Význam slova "príslu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame;

prisľúbiť -i dok. sľúbiť: p-l, že to vybaví;

nedok. prisľubovať

// prisľúbiť sa sľúbiť sa: p. sa na návštevu

prísľubový príd.

prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom;
za prácu mu p-a odmena;
úradu p-a povinnosť

prisluhovač -a m. pejor. kto prisluhuje (význ. 1), pätolizač: panskí p-i;

prisluhovačský príd.

prisluhovať nedok.

1. pejor. slepo niekomu, niečomu slúžiť: p. vedúcemu

2. vykonávať pomocné úkony: p. pri bohoslužbe

príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušnosť -i ž.

1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y