Význam slova "pra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

prapodivný príd. expr. veľmi čudný: p-é veci

prapodstata -y -tát ž. kniž. pôvodná podstata: p. veci

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

práporový príd. k 1

prapôvod -u m. kniž.

1. najvlastnejší pôvod: p. človeka

2. prvotný zdroj: slnce je p. energie

prapôvodca -u m. kniž. prvotný pôvodca; Boh: p. všetkého

prapôvodný príd. celkom pôvodný: p-á spoločnosť

prapríčina -y -čin ž. kniž. prvotná príčina: p. vojen

prarodič -a obyč. mn. prarodičia m. dávni predkovia

prasa -ťa mn. -ce/-atá -siec/-siat s.

1. mláďa ošípanej: chov prasiec, p. kvičí

2. hrub. nadávka

3. zlaté prasa det. hra

● špinavý ako p. veľmi;
má sa ako p. v žite veľmi dobre;
aké p., taký kvik, aký človek, taký zvyk;

prasací príd.;

prasacina -y ž. expr. nemravnosť, necudnosť

prasačník -a, prasačinec -nca m. chliev pre prasce (pri veľkochove)

prašan -u m. slang. prachový sneh

prašiak -a m. podstavec na prášenie (pokrovcov)

prasiatko -a -tok s.

1. zdrob. k 1, 2: fam. ty p. nadávka (špinavému dieťaťu)

2. morské p. morča

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prasila -y -síl ž. kniž. zákl., pôv. sila

prašina -y ž.

1. kožná choroba (zvierat), prašivina

2. hrub. nadávka

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

prasiť sa nedok. (o svini) privádzať na svet mladé

prašivec -vca m.

1. kto je postihnutý prašinou

2. hrub. nadávka

prašivieť -ie -ejú nedok. stávať sa prašivým

prašivina -y ž. prašina (význ. 1)

prašivosť -i ž.

prašivý príd.

1. postihnutý prašinou: p. pes, kôň

2. pejor. zlý, naničhodný (v nadávkach): potvora p-á, lump p.;

prask, prásk cit.

1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

praskať -á, práskať -a nedok.

1. pukať, trhať sa, prašťať: stena p-á/-a, práskajúca kôra zeme

2. vydávať zvuk ako pri pukaní, trhaní, prašťať: oheň, vatra p-á/-a

3. iba práskať spôsobovať práskavé zvuky: p. bičom, korbáčom

4. iba práskať expr. biť, udierať: p. do nepriateľa;

praskavo, práskavo prísl.

praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

prasklina -y -lín ž. puklina, trhlina: p. v stene

dok. prasknúť -e -ú -kol

1. k 1 – 3: struna p-la, rúra p-la;
p-l hrom, neos. p-lo mu v prstoch;
p. dvermi

2. expr. spadnúť (význ. 1): p-l zo stromu

3. expr. hodiť (význ. 1): p. niečo o zem

4. škol. slang. prepadnúť (význ. 7)

● hlava mu ide p. silno ho bolí;
p-lo to prezradilo sa, vyšlo najavo;
p. s niečím zanechať niečo;
byť na p-tie plný

praskot -u m. praskanie: p. ohňa, dreva, biča, skla

praskotať -ce -cú nedok. expr. praskať: oheň p-ce

práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

práškový príd.

1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

praslen -u/-a m. bot. usporiadanie listov al. kvetov na byli

praslica -e -líc ž. žŕdka s kúdeľou pri ručnom pradení

● (vymrieť) po p-i v ženskom pokolení

praslička -y -čiek ž. bezkvetná cievnatá rastlina, bot. Equisetum

praslovančina -y ž. lingv. praslovanský jazyk

praslovanský príd. týkajúci sa Praslovanov, praslovančiny: p. jazyk z kt. sa vyvinuli slovanské jazyky

prasnica -e -níc ž. plemenná sviňa;

prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

prasnička -y -čiek ž. zdrob.

prašník, správ. peľnica

prasnosť -i ž. stav prasnice po oplodnení

prašnosť -i ž. znečistenie vzduchu prachom

prasný príd.: p-á sviňa majúca sa oprasiť;

prašný príd.

1. obsahujúci prach: p-á cesta, p-é prostredie, p-á pôda, p-á búrka

2. podobný prachu, prachovitý: p. sneh;
p-á sneť parazit na obilí;

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

prastarý príd.

1. veľmi starý: p-é časy, p-á budova

2. (v príbuzenských názvoch) o generáciu starší ako starý: p-í rodičia rodičia starých rodičov;
p. otec, p-á matka

prašťať -í -ia nedok.

1. vydávať ostrý, praskavý zvuk, praskať: v kozube p-í drevo

2. lámať sa, pukať, trhať sa, praskať, práskať: múry praštia, ľad p-í

● expr.: robí, až mu kosti, kĺby p-ia veľmi;
hlava mi p-í silno ma bolí

praštiť prašť/-i! dok. expr.

1. prudko udrieť, buchnúť: p. niekoho po hlave, p. päsťou na stôl

2. prudko hodiť: p. niečo do kúta, o zem

● p. niečím zanechať niečo, vzdať sa niečoho

prať² perie perú -ný/-tý nedok. expr.

1. biť, búchať, udierať: hromy p-ú;
vietor, dážď p-ie do okien;

2. hádzať: p. do niekoho kameňmi

// prať sa biť sa (význ. 1): p. sa o loptu

prať¹ perie perú -ný/-tý nedok. čistiť s použitím vody a pracích prostriedkov: p. bielizeň, šaty, pančuchy;
veľké pranie;
práčka p-ie;
publ. pranie špinavých peňazí uvádzanie nezákonne získaných peňazí do normálneho obehu;

pratať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. odpratávať, odstraňovať: p. spisy zo stola

2. dávať, uvádzať do poriadku: p. stôl

3. expr. vyháňať (význ. 1): p. deti z izby

// pratať sa expr.

1. odchádzať, poberať sa, brať sa: p-li sa domov

2. miznúť, podievať sa: kde sa toľko jedla doňho p-e?

● expr.: prac sa, practe sa (mi) z očí! odíď, odíďte! nep-e sa do kože je veľmi samopašný;
nep-e sa mu to do hlavy, mozgu nevie to pochopiť

pravačka -y -čiek ž. publ. pravá ruka al. noha, op. ľavačka

praváčka -y -čok ž.

pravák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje pravú ruku al. nohu, op. ľavák;

opak. právať -a

pravda

I. -y právd ž.

1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u;
hovoriť, povedať, napísať p-u;
je p., že ...;
to nie je p.;
to je svätá p.;
len čo je p. zdôraznený súhlas;
na tom je kus p-y;
filoz. objektívna p.

2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u;
bojovať za p-u;
vnucovať niekomu svoju p-u

3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.;
trpká, tvrdá p.;
správa zodpovedá p-e;
nebyť ďaleko od p-y

4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery

□ dať niekomu za p-u súhlasiť;
mať p-u nemýliť sa

● → pozrieť sa p-e do očí;
p. pravdivá úplná pravda;
expr. p. pravdúca úplná pravda;
čo je p., to je p.;
byť na p-e Božej byť mŕtvy;
na moj p-u → namojpravdu;
p. oči kole pravda nie je vždy príjemná;
→ vyjsť s p-ou (von);
→ povedz p-u, prebiješ si hlavu

II. i pravdaže čast.

1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo;
p., môžem to dosvedčiť

2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč

3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?

4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!

pravdepodobne

I. prísl. blízko pravde, skutočnosti: znie to celkom p.;

pravdepodobnosť -i ž.: mat. teória p-i odbor opisujúci experimenty, kt. aj pri rovnakých podmienkach môžu viesť k rozlič. výsledkom;

pravdepodobnostný príd.

II. pravdepodobne čast. vyj. možnosť, asi, azda, hádam: p. o tom nič nevie;
p. už nie je doma

pravdepodobný príd.

1. o kt. možno predpokladať, že bude, že sa uskutoční: p. víťaz, p. úspech, je p-é, že ...

2. blízky pravde, skutočnosti: p. odhad, p-á domnienka;

pravdivo prísl.;

pravdivosť -i ž.

pravdivý príd.

1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: p-é slová, p-á zvesť

2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: p. umelec, p-é dielo

● pravda p-á úplná pravda;

pravdovravnosť -i ž.

pravdovravný príd. hovoriaci pravdu: p. človek;

pravdúci príd. expr.

● pravda p-a úplná pravda

pravdupovediac čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, k vete; v skutočnosti, vlastne: je to, p., zámer

pravdymilovnosť -i ž.

pravdymilovný príd. milujúci pravdu: p. človek, p-á povaha;

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

pravek -u m. predhistorické obdobie: slovanský p., p. ľudstva;

praveký príd.: p. človek, p-é nálezy

pravica -e -víc ž.

1. pravá ruka, op. ľavica: podať niekomu p-u

2. pravá strana, op. ľavica: sedieť po p-i niekoho

3. konzervatívne orientovaná skupina v polit. živote, op. ľavica

● nevie → ľavica, čo robí p.;

pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;

pravičiarsky príd. i prísl.: p. prístup, p-a taktika;

pravičiarstvo -a s. konzervativizmus v politike, op. ľavičiarstvo

pravicovo prísl.: p. zameraný

pravicový príd. k 3: p-á politika, p-á orientácia, p-á vláda;

pravidelne prísl.;

pravidelnosť -i ž.

pravidelný príd.

1. prebiehajúci podľa pravidiel, regulárny: p-á hlásková zmena, p-á zákonitosť, p-é skloňovanie, p-é vojsko trvale organizované

2. vyznačujúci sa súmernosťou: p. nos, p. tvar niečoho;
mat. p. trojuholník;
bot. p. kvet

3. opakujúci sa, nastávajúci v rovnakých časových intervaloch: p-é prehliadky, p. pulz, p. príjem, p-é vlakové spojenie

4. obyčajný, normálny, bežný: p. príznak, priebeh choroby;

pravidlo -a -diel s.

1. predpis, ustanovenie, ktorými sa treba spravovať: p-á hry, p-á slušnosti;
p-á cestnej premávky;
p-á slovenského pravopisu;
p. pravej ruky

2. poznaná zákonitosť, zákl. poučka, kt. ju vyj.: matematické p-á

3. prijatá zásada, zvyk, obyčaj: životné p., p-á spolunažívania

● výnimka potvrdzuje p.

pravítko -a -tok s. latka, podľa kt. sa rysujú priamky, lineár: robiť čiary podľa p-a

pravlasť -i ž. pôv. sídlo: p. Slovanov

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

pravnúča -ťa mn. -ence/-atá -eniec/-at s. vnukovo al. vnučkino dieťa

pravnučka -y -čiek ž. vnukova al. vnučkina dcéra

pravnuk -a mn. -ci m. vnukov al. vnučkin syn

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

pravopis -u m. súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie jazykového prejavu, ortografia;

pravopisne prísl.

pravopisný príd.: p-é pravidlá;

právoplatne prísl.;

právoplatnosť -i ž.

právoplatný príd.

1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;

pravoslávny príd.: p-a cirkev vých. kresť. cirkev, kt. neuznáva pápeža;
p. kostol

pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu

pravotár -a m. zastar. advokát;

pravotársky príd.

pravotiť sa nedok. zastar. súdiť sa, mať spor: p. sa o dom, pre dom