Význam slova "pá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pätolizačský príd.: p-é poklonkovanie;

pätolizačsky prísl.;

pätolizačstvo -a s.

patológ -a mn. -ovia m. odborník v patológii;

patológia -ie ž.

1. biol. náuka o chorobách a chorobných zmenách

2. slang. patologický ústav: pracovať na p-ii;

patologička -y -čiek ž.;

patologický príd.: p. hráč s chorobným sklonom hrať hazardné hry

pätorako čísl. druh. príslov.: p. sfarbené balóny

pätoraký čísl. druh. piatich rozlič. druhov: p-é farby;

pätoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 5; pri iných podst. m. vyj. počet 5 ako súhrn: p. nožníc, p. topánok, zápaliek;
p. detí

pátos -u m.

1. slávnostnosť, majestátnosť, hlboké vzrušenie: p. revolúcie, p. utrpenia

2. vzletný štýl, spôsob prejavu: rečniť s p-om

patový príd.: p-é postavenie bezvýchodiskové

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pátrač -a m. kto pátra po niečom, po niekom;

pátrací príd. určený na pátranie; týkajúci sa pátrania: p. pes, p-ia hliadka;
p. rozkaz

pátračka -y -čiek ž. hovor.

1. pátranie, hľadanie: vyhlásiť p-u po niekom

2. pátrací oddiel: policajná p.

pátračský príd.

päťramenný príd. kt. má 5 výbežkov, 5 ramien: p-á hviezda

pátrať -a nedok. usilovať sa niečo, niekoho nájsť, niečo sa dozvedieť, sliediť, stopovať: p. po zločincovi, p. pohľadom po miestnosti

pátravo prísl.: p. hľadieť

pátravý príd. skúmavý: p. pohľad;

patriarcha -u mn. -ovia m.

1. (v rodovom zriadení) hlava rodu;
bibl. praotec izraelského ľudu: p. Abrahám;

2. najvyšší predstaviteľ pravoslávnych a niekt. vých. cirkví: moskovský p.

patriarchálne prísl. k 2, 3: p. žiť;
p. dôstojný;

patriarchálnosť -i ž.

patriarchálny príd.

1. (o rodinnom usporiadaní) na ktorého čele je otec

2. starodávny, staroveký: p. spôsob života

3. kniž. starecky dôstojný, vznešený: p. zjav;
p. vek vysoký

4. týkajúci sa cirk. patriarchu;

patriarchát -u m.

1. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie otec

2. úrad, hodnosť cirk. patriarchu

patriciát -u m. hist. najbohatšia vrstva mešťanov: mestský p.

patricij -a mn. -ovia m. hist. plnoprávny (majetný) občan v starovekom Ríme; príslušník patriciátu;

patricijka -y -jok ž.;

patricijský príd.: p. rod;

patricijsky prísl.

pátričky -čiek ž. pomn. hovor. ruženec

patrične prísl.: p. sa správať

patričný príd. kniž. príslušný (význ. 2, 3), náležitý, primeraný, vhodný, zodpovedajúci: venovať niečomu p-ú pozornosť, preukázať niekomu p-ú úctu;
hľadať si p-é spisy;

patriot -a m. kniž. vlastenec;

patriotický príd. vlastenecký

patriotizmus -mu m. kniž. vlastenectvo

patriotka -y -tiek ž.;

patriť nedok.

1. byť vlastníctvom niekoho, prislúchať, náležať niekomu: pozemky p-ia jednotlivcom, družstvu; každému dať, čo mu p-í

2. zaraďovať sa niekam, byť členom, účastníkom, súčasťou niečoho: p. do rodiny, výšivka p-í ku kroju, p-l medzi najlepších

3. byť určený, týkať sa niekoho, niečoho: jeho pozornosť p-la všetkým

● to p-í k veci je zvyčajné;
p-í mu (celý) svet je šťastný;
p. do starého železa byť nepoužiteľný (o veci), nesúci (o človeku)

patriť sa nedok. obyč. neos. byť vhodný, svedčať sa, slušať sa: to sa nep-í, p-lo by sa odísť; správať sa, ako sa na slušného človeka p-í

● ako sa p-í dobre, dôkladne, svedomito

päťročnica -e -níc ž. (prv) hosp. a sociálny plán na 5 rokov: prvá p., splniť p-u

päťročný príd.

1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium

2. 5 rokov starý: p-é dieťa

patrola -y -rol ž.

1. voj. al. policajná obchôdzka: ísť na p-u

2. hliadka: policajná p., natrafiť na p-u

patrolovať nedok. hliadkovať: p-úce skupiny

patrón¹ -a m.

1. kto má nad niekým záštitu: mať (vplyvného) p-a

2. kresť. svätec ako ochranca ľudí, kostolov, povolaní, krajín ap.

3. hovor. expr. čudák;

patrón² -a m. hovor. náboj: ostrý, slepý p., vystrieľať všetky p-y i fraz. nemať viac argumentov;

patróna -y -trón ž.

1. tech. nálož: dynamitová p.

2. tech. niečo podobné náboju: poistková p. vložka z porcelánu

3. šablóna na maľovanie al. písanie: maliarska p.;

patronát -u m. (prv) poskytovanie sústavnej pomoci, podpory, záštita: mať p. nad školou;

patronátny príd.: p. podnik vykonávajúci patronát

patrónka -y -nok ž.: Panna Mária, p. Slovenska;

patrónový príd.

patrónový príd.: p-á poistka

patrónstvo -a s. ochrana, tútorstvo

päťsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 500: p. návštevníkov, p. korún

päťstokorunáčka -y -čok ž. päťstokorunová bankovka

päťstokorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 500 korún: p. nákup;
p-á bankovka

päťstovka -y -viek ž.

1. číslo 500

2. niečo označené číslom 500; takto vyjadrujúce istú hodnotu: bývať na p-e;
platiť p-ou päťstokorunovou bankovkou;
pretekať na p-e na motocykli s valcovým obsahom 500 cm³

3. hovor. súbor 500 kusov, členov al. jednotiek: p. cvičencov

4. beh al. iný šport. výkon na 500 m

päťstý čísl. rad. k 500: p-é výročie založenia mesta

päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi

päťuholník -a m. geom. rovinný útvar s 5 uhlami;

päťuholníkový príd.

päťzväzkový príd. majúci 5 zväzkov: p. slovník

paumenie -ia s. kniž. pejor. pseudoumenie: meštiacke, schematické p.

pauperizácia -ie ž. kniž. ochudobňovanie, ochudobnenie: p. dediny

paušál -u m. pevne určená úhrnná suma platieb, poplatkov: cestovný p., mať p. na plyn

paušalizovať nedok. i dok.

1. vymer(iav)ať paušál: p. dane, poštové poplatky

2. zovšeobecňovať, zovšeobecniť (často povrchne, nediferencovane): neslobodno p., kde sa žiada diferencovať

paušálne prísl.: platiť niečo p., p. ohodnotiť niečo;

paušálnosť -i ž.

paušálny príd.

1. vymeraný al. platený ako paušál, úhrnný: p-e poplatky, p-e zdanenie

2. povrchne zovšeobecňujúci, všeobecný: p-e tvrdenie;

pauza -y páuz ž. odb. prerušenie (v reči ap.); prestávka: rečnícka p., urobiť p-u v speve;
sedemdňová p.

pauzák -a m. tech. slang. pauzovací papier

pauzovací príd.: tech. p. papier jemný priesvitný papier na kreslenie, kopírovanie výkresov a plánov

pauzovať nedok. hovor. mať pauzu, prestávku: prázdninové p-nie, hráč p-l pre zranenie

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páva -y páv ž. páv;

● pejor. kráčať, niesť sa ako p. pyšne

paveda -y -vied ž. kniž. pejor. pseudoveda;

pavedecký príd.: p-á teória nevedecká

pavéza -y -véz ž. hist. obdĺžnikovitý štít s končitou hornou stranou

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pavián -a mn. N a A -y m. veľká afr. opica, zool. Papio

● expr. vrešťať ako p. veľmi

pávica -e -vic ž. samica páva;

pávik -a mn. N a A -y m. zdrob.

pavilón -u m. menšia, bohato vyzdobená účelová budova; samostatná budova v uzavretom stavebnom komplexe: hudobný, poľovnícky p.;
výstavný, infekčný p.;

pavilónik -a m. zdrob.

pavilónový príd.;

pavlač -e ž. otvorená chodba na poschodí dvorovej strany budovy: drevená p., vyjsť na p.;

pavlačový príd.: p. dom s pavlačou

pavúčí, pavučí príd.: p-ie vlákno;

pavúčik -a/-čka mn. N a A -y/-čky m. zdrob.

pavučina -y -čín ž. jemné vlákna, kt. utvára pavúk a spriada ich do siete: mucha sa zamotala do p-y;
ľahký, jemný ako p. veľmi;

pavučinka -y -niek ž. zdrob.

pavučinový príd.: p-é vlákna;

pavúk -a mn. N a A -y m.

1. drobný živočích s dlhými nohami, ktorý vylučuje tuhnúcu tekutinu a spriada z nej pavučinu, zool. Tegenaria: expr. má nohy ako p. tenké a dlhé;

2. neživ. subšt. schematické znázornenie rozvrstvenia niečoho, schéma: nakresliť p. ministerstva, turnaja

● expr. chovať, kŕmiť niekoho ako p-a výdatne;

pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.

● mať niečoho pod p. veľa

paža -e ž. tel. ruka (význ. 1)

páža -aťa mn. -atá -žat s. vo feud. šľachtický mládenec vychovávaný u šľachtica ako os. služobník: kráľovské p.;

pážací príd.: p-í oblek;

pážatko -a -tiek s. zdrob.

pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)

pazderie -ia s. hromad. rozdrobená drevovina uvoľnená pri trepaní konopí al. ľanu

● naťahovať, preťahovať sa ako pes, mačka na p-í lenivo, s pôžitkom

pažerák -a m. anat. časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom: pren. expr.: p. pece, p. smrti, noci;
vliezť nepriateľovi rovno do p-a natrafiť priamo naňho

● pejor. pchať niekomu niečo do p-a (nedobrovoľne) dávať nenásytnému koristníkovi;

pažerákový príd.

pažiť -e ž.

1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i

2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;

pažítka -y ž. cesnakovitá rastlina pestovaná pre chutnú vňať, bot. Allium Schoenoprasum: posekať p-u, zemiaky s p-ou;

pažítkový príd.

pažiťový, pažitný príd.

paznecht -a m. kopyto párnokopytníkov, ratica: kravské p-y

pažravec -vca m. pejor. pažravý človek: nenásytný p.;

pažravo prísl.: p. jesť;

pažravosť -i ž.

pažravý príd. pejor. nemierny v jedení, veľa jediaci, pahltný, nenásytný: p-é dieťa, p. vlk;

● p. ako vlk veľmi;

pazucha -y -zúch ž.

1. miesto pod spojením ramena s trupom, podpazušie: poštekliť pod p-ou, držať teplomer pod p-ou;
chytiť, držať niekoho (po)pod p-u, p-y

2. časť oblečenia v podpazuší: vypotené p-y

3. bot. miesto, kde list prirastá k steblu;

pazuchový, pazušný príd.: krajč. p-ový výstrih;

pazúr -a L -e mn. -y m.

1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený ostrým zahnutým rohovitým útvarom; sám tento útvar: orlie p-y, p. mačky, zaťať p-y do koristi;

2. hrub. ruka: daj preč tie p-y!

● vystrčiť, ukázať p-y ukázať sa nebezpečným;

pazúrik -a m.

1. zdrob. k 1, expr. k 2

2. archeol. tvrdý štiepny kremeň použ. v kamennej dobe na zhotovovanie nástrojov al. ako kresací kameň;

pazúrikový príd. k 2

pazuška -y -šiek ž. zdrob.

pazvuk -u m. falošný, neželateľný, nepríjemný zvuk: vydať (neartikulovaný) p.

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.