Význam slova "prav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • pravačka -y -čiek ž. publ. pravá ruka al. noha, op. ľavačka

    praváčka -y -čok ž.

  • pravák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje pravú ruku al. nohu, op. ľavák;

  • opak. právať -a

  • pravda

    I. -y právd ž.

    1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u;
    hovoriť, povedať, napísať p-u;
    je p., že ...;
    to nie je p.;
    to je svätá p.;
    len čo je p. zdôraznený súhlas;
    na tom je kus p-y;
    filoz. objektívna p.

    2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u;
    bojovať za p-u;
    vnucovať niekomu svoju p-u

    3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.;
    trpká, tvrdá p.;
    správa zodpovedá p-e;
    nebyť ďaleko od p-y

    4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery

    dať niekomu za p-u súhlasiť;
    mať p-u nemýliť sa

    pozrieť sa p-e do očí;
    p. pravdivá úplná pravda;
    expr. p. pravdúca úplná pravda;
    čo je p., to je p.;
    byť na p-e Božej byť mŕtvy;
    na moj p-u → namojpravdu;
    p. oči kole pravda nie je vždy príjemná;
    vyjsť s p-ou (von);
    → povedz p-u, prebiješ si hlavu

    II. i pravdaže čast.

    1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo;
    p., môžem to dosvedčiť

    2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč

    3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?

    4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!

  • pravdepodobne

    I. prísl. blízko pravde, skutočnosti: znie to celkom p.;

  • pravdepodobnosť -i ž.: mat. teória p-i odbor opisujúci experimenty, kt. aj pri rovnakých podmienkach môžu viesť k rozlič. výsledkom;

  • pravdepodobnostný príd.

    II. pravdepodobne čast. vyj. možnosť, asi, azda, hádam: p. o tom nič nevie;
    p. už nie je doma

  • pravdepodobný príd.

    1. o kt. možno predpokladať, že bude, že sa uskutoční: p. víťaz, p. úspech, je p-é, že ...

    2. blízky pravde, skutočnosti: p. odhad, p-á domnienka;

  • pravdivo prísl.;

  • pravdivosť -i ž.

  • pravdivý príd.

    1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: p-é slová, p-á zvesť

    2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: p. umelec, p-é dielo

    pravda p-á úplná pravda;

  • pravdovravnosť -i ž.

  • pravdovravný príd. hovoriaci pravdu: p. človek;

  • pravdúci príd. expr.

    pravda p-a úplná pravda

  • pravdupovediac čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, k vete; v skutočnosti, vlastne: je to, p., zámer

  • pravdymilovnosť -i ž.

  • pravdymilovný príd. milujúci pravdu: p. človek, p-á povaha;

  • práve

    I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
    je p. poludnie;
    p. sme to dokončili

    II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
    položil to p. pred dvere;
    p. preto;
    p. naopak;
    mám toho p. dosť

  • pravek -u m. predhistorické obdobie: slovanský p., p. ľudstva;

  • praveký príd.: p. človek, p-é nálezy

  • pravica -e -víc ž.

    1. pravá ruka, op. ľavica: podať niekomu p-u

    2. pravá strana, op. ľavica: sedieť po p-i niekoho

    3. konzervatívne orientovaná skupina v polit. živote, op. ľavica

    nevie → ľavica, čo robí p.;

  • pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;

  • pravičiarsky príd. i prísl.: p. prístup, p-a taktika;

  • pravičiarstvo -a s. konzervativizmus v politike, op. ľavičiarstvo

  • pravicovo prísl.: p. zameraný

  • pravicový príd. k 3: p-á politika, p-á orientácia, p-á vláda;

  • pravidelne prísl.;

  • pravidelnosť -i ž.

  • pravidelný príd.

    1. prebiehajúci podľa pravidiel, regulárny: p-á hlásková zmena, p-á zákonitosť, p-é skloňovanie, p-é vojsko trvale organizované

    2. vyznačujúci sa súmernosťou: p. nos, p. tvar niečoho;
    mat. p. trojuholník;
    bot. p. kvet

    3. opakujúci sa, nastávajúci v rovnakých časových intervaloch: p-é prehliadky, p. pulz, p. príjem, p-é vlakové spojenie

    4. obyčajný, normálny, bežný: p. príznak, priebeh choroby;

  • pravidlo -a -diel s.

    1. predpis, ustanovenie, ktorými sa treba spravovať: p-á hry, p-á slušnosti;
    p-á cestnej premávky;
    p-á slovenského pravopisu;
    p. pravej ruky

    2. poznaná zákonitosť, zákl. poučka, kt. ju vyj.: matematické p-á

    3. prijatá zásada, zvyk, obyčaj: životné p., p-á spolunažívania

    výnimka potvrdzuje p.

  • pravítko -a -tok s. latka, podľa kt. sa rysujú priamky, lineár: robiť čiary podľa p-a

  • pravlasť -i ž. pôv. sídlo: p. Slovanov

  • právne prísl.

  • právnička -y -čiek ž.;

  • právnický príd.: p-á fakulta;
    práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

    právnicky prísl.

  • právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

  • pravnúča -ťa mn. -ence/-atá -eniec/-at s. vnukovo al. vnučkino dieťa

  • pravnučka -y -čiek ž. vnukova al. vnučkina dcéra

  • pravnuk -a mn. -ci m. vnukov al. vnučkin syn

  • právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
    p-a chyba;
    p. štát regulovaný právom;
    p-e vedy vedy o štáte a práve;

  • právo -a práv s.

    1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
    p. na prácu, na oddych;
    p. hlasovať;
    občianske, politické p-a;
    p-a dieťaťa;
    ľudské p-a;
    volebné p.;
    mať p. na niečo;
    uplatniť svoje p.;
    p. veta

    2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

    3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

    4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

    byť v p-e mať pravdu;
    expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

  • právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

  • právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

  • pravopis -u m. súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie jazykového prejavu, ortografia;

  • pravopisne prísl.

  • pravopisný príd.: p-é pravidlá;

  • právoplatne prísl.;

  • právoplatnosť -i ž.

  • právoplatný príd.

    1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

    2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

  • pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;

  • pravoslávny príd.: p-a cirkev vých. kresť. cirkev, kt. neuznáva pápeža;
    p. kostol

  • pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu

  • pravotár -a m. zastar. advokát;

  • pravotársky príd.

  • pravotiť sa nedok. zastar. súdiť sa, mať spor: p. sa o dom, pre dom

  • pravouhlosť -i ž.

  • pravouhlý príd. zvierajúci pravý uhol: geom. p. trojuholník;

  • pravouholník -a m. geom. štvoruholník majúci všetky uhly pravé

  • pravoverne prísl.;

  • pravovernosť -i ž.

  • pravoverný príd. pridŕžajúci sa dôsledne istej viery, istého učenia, ortodoxný: p. katolík;

  • pravý príd.

    1. nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce, op. ľavý: p-á ruka, noha, p. breh;
    p-é krídlo

    2. politicky konzervatívny, op. ľavý: p-á časť politického spektra

    3. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere, skutočný: p-á láska, p. ruský čaj, p. hodváb, p-é zlato;
    p-é poludnie;
    mat. p. zlomok kt. čitateľ je menší ako menovateľ;
    lek. p-é kiahne;
    bot. v mnohých názvoch rastlín: žihľava p-á, repík lekársky p.

    4. správny, náležitý, vhodný, op. nepravý: to je jeho p-é meno;
    p-é slovo na p-om mieste

    5. skutočný, naozajstný, vlastný: p-á príčina niečoho;
    p. opak

    6. geom. p. uhol kt. ramená stoja kolmo na seba

    byť p-ou rukou niekoho spoľahlivým pomocníkom;
    ukázať p-ú tvár odhaliť sa;
    → naz(ý)vať veci p-m menom;
    v p-om zmysle slova naozaj, skutočne;
    maťsrdce na p-om mieste;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV