Význam slova "púk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

puk² -u m. tvrdý plochý kotúč použ. pri ľadovom hokeji

puk¹

I. -u m.

1. nerozvinutý lístok al. kvietok rastliny, pupeň, pupenec, bot. púčik: p-y ruží, vyhnať p-y

2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: p-y na nohaviciach;

pukanec -nca obyč. mn. pukance -ov m. biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukaná kukurica

pukať nedok.

1. i pukať sa dostávať trhlinu, praskať, trhať sa: zem (sa) p-á, ľady p-jú, koža p-á, pery (sa) p-jú

2. vydávať krátky ostrý zvuk ako pri lámaní, praskaní, praskať, prašťať: raždie na ohni p-á, dlážka p-á;
neos. p-á mu v kĺboch

3. spôsobovať ostrý zvuk, praskať: p. bičom, prstami

4. pučať (význ. 1): stromy p-jú

5. pražením upravovať (kukuricu)

● p. od smiechu veľmi sa smiať;
p. od jedu, od zlosti veľmi sa hnevať;

puklica¹ -e -líc ž. cudzopasný bodavý hmyz žijúci na rastlinách, zool. Lecanopis, Euelecanium

puklica² -e -líc ž. subšt. kryt kolesa na motorovom vozidle

puklina -y -lín ž. pozdĺžna medzera vzniknutá puknutím, prasklina, trhlina: skalná p., p. v múre, na povale

dok. k 1 – 3 puknúť -e -ú -kol

pukot -u m. pukanie (význ. 2): p. pušiek;
p. dreva na ohni

pukotať -ce -cú nedok. expr. pukať (význ. 2): oheň p-e

kýpťový príd.;

párnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s párnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. krava, jeleň)

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

päťdesiatkorunák -a m. päťdesiatkorunová minca

päťkorunák -a m. päťkorunová minca

pätník -a m. míľnik: kamenný p.

päťuholník -a m. geom. rovinný útvar s 5 uhlami;

pétepák -a mn. -ci m. hovor. vojak zákl. služby začlenený do jednotky pomocných technických práporov v 50. rokoch (v skr. PTP)

pľuhák -a mn. -ci (o zvieratách mn. N a A -y) m. pejor. pľuha

pôrodník -a mn. -ci m. odborník v pôrodníctve;

pŕhľavník -a m. drozdovitý spevavý vták, zool. Saxicola