Význam slova "poét" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

poet -a, poeta -u m. kniž. básnik;

poetickosť -i ž. poetický ráz

poetický príd.;

poeticky prísl.: p. stvárnená téma;

poetika -y -tík ž.

1. odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela

2. cieľavedomá prax lit. tvorby: p. romantizmu;
Kraskova p.

poetista -u m. stúpenec poetizmu;

poetistický príd. k 1

poetizmus -mu m.

1. umel. smer usilujúci sa o čistú poéziu (s dôrazom na fantáziu a hravosť)

2. štyl. poet. výraz;

poetizovať nedok. i dok. d(áv)ať do básnickej formy al. dod(áv)ať poet. ráz: p. prózu;
p. všednú skutočnosť

poetka -y -tiek ž.

počtár -a m. kto vie počítať: dobrý, slabý p.;

počtárka -y -rok ž.;

počtársky príd.: p. výkon

poštár -a m.

1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a

2. hovor. kto pracuje na pošte;

poštárka -y -rok ž.;

poštársky príd.: p-a kapsa

poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu

poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce

2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre

3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom

poštúrať (čo, v čom), poštúrať sa (v čom) -a dok. expr. chvíľu štúrať: p. pahrebu, p. (sa) v motore, p. si v uchu