Význam slova "pŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pršiplášť -a m. hovor. nepremokavý plášť do dažďa

prská -siek, prsičká -čiek s. zdrob. pomn. k 1, 3, mn. k 2

pŕška -y -šok ž.

1. krátky, prechodný dážď: jarná p.

2. množstvo niečoho padajúceho, príval: p. skál, úderov;

prskaný príd. fŕkaný: p-é sako

prskať nedok.

1. vystrekovať sliny so sprievodným zvukom: kôň, mačka p-á

2. rozstrekovať sa so syčivým zvukom: raketa p-á;
olej, masť na panvici p-á

3. rozstrekovať kvapky vody ap., špliechať, fŕkať: p. vodu na niekoho

4. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa: ten bude p., keď mu to poviem;

prskavka -y -viek ž. drôt s látkou, kt. po zapálení iskrí: vianočné p-y

dok. k 1 – 3 prsknúť -e -ú -kol

prsnatý príd. majúci veľké prsia: p-á dievka;
p-á kačica vykŕmená

prsník -a m. pologuľovitý útvar na hrudi žen. tela obsahujúci mliečnu žľazu: priložiť si dieťa k p-u

prsný príd.

1. vzťahujúci sa na prsia (význ. 1, 2): p. sval, p-é bradavky

2. (o hlase) plno znejúci, hlboký: p. alt;

prst -a m.

1. jeden z 5 pohyblivých útvarov zakončujúcich dlaň: dlhé, tenké, hrubé p-y;
nešikovné, obratné p-y;
zašpiniť si p-y;
drviť klas medzi p-ami;
lusknúť p-ami;
cmúľať si p.;
rátať na p-och;
na p. hrubý ako prst;
pozerať niekomu na p-y i fraz. kontrolovať ho;
pchať p-y do niečoho i fraz. expr. miešať sa

2. jeden z 5 pohyblivých útvarov zakončujúcich chodidlo ľudskej nohy: postaviť sa na p-y

3. jeden z pohyblivých útvarov zakončujúcich nohu väčšiny stavovcov

4. časť rukavice zakrývajúca prst na ruke: rukavice s p-ami;
kožený p. na ochranu pri poranení

● ťahať sa s niekým za p-y mať spory;
omotať, okrútiť si niekoho okolo p-a získať si;
ne(po)hnúť ani p-om nič neurobiť;
mať v niečom p-y byť (tajným) účastníkom v niečom;
páliť si p-y (pre niekoho) riskujúc pomáhať niekomu;
pozerať na niekoho cez p-y povýšene;
expr. vycicať si niečo z p-a vymyslieť si;
kúpiť niečo za päť p-ov a šiestu dlaň ukradnúť;
expr. mohol by si všetkých päť, desať p-ov oblízať mohol by byť rád;
mať dlhé, lepkavé p-y kradnúť;
to by sa dalo na p-och (jednej ruky) porátať, zrátať, spočítať je toho veľmi málo;
ukazovať na niekoho p-om konkrétne uvádzať;

prsť -i ž. kniž. zem (význ. 4), pôda: p. z bojiska, rodná p.

prštek -a, prstoček -čka, prstík -a m. zdrob.

prsteň -a m.

1. (ozdobný kovový) krúžok nosený na prste: zlatý p., snubný p.;
p. s očkom

2. čo tvarom pripomína prsteň: tech. tesniaci p.;
bot. zvyšok závoja na hlúbiku húb;

prstencový príd.

prstenec -nca m. čo tvarom pripomína prsteň: p. vlasov;
tech. p. guľkového ložiska;
astron. p. planéty;

prstenník -a m. prst na ruke vedľa malíčka

prstienok -nka m. zdrob.

prstoklad -u m. odb. spôsob kladenia prstov pri hre na hud. nástroji, pri písaní na písacom stroji

prstový príd.: hud. p-á technika, p-é cvičenie;
p-é rukavice;

prť -e ž. úzky horský chodník vyšliapaný zverinou, dobytkom: kamzičie, ovčie p-e

prúd -u m.

1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.;
voda tiekla p-om po uliciach;
p. strhol plavca, stavbu;
krv tiekla p-om;
p-y sĺz;

2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel;
p. vzduchu, svetla;

3. sled, beh, postup: p. dejín;
niečo je v plnom p-e prebieha

4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y

5. prameň (význ. 3): p. vlasov

● plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa;
plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke;

prudéria -ie ž. kniž. prepiata hanblivosť

opak. prúdievať -a

prúdik -a m. zdrob.

prúdiť -i nedok.

1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

prudko prísl.: p. sa obrátiť;
p. stúpať;
p. odpovedať;

prudkosť -i ž.

prudký -ší/-kejší príd.

1. kt. má veľkú, náhlu rýchlosť, silu, intenzitu, mocný: p. pohyb, p. tok rieky, p. lejak, p. mráz, p-é svetlo;
klásť p. odpor

2. intenzívne prežívaný al. prejavovaný: p-á túžba, nenávisť, p-á bolesť, p. hnev

3. strmý (význ. 1), príkry: p. svah;
p-é stúpanie, klesanie

4. vášnivý (význ. 1), prchký, výbušný, zúrivý: p. človek;
má p-ú povahu;

prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov;
p. motor;

pruh -u m.

1. úzka dlhá časť plochy, okolia, pás: látka s červenými p-mi;
priechod vyznačený p-mi;
p. svetla

2. úzky dlhý útvar nejakej látky, pás: p. papiera, hodvábu, kože

3. prietrž;

pruhovaný príd. majúci pruhy, ozdobený pruhmi, prúžkovaný, pás(i)kovaný: p-á látka

prusliak -a m. hovor. živôtik, vesta v ľud. oblečení

prút -a m.

1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.;
tenký ako p.

2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y;
p-y zlata;
rybársky p.;

prútený príd. zhotovený z prútia: p-é kreslo, p. košík

prútie -ia L -í s. hromad. prúty: plot z p-ia

prútik -a m. zdrob.

prútikár -a m. kto sa venuje prútikárstvu

prútikárstvo -a s. metóda vyhľadávania spodnej vody, rudných ložísk, chorobných vplyvov prostredia založená na psychickej citlivosti osoby;

prútový príd.: p-é železo;

pružina -y -žín ž. pružná časť istého mechanizmu zmierňujúca otrasy ap., pero: oceľová p.;

pružinka -y -niek ž. zdrob.

pružinový príd.;

prúžkovaný príd. majúci prúžky, ozdobený prúžkami, pruhovaný, pás(i)kovaný: p-á košeľa, perina

pružne prísl.: p. vyskočiť;
p. niečo vybaviť;

pružnosť -i ž.

pružný príd.

1. majúci schopnosť po ohnutí, stlačení vrátiť sa do pôv. podoby: p. konár, p-é pero;
guma je p-á

2. ohybný, svižný, svižký, vrtký: p-é telo, p-é nohy

3. prispôsobujúci sa (potrebám ap.), prispôsobivý: p-á politika, p-é riešenie úloh;

prúžok -žka/-žku, prúžik -a m. zdrob. k 1, 2: p. filmu

prv

I. prísl.

1. pred určeným časom, včaššie, skôr, op. neskôr: dnes budem p. doma;
príď čím p.

2. kedysi, predtým, skôr: p. si o tom nehovoril;
žijú lepšie ako p.

3. najprv: p. chcem vypočuť jeho názor

● p.-neskôr raz (to bude) naisto;
nevie, čo p. (do ruky) chytiť má veľa roboty;
kto p. príde, ten p. melie rýchlosť sa vypláca

II. prv ako, prv než spoj. podraď. uvádza časovú vetu: p. ako odídeš, musíme sa pozhovárať;
rozhodol sa, p. než sme si mysleli

prváča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. prvák

prváčik -a mn. -ovia m. zdrob.

prváčka -y -čok ž.;

prvácky príd.;

prvák -a mn. -ci m. žiak 1. triedy, 1. ročníka;

prvenstvo -a -tiev s.

1. prvé miesto, najlepšie postavenie, primát: súťažiť o p., dosiahnuť p. vo futbale

2. prvé miesto v časovom poradí, priorita: priznať niečomu p.

prvobytný príd. kniž. prvotný, pôvodný: p-á spoločnosť, p-é náboženstvo

prvočíslo -a -sel/-siel s. mat. číslo väčšie ako 1 deliteľné iba číslom 1 a samým sebou

prvodarca -u mn. -ovia m. kto po prvý raz daruje krv: získať nových p-ov

prvohorný príd.: p. útvar

prvohory -hôr ž. pomn. geol. obdobie a útvary nasledujúce po prahorách;

prvok¹ -vku m.

1. najjednoduchšia časť celku, zložka, súčiastka, element: stavebné p-y, architektonické p-y;
mat. p. množiny

2. chem. jednoduchá látka chemicky ďalej nerozložiteľná: jednomocný, dvojmocný p.;
kovové p-y

prvok² -voka mn. N a A -voky m. zool. jednobunkový živočích, najnižší vývinový st. živočíchov

prvoligista -u m. šport. hráč mužstva hrajúceho v 1. lige: sústredenie p-ov

prvoligový príd. šport. vzťahujúci sa na prvú ligu: p-é mužstvo, p. hráč

prvomájový príd. vzťahujúci sa na Prvý máj: p. sprievod, prejav

prvopis -u m. originál (význ. 2): p. testamentu;
vzácny starý p.

prvoplánový príd. kniž. stojaci na prvom pláne, na prvom mieste: p-á úroveň posudzovania projektu

prvopočiatok -tku m. kniž. úplný začiatok: p-y nového hnutia

prvoradý príd. popredný, významný; základný, hlavný: p-á povinnosť, úloha, p. cieľ

prvoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 1. ročníka (vys.) školy; v min. vojak zákl. voj. služby v 1. roku

prvorodenec -nca m. dieťa narodené ako prvé

prvorodený príd. narodený ako prvý: p. syn

prvosienka -y -nok ž. jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Primula

prvôstka -y -tok ž. samica domáceho zvieraťa majúca prvé mláďa

prvostupňový príd. kt. je na prvom stupni: práv. p. súd

prvotina -y -tín ž. prvé (lit.) dielo umelca: básnická, románová p., operná p.

prvotlač -e ž. tlač spred r. 1500

prvotnosť -i ž.

prvotný príd.

1. kt. bol, je na začiatku, pôvodný, prvý: p-á spoločnosť;
p-á príčina;
p-á výroba

2. základný, hlavný, primárny: p-á úloha, p. cieľ;
p. znak;
p. princíp;

prvotriedne prísl.;

prvotriednosť -i ž.

prvotriedny príd. zaradený do 1. (akostnej) triedy, výborný, vynikajúci, znamenitý: p. tovar;
p. odborník;

prvovolič -a m. admin. kto po nadobudnutí práva voliť po prvý raz uplatňuje toto právo;

prvovolička -y -čiek ž.;

prvovoličský príd.: p. zoznam

prvovýroba -y ž. získavanie zákl. surovín z prír. zdrojov na priemyselné spracovanie: poľnohospodárska p., nerastná p.

prvovýrobca -u mn. -ovia m. kto sa zaoberá prvovýrobou: poľnohospodárski p-ia

prvovýrobok -bku m. výrobok získaný v prvovýrobe

prvý čísl. rad.

1. k 1: p. deň, rad;
byť na p-om mieste;
p-á svetová vojna;
p. diel slovníka;
dnes je p-ého júna;
Mojmír I. (P.);
po p-é, po druhé (pri vypočítavaní);
gram.: p. pád nominatív;
p. stupeň pozitív;
p-á (slovesná) osoba;
hud.: p. hlas;
hrať p-é husle i fraz. mať prvoradú úlohu;
tech. p. rýchlostný stupeň;
P. máj sviatok práce

2. kt. stojí na čele niečoho; popredný, významný: p. tajomník vyslanectva, p. žiak v triede, p-é mužstvo v súťaži

3. najdôležitejší, hlavný, prvoradý: p-á úloha, povinnosť

4. kt. je na najvyššej úrovni, najlepší, vybraný: tovar p-ej kvality, vozeň p-ej triedy

5. kt. bol v časovom slede najskôr, najskorší: p. dojem, p. sneh

● v p-om rade najprv;
niečo je z p-ej vody povrchne urobené;
(informácia) z p-ej ruky pôvodná;
na p. pohľad a) ihneď b) podľa povrchného dojmu;
byť p. do niečoho rád, horlivo niečo (u)robiť

prvýkrát, prvý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 1: včera som ho videl p.

pryskyrica, správ. živica

prýštiť -i -šť/-i! nedok. kniž. prameniť, vyvierať: spod skaly p-i voda;

przniť nedok. kniž.

1. pohlavne zneucťovať, zneužívať

2. tupiť, hanobiť, špiniť: p. niečie meno

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.