobus;

ráňať -a nedok.

1. zrážať (význ. 2): r. orechy, slivky

2. spôsobovať rany, zraňovať: bodľačie mu r-a ruky

ráňava -y -ňav ž. expr. vysoký, urastený človek, dĺžava

ranavý príd. pokrytý ranami: r-é ruky

ranč -a m. dobytkárska farma v Amerike

rančer -a m. majiteľ ranča

randál -u L -i mn. -y m. subšt. hrmot, hurhaj, lomoz, krik

□ robiť r.

rande neskl. s. hovor. schôdzka, stretnutie (obyč. muža a ženy): mať r. s priateľkou;
ísť na r.

ranený

I. príd. kt. utrpel zranenie: r. vojak;
byť ťažko r.;

II. ranený m. ranený človek: ošetrovať r-ých

rang -u m. hovor. postavenie, hodnosť: pracovník vysokého r-u

raniť dok. spôsobiť ranu, zranenie, zraniť: ťažko niekoho r.;
r-la ho mŕtvica porazilo ho;
neos. r-lo ho do ruky;

ranka -y -niek ž. zdrob. k 1

ránko -a -nok s. zdrob. expr.: dobré r.! pozdrav

II. ráno prísl. v rannom čase, za rána, zaránky: prídem zajtra r.

● kde ho r. postaví, tam ho večer nájde nič neurobí

ranník -a m. denník vychádzajúci v ranných hodinách

ranný príd.: r-á rosa, hmla;
r-á prechádzka;

ráno

I. -a rán s. časť dňa od úsvitu do predpoludnia: krásne letné r.;
od r-a prší celý deň;
dobré r.! pozdrav;
od rána do večera celý deň;
od večera do r-a celú noc

● r. je múdrejšie ako večer;

ranogotický príd. archit., výtvar. týkajúci sa gotiky a jej začiatočného obdobia: r-é stavby

ranostaj -a m. živ. hovor. kto rád zavčasu vstáva;

ranostaj -a mn. -e m. neživ. lúčna rastlina, bot. Coronilla

ranový príd. k 1;

raný príd. kniž. včasný, skorý, op. neskorý: r. stredovek, r-á gotika, r-é umelecké dielo;
r-á zelenina

rap [rep] -u m. (angl.) hud. recitovanie v rytme hudby prechádzajúce do spevu;

rapavieť -ie -ejú nedok. stávať sa rapavým

rapavý príd. pokrytý rapinami: r-á tvár;
r-é gombičky, ovocie drsné, drapľavé

rapčať -í -ia nedok. expr. rapotať, rapkať: motor, stroj r-í

rapeľ -pľa m. neživ. hovor. expr. pochabosť, pomätenosť, bláznenie: chytajú ho r-e

□ mať r. robiť pochabosti;

rapeľ -pľa mn. -i m. živ. hovor. expr. pochabý, pomätený človek

rapídne prísl.

rapídny príd. rýchly, prudký, náhly: r-e zhoršenie choroby;
r. vzostup (výroby);

rapík, správ. listová stopka

rapina -y -pín ž. malá jazva na pokožke (po kiahňach ap.)

rapkáč -a m. drevený ozubený nástroj vydávajúci pri krútení ostrý hrčivý zvuk

rapkať nedok.

1. rapotať, rapčať: rapkáč r-á;
expr. guľomet r-á

2. spôsobovať hrkotavý zvuk: deti r-jú rapkáčmi

rapľovať nedok. hovor. expr.

1. zle fungovať, kaziť sa: televízor r-je

2. mať rapeľ

raport -u m. zastaráv. (služobné) hlásenie; podávanie hlásenia: prijať r.;
hlásiť sa na r.