Význam slova "pr����" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prádelník, správ. bielizník

prádlo, správ. bielizeň

prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

práporový príd. k 1

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

prask, prásk cit.

1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

praskavo, práskavo prísl.

praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

práškový príd.

1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

opak. právať -a

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

právoplatne prísl.;

právoplatnosť -i ž.

právoplatný príd.

1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori

prázdninový príd.: p. tábor

prázdniny -nin ž. pomn.

1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.

2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;

prázdno

I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a

● hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne

II. prísl.

1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.

2. vetná prísl. pusto: v dome je p.

prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;

● zívať p-ou byť prázdny

prázdny príd.

1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
p. zošit nepopísaný;

2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
→ mlátiť p-u slamu;
→ prísť s p-ymi rukami;
mať p-e vrecko nemať peňazí;

prémia -ie ž.

1. odmena v (tipovacej) súťaži;
ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
štvrťročná p., p. za prekročenie úloh

2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;

prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov

prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
p-é sporenie

préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;

prériový príd.

préteritum -ta s. lingv. minulý čas

prézentný príd.

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p.

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

príbojový príd.

príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.

príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc

príbuzenský príd.: p. pomer;

príbuzensky prísl.

príbuzenstvo -a s.

1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.

2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;

príbuzne prísl.;

príbuznosť -i ž.

II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p.

príbuzný

I. príd.

1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
byť s niekým p.;
je to p-á mojej žene

2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;

príbytok -tku m. kniž. obydlie, byt, dom; izba: ľudské p-y

príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)

príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu

prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel

príčetne prísl.;

príčetnosť -i ž.

príčetný príd. ovládajúci rozumom svoje konanie, op. nepríčetný; svedčiaci o tom: bol ešte p.;
byť v p-om stave;

príchlop -u m., príchlopka -y -piek ž. príklop(ka), vrchnák, veko

príchod -u m.

1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
oznámiť svoj p.;
p. vlaku;
p. dieťaťa na svet narodenie

2. začiatok (význ. 2): p. zimy

3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;

príchodový príd.: p-á cesta

príchuť -i ž.

1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;

2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva

príchytka -y -tiek ž. prostriedok na prichytávanie;
tech. dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny

príčina -y -čin ž.

1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc

2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev;
trápi sa bez p-y;
z tejto p-y, z týchto p-n preto;

príčinlivo prísl.;

príčinlivosť -i ž.

príčinlivý príd. usilovný, snaživý, agilný: p. pracovník;

príčinne prísl.;

príčinnosť -i ž.

príčinný príd.: p-á súvislosť;

prídavkový príd.

prídavný príd. kt. sa k niečomu pridáva: p-á nádrž;
tech. p-é kovy;
lingv. p-é meno ohybný slovný druh, kt. vyj. vlastnosti predmetov, javov

prídavok -vku m.

1. čo sa pridáva: mydlo s p-om glycerínu

2. príplatok: p-y na deti;

prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

prídomie -ia s. priestor pri dome

prídomok -mku m. šľachtický predikát

prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica

prídych -u m.

1. náznak: p. irónie v hlase

2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia

príhoda -y -hod ž. čo sa prihodilo, stalo, udalosť, príbeh: p-y z detstva, zaujímavá p. zo života;
lek. vážne akútne ochorenie: náhla srdcová p.

príhodný príd. vhodný, primeraný: p-á chvíľa, p-é miesto

príhovor -u m.

1. krátky prejav, prívet: sviatočný p.

2. prihovorenie sa (význ. 2) za niekoho: na môj p. dostal odmenu

príjazd -u m. odb.

1. príchod dopr. prostriedkom: p. pretekárov

2. prístup vozidlom k niečomu: p. na autostrádu;

príjazdový príd.: p-á cesta

príjem -jmu m.

1. prijatie (význ. 1, 3, 4), prijímanie: p. tovaru;
p. televízneho signálu;
p. pacientov do sanatória

2. výsledok hosp. činnosti, obyč. peňaž. zisk; jeho zachytenie v účt. knihe, liste;
op. výdavok: štátne p-y, čistý p.

3. zárobok plynúci najmä z prac. pomeru: mesačný p. pracovníka

príjemca -u mn. -ovia m. kto niečo prijíma, prijímateľ: p. listu;

príjemkyňa -e -kýň ž.

príjemne prísl. i vetná prísl.: p. voňať;
je tu p.;

príjemnosť -i ž.

príjemný príd. milo, pekne, lahodne, sympaticky pôsobiaci: p. človek, p. večer, p-á vôňa, p-á správa, p-é prekvapenie;

príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
peňaž. prevodný, inkasný p.;
→ trvalý p.

□ dať p. prikázať;

príkazca -u mn. -ovia m. práv. osoba, kt. dáva príkaz, mandant

príkazový príd.: p-é dopravné značky

príklad -u m.

1. kto al. čo môže byť vzorom správania, konania: byť p-om v práci;
žiarivý p. obetavosti;
brať si p. z niekoho, z niečoho;
slúžiť ako p.

2. konkrétny prípad, kt. niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje: typický p. zo života, ilustrovať tvrdenie na p-och

3. mat. úloha na riešenie

● p-y priťahujú