Význam slova "prac" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

pracant -a m. hovor. expr. dobrý, výkonný pracovník

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

prach -u m.

1. jemné čiastočky tuhých látok, kt. poletujú vo vzduchu al. sa usádzajú na niečom: oblak, kúdol p-u;
utierať, rozvíriť p.;
kozmický p.;
uhoľný p.

2. výbušnina na napĺňanie nábojov: strelný p.

● upadnúť do p-u zabudnutia stať sa neznámym;
padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa;
pokoj p-u jeho formula pri pietnej spomienke na mŕtveho;

pracháč¹ -a m. nástroj na prášenie, klepanie

pracháč² -a m. subšt. boháč

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prachotesne prísl.;

prachotesnosť -i ž.

prachotesný príd. neprepúšťajúci prach: p. obal;

prachovitý príd. majúci podobu prachu, prašný: p. cement

prachovka -y -viek ž. handra na utieranie prachu

prachový príd.: p. sneh;
ban. p-é rudy

prachy -ov m. pomn. subšt. peniaze

prací príd.

1. kt. možno prať: p-ie šaty

2. určený na pranie: p. prostriedok, p. stroj

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

pracka¹ -y -ciek ž. prostriedok na spínanie: opasok so striebornou p-ou

pracka², správ. laba, paprčka, packa

pračka -y -čiek ž. expr. bitka: strhla sa p.

práčka -y -čok ž.

1. žena, kt. perie; pracovníčka obsluhujúca pracie stroje

2. prací stroj: automatická p.

praclíček -čka m. zdrob.

praclík -a m. pečivo v podobe prekladaných prstencov;

pračlovek -a D a L -ovi/-u mn. -ľudia m. predhistorický človek

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

pracovať nedok.

1. konať nejakú prácu, robiť: p. telesne, duševne;
p. na poli;
p. statočne, samostatne

2. vykonávať prácu ako zamestnanie, byť zamestnaný, robiť: p. v priemysle, v poľnohospodárstve, vo vedeckom ústave

3. prácou niečo utvárať; prácou pretvárať, robiť: p. na stavbe mosta;
p. na knihe, na preklade;
p. na sebe

4. mať niečo ako prostriedok al. predmet svojej práce, robiť: p. s chemikáliami, s číslami;
p. so zlým materiálom;
p. nožom

5. vyvíjať činnosť, byť činný: p. politicky;
p. v správnej rade nadácie

6. byť v chode, v činnosti, fungovať: stroj p-je, srdce p-je

7. podliehať fyz., chem. al. iným zmenám: drevo, omietka p-je

● expr. p. do → úmoru;
p. od svitu do mrku celý deň;
čas p-je pre nás;
kto nep-je, nech neje

pracovisko -a -vísk s. miesto al. inštitúcia, kde sa pracuje: rušné p., výskumné p., byť na p-u

pracovitosť -i ž.

pracovitý príd. kt. rád pracuje, usilovný, robotný: p. človek, p-é ruky;

pracovňa -e ž. miestnosť, kde sa (duševne) pracuje: p. vedca

pracovne prísl.

pracovníčka -y -čok, zastar. pracovnica -e -níc ž.

pracovník -a mn. -ci m.

1. kto vykonáva istú prácu: technický, vedecký, politický, osvetový p., odbojový p.

2. človek v prac. pomere: všetci p-ci podniku;
p. a organizácia;

pracovnoprávny príd. týkajúci sa prac. práva: p-e predpisy

pracovný príd. týkajúci sa práce: p. deň, čas, p-é oblečenie, p-á morálka, p. pomer, p-á zmluva, p-á sila, p. súd, p-é právo;

pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku