Význam slova "pút" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

púť -e ž.

1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom;
vydať sa na p.;

2. náb. putovanie na pútnické miesto

● skončiť svoju p. zomrieť;

pútač -a m. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.

pútať -a nedok.

1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť

2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu

3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu

pútavo prísl.: p. rozprávať;

pútavosť -i ž.

pútavý príd. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;

pútec -tca m. úzka medzera rozdeľujúca vlasy: nosiť p. uprostred (hlavy)

putera -y -tier ž. nádoba na mlieko a syr použ. na salaši

putika [-t-] -y -tík ž. hovor. pejor. podradný hostinec: začmudená p.

pútko -a -tok s.

1. krajč. súčiastka oblečenia určená na udržanie niečoho (napr. opasku) al. na ozdobu

2. uško (na kabáte)

putňa -e ž.

1. väčšia nádoba s elipsovitým prierezom a popruhmi na nosenie na chrbte: vysypať hrozno z p-e

2. hovor. (drevené) vedro: p. vody;

putnička -y -čiek ž. zdrob.

pútnička -y -čiek ž.;

pútnický príd.: p-é miesto chrám, jaskyňa ap. pokladané za posvätné

pútnik -a mn. -ci m.

1. kniž. chodec, pocestný

2. kto koná púť (význ. 2): spev p-ov;

puto -a obyč. mn. putá pút s.

1. (železný) prostriedok na sputnanie, okovy, železá: dať niekomu p-á, odviesť niekoho v p-ách;

2. čo spája, zbližuje, spojivo, zväzok: príbuzenské p., p-á;
p., p-á priateľstva

putovať bud. bude p./poputuje nedok.

1. konať cestu, cestovať, ísť: p. po svete, z miesta na miesto;

2. konať cestu na pútnické miesto: p. do Levoče, do Mekky

putovný príd. prechádzajúci, dopravovaný z miesta na miesto: p. tábor;
p-é kino;
p. pohár kt. víťaz nedostáva natrvalo

púťový príd. k 2: p. dar

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov

vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko