Význam slova "pov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 267 výsledkov (3 strán)
-
pôvab -u m. príťažlivá, jemná krása, príťažlivosť, čaro: p. dievčaťa, mladosti, p. kraja;
-
pôvabne prísl.;
-
pôvabnosť -i ž.
-
pôvabný príd. kt. má pôvab, očarujúci, roztomilý, ľúbezný: p-á deva, p. úsmev;
p-é domčeky; -
poväčšine prísl. zväčša, väčšinou, prevažne: obedúval p. doma;
boli to p. mladí ľudia -
povadiť sa dok. dostať sa do zvady, pohádať sa, poškriepiť sa: p. sa so susedom, priatelia sa p-li
-
povädnúť -e -ú -dol dok.
-
povaha -y -váh ž.
1. súhrn vlastností ľudskej osobnosti, kt. sú zákl. jej konania: mierna, prchká p.;
mať veselosť v p-e2. súhrn príznačných vlastností niečoho, charakter, ráz: protirečivá p. javu, spoločenská p. vedomia, p. choroby;
-
povahový príd. k 1: p-é črty, p. typ;
-
povala -y -vál ž.
1. priestor pod strechou budovy, pôjd: uložiť vrecia na p-u, sušiť bielizeň na p-e
2. stav. konštrukcia uzavierajúca zhora vnútorné priestory budovy, strop: drevená p.;
hľadieť do p-y; -
povaľačka -y -čiek ž.;
-
povaľačský príd.: p. život;
-
povaľačstvo -a s.
-
pováľať -a dok.
1. postupne viac vecí zváľať, porúcať: vietor p-l snopy;
povodeň p-la mosty -
povalcovať dok. valcom, valcovaním upraviť: p. pôdu
-
povaliť -ľ! dok.
1. zvaliť (význ. 2): p. niekoho na zem;
p-ené obilie2. zvrhnúť (význ. 2): p. tyranov, cudziu nadvládu
-
povalnica -e -níc ž. povalová hrada
-
povaľovať sa nedok.
1. (o ľuďoch) tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, hlivieť: nerobil nič, celé dni sa p-l
2. (o veciach) byť, ležať bez poriadku, bez úžitku: na zemi sa p-li knihy;
na dvore sa p-li debny -
povalový príd.: p-á hrada
-
povarovať dok.
1. zavarovať (význ. 1): p. deti
2. popestovať: p. dieťa
-
povážiť1 -i dok. kniž. uvážiť, vziať do úvahy: p-te len, koľko to dá roboty;
je to na p-enie -
povážlivo prísl.;
-
povážlivosť -i ž.
-
povážlivý príd. vzbudzujúci znepokojenie, obavy, vážny, nebezpečný: p-á situácia, p. prípad;
-
považovať nedok. pokladať: p. niekoho za priateľa;
p-la to za nemožné;
p. si za povinnosť prísť;
p. sa za čestného človeka -
povbíjať -a dok. distrib. k vbíjať: p. klince do steny, kolíky do zeme
-
povchádzať -a, povchodiť dok. distrib. k vchádzať, vchodiť: ľudia p-li do budovy
-
povďačnosť -i ž.
-
povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc;
bol by som vám p., keby ...; -
povedačka -y -čiek ž.
1. riekanka: detská p.
-
povedať -vie -vedia -vedz! dok.
1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor;
p-dz, čo si včera robil;
ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?
3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč
4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi
6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu
7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec
8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?
● urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko;
nep-l ani pol slova celkom nič;
p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene;
p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne;
nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba;
p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť;
ani by som nep-l nemyslím, že je to tak;
dať si p. uznať;
nemať čo p. nemať argumenty;
nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy;
čo nep-te! výraz prekvapenia;
p. niečo po lopate priamo;
p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje -
povedie bud. k viesť
-
povedľa
I. prísl.
1. v (tesnej) blízkosti, v susedstve: stáť hneď p., postaviť stoličku p.;
dvere p.2. popri, pomimo, okolo: šiel p. a nevidel nás
II. predl. s G vyj. smerovanie al. polohu vedľa, pozdĺž niečoho, popri: cesta vedie p. jazera;
prešiel p. nás;
sadli si p. seba;
miesto p. mňa -
povedomie -ia s.
1. uvedomenie si vzťahu k istému spoločenstvu, k spoloč. javu: národné, spoločenské, európske p.;
mať dobré jazykové p.2. kniž. vedomie (význ. 1, 3): ľudské p.;
konal v p-í svojej moci -
povedomý príd.
1. vystupujúci vo vedomí ako známy: p-á tvár;
prichodil mi akýsi p.2. byť si p. kniž. vedomý: bol si p. svojej ceny
3. kniž. uvedomený: p. Slovan
-
povedzme čast. nadväzuje na kontext a mierne vyzdvihuje pripojený výraz, napríklad, dajme tomu: prídem p. o hodinu
-
povel -u m. ustálená formula na vyjadrenie (voj., telocvičného) príkazu, rozkazu: p. na útok, na štart
□ vydať p.
● ako na p. a) mechanicky b) naraz;
-
povelový príd.: p-á technika
-
povera -y -vier ž. viera v nejestvujúce (nadprirodzené) skutočnosti: veriť p-ám, na p-y
-
poverčivo prísl.;
-
poverčivosť -i ž.
-
poverčivý príd. kt. verí v povery: p. človek;
-
poverenec -nca m. osoba úradne poverená istou úlohou: vojenský, tlačový p., osobitný p.
-
povereníčka -y -čok ž.;
-
poverenícky príd.;
-
povereníctvo -a -tiev s. ústredný orgán št. moci na Slovensku na čele s povereníkom
-
poverenie -ia s. úr. splnomocnenie na vykonanie istej úlohy: dostať p.
-
povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra;
p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo; -
poveriť dok. splnomocniť na vykon(áv)anie istej funkcie, úlohy ap.: p-li ho funkciou tajomníka;
bol p-ený utvorením vlády, utvoriť vládu; -
poverovací príd. obsahujúci poverenie: p-ie listiny
-
nedok. poverovať
-
poverovateľ -a mn. -ia m. osoba, kt. poveruje inú osobu vykon(áv)ať niečo;
-
poverovateľka -y -liek ž.
-
povešať -ia dok.
-
povesno -a -sien s. zväzok vláken stonkového ľanu al. konopí
-
povesť -i ž.
1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť; epický prozaický útvar s takýmto obsahom: p-i o hradoch, rytieroch
2. zvesť, správa šírená ústnym podaním, chýr: šla o ňom p., že ...;
šíriť p. o tragédii3. súhrn názorov o niekom, verejná mienka, meno: mať dobrú, zlú p.;
získať svetovú p. -
povestný príd. veľmi známy, vychýrený, chýrny: p. rečník, tanečník, p. bitkár, p-á zbierka obrazov
-
poveternosť [-ťe- i -te-] -i ž. počasie: priaznivá p., vplyv p-i;
-
poveternostný príd.: p-é pomery, správy
-
povetrie -ia s.
1. vzduch (význ. 1): nadýchať sa čerstvého p-ia, vznášať sa v p-í
2. podnebie (význ. 1): mrazivé, suché p.;
lekári mu odporúčali zmenu p-ia● vyhodiť niečo do p-ia výbuchom zničiť;
vyletieť do p-ia vybuchnúť -
povezie bud. k viezť
-
poviazať -že -žu dok.
1. postupne zviazať: p. pšenicu do snopov;
p. knihy do balíkov2. spútať: p-li mu ruky
3. obviazať: má hlavu p-nú
-
povíchrica -e -ric ž. víchrica: snehová p.;
-
poviedka -y -dok ž. kratší epický prozaický útvar s pestrou kompozíciou i tematikou: satirická p., zbierka p-ok;
-
poviedkar -a m. autor poviedok;
-
poviedkarka -y -riek ž.
-
poviedkový príd.: p-á črta
-
povievať -a nedok.
1. (o vetre) mierne viať: v lese p-a vánok
2. pohybovať sa vo vetre, viať: na uliciach p-jú zástavy;
v oknách p-jú záclony -
povijak, povijan -a m. povojník
-
nedok. k 1 povíjať -a
-
povinne prísl.: p. navštevovať školu;
p. sa zúčastniť na niečom -
povinnosť -i ž. čo sa musí vykonať, nevyhnutnosť splniť niečo: vlastenecká, občianska p., vojenská, branná p., vyživovacia p.;
plniť si (svoje) p-i;
pokladať niečo za (svoju) p.;
expr. to je jeho psia p. základná -
povinný príd.
1. (o osobe) majúci povinnosť, záväzok: je p. vec vysvetliť;
sme p-í podporovať sa2. (o veci) kt. sa má, musí vykonať: p-á školská dochádzka, p-á lekárska prehliadka, p. výcvik;
šport. p-á jazda, p-á zostava; -
poviť -je -jú dok.
1. zavinúť (do plienok, do perinky): p. dieťa do vankúšika
2. kniž. porodiť: p-la mu syna;
-
povkladať dok. distrib. ku vkladať: p. knihy do zásuviek
-
povláčiť -i dok.
1. istý čas vláčiť: splašený kôň ho p-l po poli
2. ponosiť (význ. 1): p. veci na kopu
3. expr. povodiť: p-l ho po susedoch, po horách;
-
povlak -u m.
1. tenká vrstva na povrchu niečoho: plesňový p., olovený, chrómový p.;
biely p. na sliznici2. obliečka: damaskové p-y
3. tkanina ap. chrániaca (nábytok) pred opotrebovaním, poťah: p. pohovky, kresiel;
-
povlakovina -y -vín ž. tkanina na posteľné povlaky
-
povlakový príd.: p-á tkanina
-
povlažiť dok. ovlažiť: dážď p-l polia
-
povlečie bud. k vliecť
-
povliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok. pokryť tenkou vrstvou niečoho: oko p-ené zákalom;
-
nedok. povliekať -a
-
povnášať -a dok. distrib. k vnášať: p. stoličky do sály
-
pôvod -u m.
1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u
2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák;
občan cigánskeho p-u;
rasový p. rasová príslušnosť3. príčina vzniku: p. sporu, choroby
-
pôvodca -u mn. -ovia m.
1. kto je príčinou niečoho: p. pohoršenia, p. škôd, p. nešťastia
2. kto niečo vytvoril, tvorca, autor: p. teórie, piesne, básne;
-
povodeň -dne -í ž. záplava spôsobená vystúpením vody z brehov: jarná p.;
mesto postihnuté p-ou; -
povodie -ia s. oblasť pozdĺž toku rieky; oblasť, z kt. odvádza vody istý vodný tok: p. Dunaja, Váhu
-
pôvodina -y -dín ž. originál (význ. 1): Goetheho Faust v p-e
-
povodiť dok. pochodiť s niekým po istých miestach a oboznámiť ho s nimi: p-l ho po celom meste
-
pôvodkyňa -e -kýň ž.
-
pôvodne prísl.: dom stál p. osamotený;
p. mal iný plán; -
pôvodnosť -i ž.
-
povodňový príd.: p-á oblasť, p-é nebezpečenstvo;
druhý stupeň p-ej aktivity -
pôvodný príd.
1. kt. je od začiatku, prvotný: p-é hranice krajiny;
vrátiť budovu p-mu účelu;
p-é balenie2. bývalý, predchádzajúci, niekdajší: položiť niečo na p-é miesto;
uviesť niečo do p-ho stavu3. nenapodobnený, originálny: p-á báseň, p-á literatúra;
-
povojník -a m. pás, ktorým sa (v min.) upevňovala perinka s dieťaťom
-
povojnový príd. nasledujúci, prichádzajúci po vojne: p-é roky;
p-á výstavba, p-á generácia -
povolanec -nca m. branec
-
povolanie -ia s.
1. trvalá činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie a na kt. sa pripravil učením, štúdiom, profesia: pôvodným p-ím je krajčír;
voľba p-ia;
hudobník z p-ia;
choroby z p-ia2. poslanie, určenie: jeho p-ím bolo zabávať;
cirk. vnútorná dispozícia zvoliť si duchovný stav: duchovné p.;
p. za kňaza -
povolaný príd. schopný, spôsobilý, oprávnený, kompetentný na niečo: p. odborník;
počuť niečo z p-ch úst;
na túto úlohu sú najp-ejší -
povolať dok.
1. vyzvať niekoho, aby niekam prišiel, zavolať (obyč. úradne): p. niekoho na vojenské cvičenie, pred súd
-
povolávací príd. určený na povolávanie: voj. p. rozkaz
-
nedok. povolávať -a
-
povolebný príd. nasledujúci, konaný po (parlamentných) voľbách: p-á eufória, p-é kroky víťaza
-
povolenie -ia s. úr. súhlas, ktorým sa niečo povoľuje; listina s týmto súhlasom: stavebné, vývozné p.;
dostať p. vycestovať□ dať p. na niečo povoliť
-
povoliť -ľ! dok.
1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu
2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku
3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la
4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li
5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la
7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li
● p-li mu nervy prestal sa ovládať;
-
povoľkať si dok. expr. trocha si voľkať, pohovieť si: rád si po práci p-á;
-
nedok. povoľkávať si -a
-
povoľne prísl.;
-
povoľnosť -i ž.
-
povoľný príd. vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý: otec, inak p., teraz neustúpil;
k vnukovi je veľmi p-á; -
nedok. povoľovať
-
povoz -u m. voz ťahaný záprahom (význ. 1): najať si p., p. s ťažkým nákladom