Význam slova "při" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pridať sa² dok.

1. zastaráv. stať sa, prihodiť sa: p-lo sa nám nešťastie

2. prísť vhod, zísť sa: tisíc korún sa mi p-á

3. naskytnúť sa, pritrafiť sa: v meste sa mu p-la dobrá robota;

pridávač -a m. kto niečo pridáva: murársky p.

nedok. pridávať -a

// pridať sa¹

1. pripojiť sa ako ďalší, pridružiť sa (v chôdzi, v reči): p. sa k sprievodu;
p. sa k spievajúcim

2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho, niečoho: p. sa k povstalcom;
p. sa k návrhu;

nedok. pridávať sa¹

nedok. k 1 pridávať sa² -a

prídavkový príd.

prídavný príd. kt. sa k niečomu pridáva: p-á nádrž;
tech. p-é kovy;
lingv. p-é meno ohybný slovný druh, kt. vyj. vlastnosti predmetov, javov

prídavok -vku m.

1. čo sa pridáva: mydlo s p-om glycerínu

2. príplatok: p-y na deti;

prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

pridelenec -nca m. pracovník dipl. zastupiteľstva na istý odbor, atašé: vojenský p.;

pridelenkyňa -e -kýň ž.

prideliť -ľ! dok.

1. dať, uložiť ako úlohu, povinnosť: p. robotníkom prácu

2. dať do vlastníctva, do užívania: p. byt

3. určiť, zaradiť do funkcie, na úlohu: p. ďalšieho pracovníka na nový úsek;

prideľovací príd. ktorým sa niečo prideľuje, ktorým sa niekto niekam prideľuje: p. rozkaz

nedok. prideľovať

pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy

prídomie -ia s. priestor pri dome

prídomok -mku m. šľachtický predikát

pridomový príd. kt. je pri dome: p-á záhrada

pridrobčiť dok. expr. drobčením prísť, pricupkať: dieťa p-lo k matke

pridrôtovať dok. pripevniť drôtom: p. súčiastku

pridružiť dok. pričleniť, pripojiť: p. predaj k výrobe;
p-ená výroba vykonávaná v organizácii ako vedľajšia činnosť;
p-ené členstvo (štátu) v Európskej únii neplnohodnotné;

nedok. pridružovať

// pridružiť sa pripojiť sa, pridať sa: p. sa k sprievodu;
p-li sa k nám známi;

nedok. pridružovať sa

pridržať dok.

1. na chvíľku podržať, zadržať v nejakej polohe: p. niekomu rebrík, stoličku

2. zdržať (význ. 3): hostí ešte chvíľku p-li;

nedok. pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa

1. držať sa niečoho, opierať sa o niečo: p. sa stola

2. držať sa istej zásady, istého učenia; byť stúpencom niečoho, niekoho: p. sa pravidiel, zvykov;
p. sa rodičovských rád

nedok. pridŕžať, pridržiavať -a, pridržovať

1. k 1, 2

2. priúčať, privykať niečomu, viesť k niečomu: p. niekoho k robote

// pridržať sa chytiť sa opory, prichytiť sa, zachytiť sa: p. sa zábradlia;

pridržiavač, pridržovač -a m. pomôcka na pridŕžanie

prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica

nedok. pridúšať -a

pridusene prísl.

pridusený príd. tlmený, tichý: p. hlas;

pridusiť dok.

1. čiastočne udusiť, uhasiť: p. oheň, lampu

2. takmer zadusiť, zaškrtiť; priškrtiť: nechcel ho zabiť, iba p.

3. pritlmiť, stíšiť: p. hlas;

prídych -u m.

1. náznak: p. irónie v hlase

2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia

priebeh -u m.

1. postup istého deja v čase: dramatický p. schôdzky, dôstojný p. slávnosti;
choroba má normálny p.

2. prebiehanie (význ. 2): p. krivky;

prieberčivý príd. kto dlho al. rád vyberá: p-á dievka

priebežne prísl.

priebežný príd. prebiehajúci bez prerušenia: p-á kontrola, p-é číslovanie;

priebojne prísl.;

priebojník -a m. tech. kovový nástroj na prebíjanie otvorov

priebojnosť -i ž.

priebojný príd.

1. prebojúvajúci nové myšlienky, smery, metódy: p. umelec

2. presadzujúci sa istotou, pevnosťou, rázny, energický, rozhodný: p. futbalista;

priečelie -ia s. predná strana budovy, fasáda: p. domu;

priečelný príd.

priecestie -ia s. križovatka žel. trate s cestou

priechod -u m. miesto, ktorým sa prechádza: p-y pre chodcov;
úzky p. pomedzi domy

priechodka -y -diek ž. elektrotech. izolátor vodiča prechádzajúceho stenou

priechodne prísl.;

priechodnosť -i ž.: p. rieky;
p. návrhu

priechodný príd.

1. ktorým možno prechádzať: p-á miestnosť;
p. terén

2. kt. možno prijať, uskutočniť, prijateľný: návrh zákona nie je p.;

priečin -u m. záčin

priečinok -nka m.

1. zásuvka (význ. 1): p. stola

2. oddelené miesto v zásuvke stola, v skrini, ap.: p. na ceruzky

3. schránka na ukladanie pošty na pošt. úrade

4. záčin, priečin: p. v sypárni

priečiť sa -i nedok.

1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu p-i

2. byť v rozpore, odporovať: to sa p-i zdravému rozumu, mravom

3. klásť odpor; škriepiť sa, hádať sa: p. sa otcovi;
čo sa toľko p-š?

4. vzpierať sa, zdráhať sa: p. sa niečo urobiť;
škoda bolo p. sa

5. obracať sa naprieč, priečne, krížom: kľúč sa v zámke p-i

priečka -y -čok ž.

1. latka priečne spájajúca 2 pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie: p-y na rebríku

2. hovor. miesto v poradí získané v súťaži: umiestniť sa na druhej p-e na majstrovstvách Európy

3. stena rozdeľujúca istý priestor: izba prehradená murovanou p-ou

4. geom. priamka pretínajúca geom. útvar

priečne prísl.

priečnica -e -nic ž.

1. geom. priečna čiara

2. tech. píla na priečne rezanie dreva

priečnik -a mn. -ci m. živ. expr. priečny človek;

priečnik -a mn. -y m. neživ. priečna súčiastka niečoho: p. obloka

priečny príd.

1. prejavujúci nesúhlas, odporujúci, spurný: p. človek

2. kt. ide, leží krížom, naprieč: p-a hrada, stena;
p. rez vedený kolmo;

priedomie -ia s. miesto pred domom, preddomie: vyjsť na p.;
sedieť na p-í

prieduch -u m. otvor na prechod vzduchu: ventilačný p.

prieduška -y -šiek ž. dýchacia rúrka spájajúca priedušnicu s pľúcami: zápal p-šiek;

prieduškový príd.

priedušnica -e -níc ž. anat. dýchacia rúrka, kt. je pokračovaním hrtana;

priedušnička -y -čiek ž. anat. drobná vetva priedušky

priedušnicový príd.

priedušnosť -i ž.

priedušný príd. schopný prepúšťať vzduch: p-á pôda;

priehľad -u m. úzko vymedzený výhľad: p. horou

priehľadnosť -i ž.

priehľadný príd.

1. priezračný, priesvitný: p-é sklo, p-é šaty

2. priezračný, jasný, zrejmý, očividný: p-á lož;

priehlavok -vku m.

1. vrchná časť chodidla (od prstov po členok)

2. zodpovedajúca časť obuvi

priehlbeň -bne ž. priehlbina, prehĺbenina: p. na ceste

priehlbina -y -bín ž. prehĺbené miesto, priehlbeň, prehĺbenina: p. v rieke;

priehlbinka -y -niek ž. zdrob.

priehrada -y -hrad ž.

1. konštrukcia rozdeľujúca nejaký priestor, prieprava: drevená p. v maštali;

2. hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž: Oravská p.

3. umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku: kúpať sa v p-e

4. anat. tenká stienka v organizme: srdcová p.;

priehradka -y -diek ž. zdrob. k 1, 4: poštová p.

priehradový, priehradný príd. k 2: p. múr;

priehrštie -ia s. dve spojené hrste; množstvo, kt. sa do nich vmestí: piť z p-ia, držať niečo v p-í;
za p. múky

● rozdávať niečo plným p-ím štedro

priehyb -u m.

1. prehnutie (význ. 2): p. zemskej kôry, p. koľaje

2. krajč. zožehlená hrana na šatách, hovor. puk

priehyba -y -hyb ž. horské sedlo

priek -u m.

1. protiveň, priekor: (ne)mať rád p-y

2. škriepka, zvada, hádka: nekonečné p-y v rodine

□ robiť (niekomu) p-y

prieklep -u m. prepis na písacom stroji, kópia: napísať žiadosť s p-om;

prieklepový príd.: p. papier

priekom prísl. krížom, priečne, naprieč: ísť p. cez cestu

priekopa -y -kop ž. umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru, jarok: p-y okolo cesty, hradná p.

priekopníčka -y -čok ž.;

priekopnícky príd.: p. čin, p-a práca

priekopník -a mn. -ci m. bojovník za nové, pokrokové myšlienky, prac. postupy ap.: p. nových výchovných metód, p. nového smeru v literatúre;

priekor -u obyč. mn. m. protiveň, priek: znášať p-y

□ robiť (niekomu) p-y

priekupníčiť -i nedok. hovor. byť priekupníkom

priekupníčka -y -čok ž.;

priekupnícky príd.;

priekupníctvo -a s.

priekupník -a mn. -ci m. kto kupuje tovar na ďalší predaj: p. s ovocím;

prielaz -u m. úzke miesto, kadiaľ možno prejsť: p. vo vrchoch

prielez -u m. otvor na preliezanie

prieliv -u m. morská úžina: Gibraltársky p.

prieloh -u m. úhor²: zúrodniť p-y

● ležať p-om byť bez úžitku, byť nevyužitý

prielom -u m.

1. trhlina vzniknutá prelomením, prerazením niečoho: p. v múre

2. prelomenie, prerušenie: p. Hornádu (v Slovenskom raji);
voj. prerazenie obranného postavenia

prieložník -a mn. N a A -y m. brodivý vták, zool. Glareola

prieluba -y -lub ž. prieruba, kadlub(a)

priemer -u m.

1. priečny rozmer niečoho: p. rúrky, kolesa;
geom. p. gule úsečka idúca jej stredom;
p. kruhu

2. stred. hodnota niekoľkých údajov: vekový p. pracovníkov

3. stred. miera, úroveň, prostrednosť: vyniknúť nad p., zaostávať za p-om;

priemerka -y -riek ž. les. prístroj na meranie priemeru kmeňov stromov

priemerkovať nedok. les. merať priemerkou

priemerne prísl.: denne minúť p. 150 korún;
p. nadaný študent;

priemernosť -i ž.

priemerný príd. k 2, 3: p. vek, p-á váha, p-á rýchlosť, p-á teplota;
p. žiak;

priemet -u m. geom. obraz útvaru pri premietaní

priemetňa -e ž. geom. rovina, na ktorú sa premieta

priemysel -slu m.

1. odvetvie národného hosp. zaoberajúce sa ťažbou surovín, ich spracovaním a výr. tovarov: strojársky, potravinársky p.;
ľahký, ťažký p.

2. malovýroba niekt. spotrebných predmetov: domácky p.;
ľudový umelecký p.;

priemyselnícky príd.

priemyselník -a mn. -ci m. majiteľ al. zodpovedný činiteľ priemyselného podniku;

priemyselný príd.: p-á škola;
p. štát

priemyslovák -a mn. -ci m. slang. žiak al. absolvent priemyselnej školy

priemyslovka -y -viek ž. hovor. priemyselná škola

prienik -u m. mat. spoločná časť 2 plôch, telies al. množín;
odb. prenikanie

priepad -u m. vodohosp. miesto, cez kt. sa prelieva voda

priepasť -i ž.

1. hlboká jama, kt. hĺbka je väčšia ako šírka: zrútiť sa do p-i

2. priveľký rozdiel, rozpor: názorová, spoločenská p.

● rútiť sa do p-i do nešťastia;

priepastný príd.: p-á jama;
p. rozdiel veľký

prieplav -u m. široká umelá vodná cesta: Suezský p.