Význam slova "posl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pošľahať dok. viac ráz šľahnúť, pošibať: p. kone bičom

poslanec -nca m. volený zástupca ľudu: p. miestneho zastupiteľstva, p. Národnej rady Slovenskej republiky;

poslanecký príd.: p. mandát, p. návrh zákona

poslanie -ia s. významná úloha, určenie: výchovno-vzdelávacie p. školy;
mať tajné, osobitné p.

poslankyňa -e -kýň ž.;

poslať -šle -šlú dok.

1. (príkazom, výzvou ap.) spôsobiť, aby niekto odišiel niekam za istým cieľom: p. chlapca po mlieko, nakúpiť;
lekár p-l chorého do nemocnice

2. spôsobiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, zaslať: p. niekomu list, pozdrav, správu;
publ. slang. p. súpera na zem zraziť

● expr.: p. niekoho na druhý, onen svet zabiť;
p. niekoho, niečo do (horúceho) pekla, dočerta s hnevom odmietnuť;

posledný

I. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, ostatný, op. prvý: p. deň roka, byť na p-om mieste, p. termín

● nadišla (jeho) p-á hodina zomiera, zaniká;
p-á cesta pohreb;
nie je prvý ani p. aj ďalším sa tak povodí;
prvý a p. raz jediný raz;
mať p-é slovo definitívne rozhodnúť

II. príd.

1. jediný zvyšujúci, zostávajúci, ostatný: vyrúbali už aj p. strom v aleji;
robiť niečo z p-ej sily, s vypätím p-ých síl

2. nedávno minulý, predchádzajúci; najnovší, ostatný: v p-om čase, p-é udalosti;
p-á vôľa testament

3. expr. najnižšie postavený, najmenej hodnotný, ostatný: chodí otrhaný ako p. žobrák, mali ho za najp-šieho chudáka

● do p-ého dychu do konca, do smrti;
dal by aj p-ú košeľu je veľký dobrák

III. posledné s. aj to jediné zvyšujúce, všetko: dávam ti p., čo mám

● → melie z p-ého

posledok -dku/-dka m. iba v spoj. (robiť, vydržať) do p-u do konca

poslepiačky prísl. popamäti, naslepo: nájsť niečo aj p.

pošliapať -e -u dok.

1. šliapaním stlačiť, ušliapať, zašliapať: p-ná tráva, zem, p. kvety;
p. červíka zadláviť

2. kniž. zneuctiť, znevážiť, porušiť: p. zákon, česť, pravdu;

nedok. pošliapavať -a

poslík -a mn. -ci/-kovia, poslíček -čka mn. -ovia m. zdrob.

posliniť dok. navlhčiť slinami: p. cigaru, p. si prsty

poslovenčiť -nč/-i! dok. dať slovenský ráz: p. si meno, p-enie miest;

nedok. poslovenčovať

// poslovenčiť sa dostať slovenský ráz: niektoré nemecké rodiny sa p-li;

nedok. poslovenčovať sa

posľubovať dok. porobiť sľuby, nasľubovať: ľahkomyseľne deťom všetko p-l, p. hory-doly

poslucháč -a m.

1. kto počúva (rozhlas, prednášku ap.): recitácia zaujala p-ov

2. vysokoškol. študent: p. filozofie, medicíny;

poslucháčka -y -čok ž.;

poslucháčsky príd. i prísl.;

poslucháčstvo -a s. hromad. poslucháči: vzbudiť záujem p-a

poslucháreň -rne ž. prednášková miestnosť na vys. škole

poslúchať -a nedok. plniť rozkazy, pokyny, byť poslušný, počúvať: dieťa p-a rodičov, p. rady lekára;
srdce ho nep-a je choré;

dok. poslúchnuť -e -u -chol: p. na slovo ihneď

posluhovačka -y -čiek ž. v min. žena najímaná na pomocné práce v domácnosti: pracovala ako p. v kuchyni

nedok. posluhovať

1. k 1

2. v min. vykonávať za plácu pomocné práce v domácnosti: chodila prať a p.

poslušne prísl.;

poslušnosť -i ž.: slepá, otrocká p., odoprieť p. (vrchnosti)

□ vypovedať p. neposlúchať

poslušný príd. kt. poslúcha, počúvny: p-á dcéra, p. psík;

poslúžiť -i dok.

1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému

2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i

3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi;
čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)

4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;