Význam slova "povo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 35 výsledkov (1 strana)
-
pôvod -u m.
1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u
2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák;
občan cigánskeho p-u;
rasový p. rasová príslušnosť3. príčina vzniku: p. sporu, choroby
-
pôvodca -u mn. -ovia m.
1. kto je príčinou niečoho: p. pohoršenia, p. škôd, p. nešťastia
2. kto niečo vytvoril, tvorca, autor: p. teórie, piesne, básne;
-
povodeň -dne -í ž. záplava spôsobená vystúpením vody z brehov: jarná p.;
mesto postihnuté p-ou; -
povodie -ia s. oblasť pozdĺž toku rieky; oblasť, z kt. odvádza vody istý vodný tok: p. Dunaja, Váhu
-
pôvodina -y -dín ž. originál (význ. 1): Goetheho Faust v p-e
-
povodiť dok. pochodiť s niekým po istých miestach a oboznámiť ho s nimi: p-l ho po celom meste
-
pôvodkyňa -e -kýň ž.
-
pôvodne prísl.: dom stál p. osamotený;
p. mal iný plán; -
pôvodnosť -i ž.
-
povodňový príd.: p-á oblasť, p-é nebezpečenstvo;
druhý stupeň p-ej aktivity -
pôvodný príd.
1. kt. je od začiatku, prvotný: p-é hranice krajiny;
vrátiť budovu p-mu účelu;
p-é balenie2. bývalý, predchádzajúci, niekdajší: položiť niečo na p-é miesto;
uviesť niečo do p-ho stavu3. nenapodobnený, originálny: p-á báseň, p-á literatúra;
-
povojník -a m. pás, ktorým sa (v min.) upevňovala perinka s dieťaťom
-
povojnový príd. nasledujúci, prichádzajúci po vojne: p-é roky;
p-á výstavba, p-á generácia -
povolanec -nca m. branec
-
povolanie -ia s.
1. trvalá činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie a na kt. sa pripravil učením, štúdiom, profesia: pôvodným p-ím je krajčír;
voľba p-ia;
hudobník z p-ia;
choroby z p-ia2. poslanie, určenie: jeho p-ím bolo zabávať;
cirk. vnútorná dispozícia zvoliť si duchovný stav: duchovné p.;
p. za kňaza -
povolaný príd. schopný, spôsobilý, oprávnený, kompetentný na niečo: p. odborník;
počuť niečo z p-ch úst;
na túto úlohu sú najp-ejší -
povolať dok.
1. vyzvať niekoho, aby niekam prišiel, zavolať (obyč. úradne): p. niekoho na vojenské cvičenie, pred súd
-
povolávací príd. určený na povolávanie: voj. p. rozkaz
-
nedok. povolávať -a
-
povolebný príd. nasledujúci, konaný po (parlamentných) voľbách: p-á eufória, p-é kroky víťaza
-
povolenie -ia s. úr. súhlas, ktorým sa niečo povoľuje; listina s týmto súhlasom: stavebné, vývozné p.;
dostať p. vycestovať□ dať p. na niečo povoliť
-
povoliť -ľ! dok.
1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu
2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku
3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la
4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li
5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la
7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li
● p-li mu nervy prestal sa ovládať;
-
povoľkať si dok. expr. trocha si voľkať, pohovieť si: rád si po práci p-á;
-
nedok. povoľkávať si -a
-
povoľne prísl.;
-
povoľnosť -i ž.
-
povoľný príd. vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý: otec, inak p., teraz neustúpil;
k vnukovi je veľmi p-á; -
nedok. povoľovať
-
povoz -u m. voz ťahaný záprahom (význ. 1): najať si p., p. s ťažkým nákladom
-
povoziť dok.
1. trocha, istý čas voziť: p. deti autom po meste
-
povoznícky príd.;
-
povozníctvo -a s.
-
povozník -a mn. -ci m. kto sa v min. obyč. ako živnostník zaoberal dopravou nákladov povozom;