Význam slova "py" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pýcha -y ž.

1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y

2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti

3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.

● p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha

pykať nedok. znášať trest, trpieť: p. za chyby, za vinu

pylón -u m. stav.

1. ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana

2. stožiar visiacich mostov podpierajúci nosné lano;

pylónový príd.

pýr¹ -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia

pýr² -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby

pyramída -y -míd ž.

1. obrovská ihlanovitá stavba v starovekom Egypte a v Amerike

2. čo tvarom pripomína pyramídu, ihlan: p. ovocia, repy;

pyramídový príd.

pyré neskl. s. jemná kaša: zemiakové, gaštanové p.

pyrit -u m. sírna železná ruda

pýriť sa -i nedok. kniž. červenať sa (význ. 1): p. sa od hanby;
p. sa ako dievča

pyrotechnička -y -čiek ž.;

pyrotechnický príd.

pyrotechnik -a mn. -ci m. odborník v pyrotechnike;

pyrotechnika -y ž. technika výr., používania a zneškodňovania výbušnín;

Pyrrhos -ha m.: P-hovo víťazstvo získané za cenu neúmerných obetí;

pýšiť sa -i nedok.

1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.

2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi

● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy

pysk -u m.

1. predná časť papule: krava má spenený p.;
udrieť psa po p-u;
zajačí p. i pren. hovor. rázštep hornej pery

2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: dostať po p-u;
hrub. zatvor p.! buď ticho!

3. čo sa podobá na pysk: anat. p-y vonkajšia časť žen. pohlavných orgánov;
hovor. p-y čižiem špičky;

pyskatý príd. hovor. expr. bezočivo odvrávajúci, papuľnatý: p-á žena

pyskovať nedok. hovor. expr. odvrávať, papuľovať: nep-uj!

pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať;
p. sa hlásiť k svojmu rodu

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor

2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu

3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác

● p. ako páv;

pyštek -a m.

1. zdrob. k 1, 2

2. expr. bozk: dať niekomu p.

3. kuch. čajové pečivo z bielkov

4. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina

pytač -a m.

1. uchádzač o ruku dievčaťa: mala veľa p-ov a nevydala sa

2. prostredník uchádzača o ruku dievčaťa: poslať p-ov

pytačky -čiek ž. pomn. obrad, pri kt. pytač žiada o ruku dievčaťa: ísť na p.

Pytagoras -ra m.: geom. P-ova veta o pomere strán pravouhlého trojuholníka

pýtať -a nedok.

1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze;
p. si jesť;
p. (si) v obchode mlieko

2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie

3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní

4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?

● → malá hŕba p-a viac

pýtať sa -a nedok.

1. klásť otázku, spytovať sa, opytovať sa: čí si – p-l sa;
p-l sa, prečo odchádzajú

2. zaujímať sa, prezvedať sa, spytovať sa: p. sa niekoho na jeho názor;
p. sa na cenu tovaru;
p-l sa na brata

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť: dieťa sa p-a na ruky;
p-l sa z nemocnice domov

Pýtia -ie ž. starogréc. veštkyňa v Delfách: hovorí ako P. dvojznačne, záhadne;

pýtický príd. kniž. záhadný, dvojznačný: p-á odpoveď

pytliačiť -i nedok. hovor. byť pytliakom: p. v cudzom revíri i pren. chodiť niekomu za ženou

pytliacky príd.: p-a vášeň;

pytliactvo -a s.

pytliak -a mn. -ci m. kto bez povolenia loví zver, chytá ryby;

pyžama -y -žám ž., pyžamo -a -žám s. nočné oblečenie pozostávajúce z kabátika a nohavíc;

pyžamka -y -miek ž., pyžamko -a -miek s. zdrob.

pyžamový príd.: p. kabátik;

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek;
h-a odpoveď;
hovor. expr.: h-a situácia;
h-a náhoda;
hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať h-e šťastie nezaslúžené;
h. má → šťastie;

skúpy príd.

1. kt. nerád dáva zo svojho, op. štedrý: s. príbuzný

2. slabý (význ. 3, 4), skromný, nevýdatný: s. úsmev, s-a úroda

● s. na slovo málovravný;

subtrópy -ov m. pomn. pásmo medzi trópmi a miernym pásmom;

trópy -ov m. pomn. zemské pásmo siahajúce od rovníka po obratníky: horúco ako v t-och;