Význam slova "poãƒâ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

po

I. predl.

A. s A vyj.

1. priestorovú, časovú al. číselnú hranicu, rozsah, op. od: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny;
dostať sa len po 50;
od vrátnika až po riaditeľa

2. účel, cieľ: ísť po vodu, po lekára, poslať po noviny

3. časový úsek, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia;
po celý deň, po celú zimu

4. poradie: vidí to po prvý raz;
po prvé, po druhé;
po a, po b (pri vyratúvaní)

B. s L vyj.

1. smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, dotýkajúc sa viacerých členov radu al. skupiny, rozlič. smermi: ísť po ceste, chodiť po svete;
chôdza po hore;
skaly po bokoch potoka;
prsty behajú po klávesoch;
plávať po prúde v smere prúdu

2. spôsob, prostriedok, prostredníctvo al. prostredníka: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici

3. rozloženosť, distribúciu na časti (v priestore, v čase ap.): ranení ležali po nemocniciach;
skúmať nárečia po dedinách;
čítať po nociach;
vypili po poháriku;
vystupovať po jednom

4. účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní

5. zreteľ: čo ťa po peniazoch! nevšímaj si ich!;
po odbornej, po zdravotnej stránke vhodnejšie z odbornej, zo zdravotnej stránky

6. následnosť v čase al. v poradí: po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom;
deň po dni každý deň;
má po starosti;
je po ňom je mŕtvy

7. pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, byť, zdediť po otcovi, fľak po káve

8. väzbu pri slovesách a menách, za: túžiť po porozumení, siahať po (nových) metódach, pátrať po autorovi;
túžba po láske

II. čast.

1. (v spoj. s N zákl. čísl.) vyj. rozloženosť, distribúciu: sedia po dvaja, po traja, vchádzajú po piati, po šiesti, malým dať po menej, predávať (kus) po päť korún

2. uvádza príslov. výraz s význ. spôsobu: po slovensky, po rusky, po priateľsky (si povedať), po vojensky (pozdraviť)

po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov

po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

pobiede, po biede prísl. expr. ťažko, horko-ťažko: p. sa vydriapať na štít

počarbať -e -ú dok. expr.

1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica

2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly

počariť, počarovať dok.

1. (podľa povery) postihnúť čarami, porobiť, urieknuť: chudol, akoby mu bol niekto p-l

2. expr. silne zapôsobiť, uchvátiť, učariť, učarovať: hudba mu vždy p-í

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia

počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici

počerný príd. tmavý, černastý: p-á tvár, p. ako cigán

počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;

počestnosť -i ž.

počestný príd.

1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania

2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
(ľudí) bez p-u veľmi veľa;
zišli sa v plnom p-e všetci;
p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

● byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

počiatkom predl. s G začiatkom, op. koncom: príde p. týždňa;

počiatočný príd., op. konečný: p-é štádium, p-é ťažkosti, p-á nedôvera

počiatok -tku m. kniž.

1. prameň, pôvod, východisko, začiatok: v nedbanlivosti bol p. nešťastia

2. obyč. mn. čas vzniku, prvé obdobie niečoho, začiatky: p-y stavby siahajú do 14. stor.;
p-y slovenskej literatúry

3. obyč. mn. prvé pokusy, prvotiny: Kraskove básnické p-y

4. začiatok (význ. 2), op. koniec: na p-u 10. stor.;

počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.

počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov

// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

počínanie -ia s. konanie, správanie: múdre, rozvážne p.

nedok. k 1 počínať -a;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítací príd. určený na počítanie: p. stroj

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém

počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom;

počítadlo -a -diel s.

1. nástroj, pomôcka na počítanie: guľôčkové p., logaritmické p.

2. počítač (význ. 2): p. spotreby prúdu

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

počkať dok.

1. stráviť istý čas v očakávaní, že niekto príde al. sa niečo stane: p. hodinu na priateľa;
p. na vhodnú príležitosť;
urobiť niečo na p-nie ihneď

2. odložiť na neskorší čas, dočkať: p. s odchodom

3. počkaj(te) hovor. má plat. a) čast. s význ. nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: p-aj(te), kedy sa to stalo? b) cit. s význ. výstrahy, vyhrážania: p-aj, veď ty dostaneš!

// počkať si expr. vystriehnuť (obyč. so zlým úmyslom), dočkať si: p. si na niekoho za rohom;
veď si ja na teba p-ám! vyhrážka

počmárať -a dok. expr. počarbať: p-ný papier

počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu;

počtár -a m. kto vie počítať: dobrý, slabý p.;

počtárka -y -rok ž.;

počtársky príd.: p. výkon

počtovať nedok. zastar. počítať, rátať

● kto p-je, ten gazduje

počtovnica -e -níc ž. zastaráv. učebnica počtov

počtový príd.: p. príklad

počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.;
zajtra máme p.;

počudovanie -ia s. pocit prekvapenia, prekvapenie, údiv, začudovanie: vysloviť p. nad niečím;
hľadieť na niečo s p-ím;
na p. → napočudovanie

počudovať sa dok. začudovať sa: veľmi sa nad tým p-l

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ...

počuteľne prísl.: ledva p. šeptať;

počuteľnosť -i ž.: dobrá p.

počuteľný príd. kt. možno počuť: slabo p. zvuk;

počúvanosť -i ž. miera sledovania rozhlas. vysielania: p. stanice Slovensko 1

počúvať -a nedok.

1. vnímať sluchom, načúvať: p. hudbu, pozorne p. prednášajúceho;
hovor. p. Vatikán vysielanie Vatikánskeho rozhlasu;
želáme vám príjemné p-nie

2. dozvedať sa, dostávať správy: p-a o ňom samé dobré veci;
p-m, že chceš odcestovať

3. zastaráv. všímať si niečo, reagovať: (pes) p-a na meno Cézar;
nep-j veľmi na neho

4. byť poslušný, poslúchať: p. rodičov

5. počúvaj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie: p-j, prečo to robíš?

● p. iba (tak) na pol ucha, jedným uchom nesústredene;
p. s otvorenými ústami a) veľmi pozorne b) začudovane;

dok. k 4 počúvnuť -e -u -vol

počúvny príd. poslušný: p-e dieťa

poď², poďho cit. v expr. vetných konštrukciách má funkciu prísudku s význ. dať sa, pustiť sa, vychytiť sa;
hybaj: a on p. dolu dedinou

poďakovací príd. ďakovný: p. list

poďakovať sa, poďakovať dok.

1. prejaviť vďaku, zaďakovať: p. (sa) priateľovi za pomoc;
písomné p-nie

2. hovor. vzdať sa (úradu, funkcie), odstúpiť: minister sa p-l (za úrad)

poďobaný príd. expr. majúci na povrchu malé vyhĺbeniny: p-á tvár, p-é jabĺčko

poéma -y -ém ž. väčšia lyrická al. lyricko-epická báseň: hrdinská p.

poézia -ie ž.

1. slovesná umel. (veršovaná) tvorba využívajúca viazanú reč, básnictvo: lyrická p., klasická p.

2. poetickosť slovesného diela: verše plné nežnej p-ie

3. čaro, pôvab, idyla: p. zasneženej krajiny;

poľadovica -e -víc ž. klzký ľadový povlak na teréne, ľadovica: p. na ceste, nebezpečenstvo p-e

poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

nedok. poľahčovať

// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera

poľahnúť -e -ú -hol dok. skloniť sa, zvaliť sa na zem (obyč. o obilí), povaliť sa: po daždi raž p-la;
p-té obilie;

poľahoba -y -hôb ž. uľahčenie, poľahčenie, úľava: práčka je v domácnosti p-ou

poľahučky, poľahunky prísl. expr. ľahko, zľahka: p. vojsť

poľakano, poľakane prísl.: p. sa obzerať

poľakaný príd. kt. sa poľakal, naľakaný, vyľakaný; svedčiaci o poľakaní: p-é žriebä;
mať p. výzor;

poľakať dok. naľakať, poplašiť: výstrely ho p-li

// poľakať sa naľakať sa, zľaknúť sa, splašiť sa: kone sa p-li

poľana -y -lian ž. horská lúka: kosiť p-u;

poľaviť dok.

1. stať sa miernejším, zmierniť sa, popustiť, povoliť: mrazy p-li

2. znížiť výkon, ochabnúť: p. v práci;

nedok. poľavovať

poľnica -e -níc ž. v min. voj. signálna trúbka, surma: p-e zatrúbili na útok

poľnohospodár -a m. kto pracuje v poľnohospodárstve;

poľnohospodársky príd. i prísl.: p. odborník, p-a produkcia;
p-e družstvo, skr. PD;
p. vyspelá krajina

poľnohospodárstvo -a s. odvetvie národného hospodárstva zahŕňajúce obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat;

poľný príd. k 1, 2, 4: p-é práce, p-é kvety;
p-á uniforma;

poľovačka -y -čiek ž. zmocňovanie sa zveri poľovaním: p. na zajace;

poľovať nedok. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (najmä strelnou zbraňou), loviť: p. na diviaky;
p-je už 10 rokov;

poľovka -y -viek ž. hovor. poľovačka

poľovníčka -y -čok ž.;

poľovnícky príd. i prísl.: p-a puška, trofej;

poľovníctvo -a s.: zákon o p-e, právo p-a

poľovník -a mn. -ci m. kto poľuje na divú zver;

poľovný príd. súvisiaci s poľovaním: p. lístok, p. pes, revír, p-á zbraň, zver

poľský príd. k Poliak, Poľsko: p. jazyk, p-á vláda;

poľsky prísl.: hovoriť (po) p.

poľština -y ž. poľský jazyk; ako učebný predmet i poľ. literatúra

poľštinár -a m. odborník v poľštine; učiteľ al. poslucháč poľštiny;

poľštinárka -y -rok ž.

poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;

nedok. poľudšťovať

poľutovaniahodne prísl.: pôsobiť p.

poľutovaniahodný príd. hodný ľútosti: p. človek, omyl;

poľutovanie -ia s. prejav ľútosti, ľútosť, súcit: prípad na p., s p-ím konštatovať

poľutovať dok. prejaviť súcit, ľútosť: p. dieťa, sirotu

opak. poľúvať -a

poň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. po

dok. poňať -jme -jmú

poňatie -ia s. kniž.

1. chápanie, ponímanie: Štúrovo p. dejín

2. predstava, zdanie: nemať ani p-ia o niečom

poňho A zámena on (živ.) s predl. po;
po neho

pošepkať dok.

1. šeptom povedať: p. niekomu novinu do ucha

2. poradiť inému, čo má urobiť, povedať (v škole), našepkať: p. spolužiakovi (odpoveď);

3. expr. tajne povedať, poradiť: p-li mu, aby sa vzdal

● expr. → diabol mu (to) p-l

pošepkávať -a nedok.

1. chvíľami šepkať: p. niekomu niečo do ucha

2. expr. šepkať (význ. 3): p-a sa, že ...

pošepky prísl. šeptom: opýtať sa niečo p., zhovárať sa p.

pošepnúť -e -ú -pol dok. pošepkať

pošeptať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc dok. pošepkať (význ. 1)

pošeptávať -a nedok. pošepkávať (význ. 1, 2)

pošibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc dok.

1. viackrát šibnúť, pošľahať: p. koňa (bičom, do cvalu);

2. viackrát šibnúť: kôň p-l chvostom

pošibávať -a nedok.

1. chvíľami šibať (význ. 1): p. kravy;
kôň p-a chvostom

2. šľahať (význ. 4): plameň p-a vysoko

pošibkať dok. expr. zľahka pošibať

nedok. pošinovať

// pošinúť sa: auto sa p-lo dozadu

pošinúť -ie -ú dok. posunúť (význ. 1): p. niečo dopredu, klobúk p-tý na ucho;