Význam slova "poľa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 54 výsledkov (1 strana)

  • polabčina -y ž. jazyk vymretých polabských Slovanov

  • polabský príd.: p-í Slovania kt. boli usadení na dolnom toku rieky Labe

  • poľadovica -e -víc ž. klzký ľadový povlak na teréne, ľadovica: p. na ceste, nebezpečenstvo p-e

  • poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

  • nedok. poľahčovať

    // poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
    neos. chorému sa p-lo

  • poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

  • poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera

  • poľahnúť -e -ú -hol dok. skloniť sa, zvaliť sa na zem (obyč. o obilí), povaliť sa: po daždi raž p-la;
    p-té obilie;

  • poľahoba -y -hôb ž. uľahčenie, poľahčenie, úľava: práčka je v domácnosti p-ou

  • polahoda -y -hôd ž. príjemný pocit, pohoda, potešenie: debatovať s ním bola p.;
    p. večera

  • poľahučky, poľahunky prísl. expr. ľahko, zľahka: p. vojsť

  • poľakano, poľakane prísl.: p. sa obzerať

  • poľakaný príd. kt. sa poľakal, naľakaný, vyľakaný; svedčiaci o poľakaní: p-é žriebä;
    mať p. výzor;

  • poľakať dok. naľakať, poplašiť: výstrely ho p-li

    // poľakať sa naľakať sa, zľaknúť sa, splašiť sa: kone sa p-li

  • polámať -e -u dok.

    1. lámaním rozdeliť, rozlámať: p. raždie

    2. zlomením poškodiť, zničiť: p. stoličku

    expr. byť ako p-ný veľmi ustatý

    // polámať sa zlomiť sa (na viac kusov): hrable sa p-li

  • poľana -y -lian ž. horská lúka: kosiť p-u;

  • polapať dok. pochytať, schytať: mačka p-la všetky myši

  • polapiť dok.

    1. chytiť, dochytiť: p. zlodeja

    2. trocha expr. schytiť, pochytiť: p. sekeru

  • polarimeter -tra L -i mn. -e m. fyz. prístroj na skúmanie opticky aktívnych látok;

  • polarimetrický príd.

  • polarita -y -rít ž.

    1. fyz. jav zvýšenia magnetických al. elektr. vlastností na póloch

    2. kniž. napätie, protikladnosť, vyhrotenie: p. dramatického diela;

  • polaritný príd.

  • polarizácia -ie ž.

    1. fyz. usmernenie vlnenia do jednej roviny

    2. elektrotech. proces, pri kt. telesá nadobúdajú elektromagnetické vlastnosti

    3. kniž. vyhrocovanie, vyhrotenie, vyostrovanie, vyostrenie: p. názorov;

  • polarizačný príd.: p. prúd

  • polarizovane prísl.;

  • polarizovanosť -i ž.

  • polarizovaný príd. vyhrotený, vyostrený na protichodné pozície: p-á politická scéna, p-á spoločnosť;

  • polárnik -a mn. -ci m. skúmateľ polárnych oblastí Zeme

  • polárny príd. k 1: geogr. p. kruh rovnobežka na 66. st. 30. min.;
    p-a noc (za polárnym kruhom) obdobie, počas kt. Slnko zostáva viac ako 24 hod. pod horizontom

  • polarograf -a mn. -i m. živ. odborník v polarografii;

    polarograf -u mn. -y m. neživ. polarografický prístroj;

  • polarografia -ie ž. elektrochemická analytická metóda založená na zmene napätia v ortuťovej elektróde;

  • polarografický príd.: p-á analýza;

    polarograficky prísl.

  • polarografka -y -fiek ž.;

  • poláskať -a dok. prejaviť city láskaním: p. dieťa

  • polatinčiť -nč/-i! dok. dať latinský ráz: p. si meno;

  • nedok. polatinčovať

    // polatinčiť sa dostať latinský ráz;

  • nedok. polatinčovať sa

  • poľaviť dok.

    1. stať sa miernejším, zmierniť sa, popustiť, povoliť: mrazy p-li

    2. znížiť výkon, ochabnúť: p. v práci;

  • nedok. poľavovať

  • počať -čne -čnú dok. kniž.

    1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

    2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

  • dok. poňať -jme -jmú

  • pošťať -í -ia dok. hrub. pomočiť: p. plienku

    // pošťať sa: p. sa od strachu

  • pošúľať -a dok. chvíľu šúľať, povaľkať: p. cesto

  • poťažkať dok. podržaním, nadhadzovaním ap. určiť (približnú) hmotnosť niečoho: p. v ruke balík;

  • poťažkať si dok. hovor. požalovať sa, posťažovať sa: p. si na život, na deti;

  • nedok. poťažkávať -a

  • nedok. poťažkávať si

  • nedok. poúčať -a, poučovať

    // poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;

  • nedok. poúčať sa, poučovať sa

  • požať -žne -žnú dok. pokosiť (význ. 1, 2): p. obilie;
    p. lúku

  • požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
    p-aj mi ceruzku

    aký p-aj, taký vráť;

  • požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rsn, lad, cpi, vrn, ipk, minã, hs, tdk, ubv, easm, opec, vbn, jch, rhu, com
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV