Význam slova "pózi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

požiadanie -ia s. žiadosť (význ. 1): písomné p.;
urobiť niečo na p.

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc;
p. o rozvod;
p. dievča o ruku

požiadavka -y -viek ž.

1. naliehavo formulovaná žiadosť: vysloviť, predložiť p-u;
splniť p-y;
nové p-y na plynulý prísun dreva

2. nevyhnutný predpoklad, potreba: p-y doby;
spĺňať p-y modernej kuchyne

□ klásť p-y na niekoho vyžadovať od neho

požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

požiarisko -a -risk s. miesto požiaru al. po požiari

požiarnička -y -čiek ž.;

požiarnický príd.: p-é vozidlo;

požiarnictvo -a s.

požiarnik -a mn. -ci m. hasič;

požiarny príd.: p-a hliadka;
p-a ochrana proti požiaru

požiarovosť -i ž. počet, množstvo požiarov za isté obdobie: nepriaznivý vývin p-i

požiarový príd.: p-é pásmo;

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku

● aký p-aj, taký vráť;

pozícia -ie ž.

1. držanie, poloha tela: nepohodlná p. pri sedení;
základná tanečná p.

2. postavenie vo vzťahu k okoliu: zaujať výhodnú p-iu na pozorovanie;
p. figúr na šachovnici;
dostať sa do streleckej p-ie

3. miesto pripravené na boj al. obranu: bojová p., palebná p.;
brániť ohrozené p-ie;

4. postavenie v istom celku so zreteľom na význam, vplyv: p. žien vo verejnom živote;
mať v meste dobrú p-iu;

nedok. požičiavať -a

// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
p. si pero od suseda;

nedok. požičiavať si

pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.;
vrátiť celú p-u

pozične prísl.

pozičný príd.: voj. p-á vojna;
p-á výhoda;

požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov

požierať -a nedok. žrať: húsenice p-jú listy kapusty;

pozinkovať dok. potiahnuť vrstvou zinku: p. plech;
p-ný drôt

pozisťovať dok. distrib. k zisťovať: p. údaje, dáta

požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

požiť si -je -jú dok. istý čas žiť: mohol si ešte p.

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

pozitivista -u m. stúpenec pozitivizmu;

pozitivistický príd.: p-á metóda;

pozitivisticky prísl.

pozitivistka -y -tiek ž.;

pozitivizmus -mu m. filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na opis a triedenie pozitívnych faktov ako výsledku bezprostredného pozorovania;

pozitívne prísl.: p. pôsobiť, p. niečo vedieť;

pozitívnosť -i ž.

pozitívny¹ príd.: p. obraz

pozitívny² príd.

1. kladný (význ. 1, 2, 3), op. záporný, negatívny: p. postoj, p. lekársky nález, p. výsledok, vplyv;
p. hrdina;
mat. p-e číslo;
fyz. p. náboj

2. dokázaný, istý, skutočný: p. fakt, p-e zistenie;

pozitívum -va s. kniž. kladná stránka

pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;

pôžitkársky príd. i prísl.;

pôžitkárstvo -a s.

požitky -ov m. mn. peňaž. al. naturálne dávky ako súčasť nárokového príjmu pracovníka: funkčné p. poslancov, upraviť výšku p-ov

pôžitok -tku m. príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom, rozkoš: mať p. z jedla;
s p-om plávať, odpočívať;
oddávať sa p-om

pozitrón -u m. fyz. elementárna častica s kladným nábojom

požívač -a m. kto niečo požíva (význ. 1): p. ópia

požívačne prísl.;

požívačnícky príd.

požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;

požívačnosť -i ž.

požívačný príd. pôžitkársky: p. starec;

nedok. požívať -a

1. k požiť

2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody;
práv. p. dôchodok

3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru

požívateľ -a mn. -ia m. kto niečo požíva (význ. 2): p. dôchodku;

požívateľka -y -liek ž.

požívateľnosť -i ž.

požívateľný príd. kt. sa dá požívať: p-é mäso;

požívatina -y -tín ž. látka určená na výživu človeka: p-y sa delia na potraviny a pochutiny

poživeň -vne ž. kniž. potrava, strava, jedlo: zháňať, nakúpiť p.