Význam slova "pro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

promptne prísl.;

promptnosť -i ž.

promptný príd. kniž. pohotový (význ. 1, 2), rýchly: p-á obsluha, odpoveď;

pronárodne prísl.: p. orientovaný denník

pronárodný príd. sledujúci podporu (slovenského) národa, národnej myšlienky, op. protinárodný: p-á orientácia inteligencie;

propagácia -ie ž. propagovanie: p. moderného umenia, cudzineckého ruchu;

propagačný príd.: p-á výstava

propaganda -y ž. rozširovanie myšlienok s cieľom získať prívržencov: politická, zahraničná p.

propagandista -u m. kto sa zaoberá propagandou;

propagandistický príd.

propagandistka -y -tiek ž.;

propagátor -a m. kto niečo propaguje: p. nových výchovných metód;

propagátorka -y -riek ž.;

propagátorský príd.

propagovať nedok. rozširovať poznatky o niečom a odporúčať to: p. vegetariánsku stravu, p. šport

propán -u m. chem. druh nasýteného uhľovodíka

propán-bután -u m. chem. zmes uhľovodíkov použ. na kúrenie, varenie, zváranie ap.;

propán-butánový príd.: p. varič

propeler -a L -i mn. -y m.

1. tech. hnacie teleso (lodná skrutka, vrtuľa)

2. loď s takýmto telesom: previezť sa na p-i

propolis -u m. gitovitá látka z rastlinných materiálov a včelích produktov, najmä vosku, s protibaktériovým účinkom;

propolisový príd.: p. prípravok

proporcia -ie obyč. mn. ž. vzájomný pomer rozmerov: telesné p-ie;
p-ie priemyselných odvetví;

proporcionalita -y ž. proporcionálnosť

proporčne, proporcionálne prísl.;

proporčnosť, proporcionálnosť -i ž.

proporčný, proporcionálny príd.: p. rast výroby, p-e náklady;

propozícia -ie obyč. mn. ž. návrh, plán, program: technické p-ie

proreformne prísl.: vystupovať p.

proreformný príd. náchylný na reformy, op. protireformný: p. politik, p-á strana;

prorektor -a m. zástupca rektora

prorocký príd.;

prorocky prísl.

proroctvo -a -tiev s.

1. náb. zjavenie Božej vôle al. budúcnosti prostredníctvom proroka: starozákonné p-á

2. predpovedanie budúcnosti, veštba: Sibyline p-á;
expr. jeho p. sa splnilo

prorok -a mn. -ci m.

1. náb. človek, prostredníctvom kt. Boh hovorí k ľuďom, príp. zjavuje budúcnosť: starozákonní p-ci

2. expr. kto predpovedá bez ved. základu, veštec: ľudoví p-i;
p-i počasia

● expr. do roka p-a želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa;

prorokovať nedok.

1. náb. v Božom mene hovoriť k ľuďom, resp. predpovedať budúcnosť

2. veštiť, predpovedať: Sibyla p-la, že...;
expr. p. niečomu skorý koniec

prorokyňa -e -kýň ž.;

prosba -y -sieb ž. úctivá žiadosť: pokorná, vrúcna p., splniť niekomu p-u

□ mať k niekomu p-u prosiť;

prosebne prísl.

prosebníčka -y -čok ž.

prosebník -a mn. -ci m. kto o niečo prosí: vyhovieť p-ovi;

prosebný príd.: p. list, p. pohľad;

prosektúra -y -túr ž. pitevňa (v nemocnici)

prosím čast.

1. používa sa ako uvádzací zdvorilostný prostriedok: p., choďte tadiaľto;
nastupovať, p.;
nerozumel som, p.?

2. nadväzuje na situáciu a uvádza výraz s upozornením, výzvou ap.: a to nie je p. všetko;
ako je to p. možné? ako sa to, p. ťa, stalo? nikdy jej, p. vás, neverte;
pivo, p.! – zvolal hosť

3. vyj. úctivý súhlas, prihlásenie sa ap. (v dialógu): neprišli by ste zajtra? – p.! otec! p.!

prosiť nedok.

1. i prosiť si úctivo, zdvorilo žiadať: p. priateľa o prepáčenie, o pomoc;
p-me návštevníkov, aby nefajčili;
p-ím si pohár vody;
smiem p.? vyzvanie do tanca;
p. za syna prihovárať sa zaňho

2. (o zvieratách) vzpriamením vyjadrovať prosbu: náš pes vie p.

// prosiť sa dožadovať sa prosbou, nástojčivo žiadať: jej sa nikdy nebudem p.

proskribovať dok. i nedok. kniž. postaviť, stavať mimo zákona (pôv. v starom Ríme); verejne odsúdiť, odsudzovať: p. politických protivníkov;
p-né dielo

proslovenský príd. sledujúci podporu Slovákov, Slovenska, op. protislovenský: p-á tlač, zaujať p-é stanovisko;

proslovensky prísl.: p. orientovaná inštitúcia

prosný, prosový príd.: p-á kaša

proso -a s.

1. obilnina s drobným guľkovitým žltým zrnom, bot. Panicum

2. plod tejto obilniny;

prospech -u m.

1. úžitok, zisk, osoh: osobný, verejný p.

2. výsledok práce žiaka v škole: mať dobrý, zlý p.

□ byť, slúžiť na p. prospievať (význ. 1);

prospechár -a m. pejor. kto očakáva prospech len pre seba;

prospechárka -y -rok ž.;

prospechársky príd. i prísl.;

prospechárstvo -a s.

prospechový príd.: p-é štipendium za dobrý prospech

prospekt -u m. informačný, propagačný leták: obchodný, turistický p.

prosperita -y ž. prosperovanie

prosperovať nedok. hospodársky sa rozvíjať, prospievať: družstvo, závod p-je

prospešne prísl.;

prospešnosť -i ž.

prospešný príd. užitočný (význ. 1), osožný: p-á rada;
fajčenie nie je nikomu p-é;
cvičenie je zdraviu p-é;

prospieť -peje -pejú dok.

1. priniesť prospech, úžitok: po operácii ti p-e pokoj;
p-lo by mu, keby sa viacej učil

2. dosiahnuť vyhovujúci prospech v škole: v matematike nep-l;
p. s vyznamenaním;

nedok. prospievať -a

1. k 1, 2

2. prosperovať

prostata -y -tát ž. anat. predstojná žľaza, predstojnica

prostitúcia -ie ž. poskytovanie pohlavného styku za peniaze;

prostituovať sa nedok. i dok. odd(áv)ať sa prostitúcii;

prostitútka -y -tok ž. žena, kt. sa oddáva prostitúcii

prostné s. pomn. tel. cvičenie bez náradia a bez pomoci iného cvičenca

prosto, proste

I. prísl.

1. skromne, jednoducho, obyčajne, bežne: p. oblečená žena;
žiť p.

2. iba prosto rovno, priamo: hodiť niekomu niečo p. do chrbta

II. čast. uvádza aktuálny výraz, jednoducho: človek tomu p. nerozumie;
opatrovala ho p. z ľudskosti

prostoducho, prostodušne prísl.;

prostoduchosť, prostodušnosť -i ž.

prostoduchý, prostodušný príd. naivný, prostomyseľný: p-é dieťa;

prostomyseľne prísl.;

prostomyseľnosť -i ž.

prostomyseľný príd. naivný, prostoduchý, prostodušný: p-á otázka;

prostoreko prísl.;

prostorekosť -i ž.

prostoreký príd. prejavujúci úprimnosť, vraviaci pravdu bez spoloč. ohľadov: p-é dieťa;

prostota -y ž. jednoduchosť, prirodzenosť, nenútenosť: p. v správaní;
detská p.

prostred predl. s G vyj.

1. umiestnenie v strede (priestoru) al. smerovanie dostredu, naprostred; uprostred, vprostred: stáť, postaviť sa p. ulice, dediny

2. čas v strede nejakého obdobia al. deja, uprostred, vprostred: p. leta, p. storočia, p. zábavy

prostredie -ia s. situácia, okolnosti, v kt. niekto žije, niečo sa deje: pracovné, rodinné, spoločenské p.;
vplyv p-ia na výchovu

prostredne prísl. k 2: p. nadaný študent

prostredníctvo -a s. sprostredkovanie: prosiť niekoho o p.

prostredníctvom predl. s G vyj. sprostredkovanie, pomocou, za pomoci: byt som našiel p. známych;
hovoriť s cudzincom p. tlmočníka

prostredník¹ -a mn. -ci m. živ. sprostredkovateľ: p. medzi spornými stranami;
náb. jediný p. medzi Bohom a ľuďmi Ježiš Kristus

prostredník² -a mn. -y m. neživ. prostredný prst

prostredný príd.

1. kt. je v prostriedku (radu), stredný: p-á izba, p-é okno;
p-é dieťa

2. majúci stred. mieru niečoho, priemerný, stredný: človek p-ej postavy, p. žiak;

prostreďový príd. týkajúci sa životného prostredia, životnoprostreďový, environmentálny

prostriedkom

I. prísl. cez prostriedok, stredom: ísť po sále p.

II. predl. s G vyj. smerovanie cez stred, cez prostriedok, stredom: cesta ide p. mesta

prostriedkový príd.

prostriedok -dku m.

1. miesto rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho, stred: p. cesty;
na p-u izby

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca, stred: p. roka, týždňa

3. vec, pomôcka, nástroj, zariadenie, opatrenie ap. na uskutočnenie niečoho: čistiace, pracie, ochranné p-y;
dopravné p-y;
ekon. výrobné p-y;
lingv. jazykové p-y;
p-y spoločenskej, masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, internet)

4. mn. (finančné) prostriedky peniaze: byť bez p-ov

● cieľ, účel svätí, posväcuje p-y ospravedlňuje aj nesprávne konanie;

prostý príd.

1. skromný, jednoduchý, obyčajný: p. človek, p-é bývanie, p-á strava;
p. vojak bez hodnosti

2. nie komplikovaný, jednoduchý, prirodzený: p. prístup, p-é vyjadrovanie

3. ku kt. nič nepristupuje, číry, holý: zbadať niečo p-m okom, p-á väčšina hlasov;

protagonista -u m. kniž. vedúca osobnosť: literárny p.;

protagonistka -y -tiek ž.

proťajšok, proťajší, správ. náprotivok, náprotivný

protekcia -ie ž. podpora zo strany vplyvnej osoby: dostať byt bez p-ie;
mať p-iu;

protekcionárstvo -a s. poskytovanie al. podporovanie protekcie: bojovať proti p-u

protekcionistický príd.: p-é zásahy vyspelých krajín na ochranu trhu;

protekcionisticky prísl.

protekcionizmus -mu m. ekon. úsilie štátu zacielené na podporu a ochranu národnej ekonomiky;

protekčne prísl.

protekčný príd.: p-é dieťa;

protektor² -a m. tech. ryhovaná čelná plocha vonkajšej vrstvy pneumatiky

protektor¹ -a m.

1. kniž. ochranca, podporovateľ, priaznivec: p. mládeže

2. správca protektorátu (význ. 2): ríšsky p.;

protektorát -u m.

1. patronát, záštita: prevziať p. výstavy

2. forma závislosti jednej krajiny od druhej; územie takejto krajiny: p. Čechy a Morava;
hovor. za p-u;

protektorátny príd.

protektorka -y -riek ž.;

protektorovať nedok. i dok. tech. opatrovať, opatriť opotrebovanú pneumatiku protektorom

protektorský príd. k 1: p. tón, postoj

protest -u m. prejav nesúhlasu, odporu: p. proti porušovaniu dohody;
napísať p.

□ vysloviť, podať p. protestovať;

protestant -a m. príslušník niekt. z reformovaných cirk. spoločenstiev;

protestantizmus -mu m. protestantstvo (význ. 1)

protestantka -y -tiek ž.;

protestantský príd.: p-á cirkev;

protestantstvo -a s.

1. protestantské vyznanie

2. hromad. protestanti

protestný príd.: p-á nóta, p-é zhromaždenie

protestovať nedok. i dok. pod(áv)ať, vyslovovať, vysloviť protest, ohradzovať sa, ohradiť sa: p. proti násiliu;
baníci verejne p-li

protéza -y -téz ž. umelá náhrada končatín, zubov ap.

protežovať nedok. poskytovať protekciu, vplyvne podporovať: p. svojho známeho

proti

I. predl. s D vyj.

1. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, al. umiestnenie na opačnej strane, oproti: vykročiť, postaviť sa p. sebe;
pozerať p. slnku;
sedieť p. hľadisku;
dvere p. vchodu;
plávať p. prúdu i fraz. konať nekonvenčne;
hladkať p. srsti

2. zreteľ, v porovnaní s, vzhľadom na, na rozdiel od: p. nemu je malý;
úroda je p. vlaňajšku lepšia

3. spôsob (v ustálených prípadoch), v rozpore s: je mu to p. mysli, urobil to p. jej vôli, je to p. príkazu veliteľa

4. čas (v ustálených prípadoch): pustiť sa p. noci;
stáť p. zime pred zimou

5. účel, na: liek p. chrípke, prípravok p. hnilobe;
chystať sa p. nepriateľovi

6. prípustku, napriek: vypočul si to p. svojej vôli, šiel ta p. otcovmu zákazu

7. väzbu pri slovesách a menách s význ. nepriateľskej al. obrannej činnosti: vystúpiť p. nespratníkom, protest(ovať) p. neprávosti, byť p. niekomu zaujatý, ohradiť sa p. obvineniu

II. prísl. v ústrety, oproti: pobehol nám p.