Význam slova "pove" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

povedačka -y -čiek ž.

1. riekanka: detská p.

2. expr. výmysel, táranina: prázdne babské p-y

povedať -vie -vedia -vedz! dok.

1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor;
p-dz, čo si včera robil;
ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;

2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?

3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč

4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi

5. určiť, stanoviť: p. cenu

6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu

7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec

8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?

● urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko;
nep-l ani pol slova celkom nič;
p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene;
p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne;
nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba;
p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť;
ani by som nep-l nemyslím, že je to tak;
dať si p. uznať;
nemať čo p. nemať argumenty;
nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy;
čo nep-te! výraz prekvapenia;
p. niečo po lopate priamo;
p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje

povedie bud. k viesť

povedľa

I. prísl.

1. v (tesnej) blízkosti, v susedstve: stáť hneď p., postaviť stoličku p.;
dvere p.

2. popri, pomimo, okolo: šiel p. a nevidel nás

II. predl. s G vyj. smerovanie al. polohu vedľa, pozdĺž niečoho, popri: cesta vedie p. jazera;
prešiel p. nás;
sadli si p. seba;
miesto p. mňa

povedomie -ia s.

1. uvedomenie si vzťahu k istému spoločenstvu, k spoloč. javu: národné, spoločenské, európske p.;
mať dobré jazykové p.

2. kniž. vedomie (význ. 1, 3): ľudské p.;
konal v p-í svojej moci

povedomý príd.

1. vystupujúci vo vedomí ako známy: p-á tvár;
prichodil mi akýsi p.

2. byť si p. kniž. vedomý: bol si p. svojej ceny

3. kniž. uvedomený: p. Slovan

povedzme čast. nadväzuje na kontext a mierne vyzdvihuje pripojený výraz, napríklad, dajme tomu: prídem p. o hodinu

povel -u m. ustálená formula na vyjadrenie (voj., telocvičného) príkazu, rozkazu: p. na útok, na štart

□ vydať p.

● ako na p. a) mechanicky b) naraz;

povelový príd.: p-á technika

povera -y -vier ž. viera v nejestvujúce (nadprirodzené) skutočnosti: veriť p-ám, na p-y

poverčivo prísl.;

poverčivosť -i ž.

poverčivý príd. kt. verí v povery: p. človek;

poverenec -nca m. osoba úradne poverená istou úlohou: vojenský, tlačový p., osobitný p.

povereníčka -y -čok ž.;

poverenícky príd.;

povereníctvo -a -tiev s. ústredný orgán št. moci na Slovensku na čele s povereníkom

poverenie -ia s. úr. splnomocnenie na vykonanie istej úlohy: dostať p.

povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra;
p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo;

poveriť dok. splnomocniť na vykon(áv)anie istej funkcie, úlohy ap.: p-li ho funkciou tajomníka;
bol p-ený utvorením vlády, utvoriť vládu;

poverovací príd. obsahujúci poverenie: p-ie listiny

nedok. poverovať

poverovateľ -a mn. -ia m. osoba, kt. poveruje inú osobu vykon(áv)ať niečo;

poverovateľka -y -liek ž.

povešať -ia dok.

1. postupne zavesiť: p. šaty do skrine, p. obrazy na stenu

2. postupne obesiť: p. vrahov

povesno -a -sien s. zväzok vláken stonkového ľanu al. konopí

povesť -i ž.

1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť; epický prozaický útvar s takýmto obsahom: p-i o hradoch, rytieroch

2. zvesť, správa šírená ústnym podaním, chýr: šla o ňom p., že ...;
šíriť p. o tragédii

3. súhrn názorov o niekom, verejná mienka, meno: mať dobrú, zlú p.;
získať svetovú p.

povestný príd. veľmi známy, vychýrený, chýrny: p. rečník, tanečník, p. bitkár, p-á zbierka obrazov

poveternosť [-ťe- i -te-] -i ž. počasie: priaznivá p., vplyv p-i;

poveternostný príd.: p-é pomery, správy

povetrie -ia s.

1. vzduch (význ. 1): nadýchať sa čerstvého p-ia, vznášať sa v p-í

2. podnebie (význ. 1): mrazivé, suché p.;
lekári mu odporúčali zmenu p-ia

● vyhodiť niečo do p-ia výbuchom zničiť;
vyletieť do p-ia vybuchnúť

povezie bud. k viezť

výpoveď -e ž.

1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
doručiť v.

□ robiť v. vypovedať²;