Význam slova "píš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

písací príd. určený na písanie: p. stôl, p. stroj

písačka -y -čiek ž.

1. hovor. písanie: mať veľa p-y

2. pejor. menejcenný slovesný (pís.) útvar: ohováračské p-y

písadlo -a -diel s. hovor. nástroj na písanie

písanie -ia s. škol. predmet na nácvik písma

písanka -y -niek ž. škol. zošit

písaný príd. vyhotovený, realizovaný písomne, op. hovorený: p. prejav, p. text

● nep-ný zákon pevne ustálený zvyk

pisár -a m.

1. kto v min. ovládal písmo a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním: stredovekí p-i

2. v min. (nižší) správny úradník: mestský, súdny p.

3. kto pripravuje písomnosti (na stroji); zamestnanec, kt. píše na stroji: dobrý, slabý p.;

pisárik -a m. zdrob. iron.

pisárka -y -rok ž. k 3;

pisársky príd.: p-a chyba;

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji;
kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...;
prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

pisateľ -a mn. -ia m. pôvodca niečoho napísaného: p. listu, p. správy;

pisateľka -y -liek ž.;

pisateľský príd.

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

opak. pískavať -a

piskľavo prísl. k 1: p. sa zasmiať

piskľavý príd.

1. i pískavý prenikavý, ostrý, hvízdavý: p. hlas, zvuk

2. vydávajúci vys. prenikavý zvuk, pištiaci: p-é vtáča;

dok. pisknúť -e -ú -kol;

piskor -a m. súčasť ľud. hud. nástrojov, do ktorej sa fúka; píšťala: p. na gajdách, na fujare;

piskor -a mn. N a A -y m. hmyzožravec podobný myši, zool. Sorex

piskot -u m. pískanie: p. lokomotívy;
p. divákov výraz nespokojnosti

piškóta -y -kót ž. múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: detské p-y;

piskotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. pískať: kurence p-ú

piškótka -y -tok ž. zdrob. expr.

piškótový príd.: p-é cesto;

písmenko -a -niek s. zdrob.;

písmenkový príd.

písmeno -a -men s. jednotlivý graf. znak písma, litera; graféma: malé, veľké p-á

● do (posledného) písmen(k)a a) úplne všetko b) presne, dôsledne;
brať, vziať niečo do slova a do p-a presne, ako sa povedalo;
nezmeniť (na niečom) ani písmen(k)a nič;
kniž. → zapísať sa (do dejín) zlatými p-mi;

písmenový príd.;

písmo -a -sem/-siem s.

1. sústava graf. znakov na zachytenie reči: latinské p., obrázkové, klinové p.;
notové p. na zachytenie tónov

2. rukopis (význ. 1): úhľadné, nečitateľné p.

3. zastaráv. úr. doklad, list: mať p-a v poriadku, dostať p.

4. Sväté p., P. sväté i P. Biblia

● to je ako na p-e celkom isté;
ovládať reč slovom i p-om dokonale;

písmový príd.: typ. p-é znaky

pisoár -a L -i mn. -e m. záchodová misa na malú potrebu pre mužov

písomka -y -miek ž. hovor. písomná skúška: maturitné p-y

písomne prísl.: oznámiť niečo p.

písomníctvo -a -tiev s. kniž. literatúra, slovesnosť

písomnosť -i ž. niečo napísané ako listina, doklad ap.: staré p-i

písomný príd. realizovaný písmom, (na)písaný, op. ústny: p. styk, p. záznam, p-á skúška, úloha;

pistácia -ie ž.

1. stredomorský strom, bot. Pistacia

2. zelenkavý plod tohto stromu;

pistáciový príd.: p-á zmrzlina

píšťala -y -ťal ž.

1. jednoduchý dychový hud. nástroj: drevená p., p. z vŕby, organové p-y

2. niečo tvarom podobné píšťale: sklárska p. trubica na fúkanie sklárskych výrobkov;
anat. kosť na predkolení;
expr. nohy ako p-y tenké;

píšťalka -y -liek ž. zdrob.: rozhodcovská p.;

píšťalôčka -y -čok, píšťalenka -y -niek ž. zdrob. expr.

píšťalový príd.;

pišťať -í -ia pišť/-i! nedok. vydávať ostrý, vys. zvuk: myši p-ia;
neos. p-í mi v ušiach

● expr. srdce, duša mu p-í za niečím, za niekým veľmi túži po niečom, po niekom

pištoľ, pištoľa -e ž.

1. ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: opakovacia p.

2. vec tvarom podobná pištoli: vsunúť p. do nádrže (pri čerpaní benzínu);
striekacia p. prístroj na nanášanie farieb;

pištoľník -a mn. -ci m. strelec (z pištole) dávajúci sa najímať za peniaze;
pejor. ozbrojený násilník: p-i z podsvetia

pištoľový príd.: p. súboj

píšuci m. pisateľ: p. sa obracajú na redakciu s otázkou...

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

opak. pálievať -a

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pánko -a mn. -ovia m.

1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.?

pánovito, pánovite prísl.;

pánovitosť -i ž.

pánovitý príd. panovačný: p. človek, p-é vystupovanie;

pánt -a/-u m.

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

pántik -a m. zdrob.

páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky;

páperie -ia s. hromad.

1. jemné spodné vtačie perie: perina z p-ia;
ľahučký ako p. veľmi

2. niečo podobné jemnému periu: p. snehu, púpavy;

páperovo prísl.: p. ľahký veľmi