Význam slova "poru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 34 výsledkov (1 strana)
-
porub -u m. ban. pracovisko, na kt. sa dobýva nerast;
-
porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li -
nedok. porúčať -a
// porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa p-l;
p-m sa! pozdrav pri odchode -
porúcať -a dok. distrib. k rúcať: p. figúrky
// porúcať sa: domy sa p-li
-
poručenec -nca m. práv. osoba zverená poručníkovi na ochranu a zastupovanie;
-
poručeno, poručenobohu čast. vyj. rezignáciu, odovzdanosť; nech je, ako chce: p., už je tak
-
poručenský príd.
1. k poručenec: p-á starostlivosť
2. polit. p-é územie kt. je pod správou iného štátu al. medzinár. organizácie;
-
poručenstvo -a s.
1. práv. ochranná moc nad poručencom, poručníctvo
2. polit. p. OSN správa OSN
-
porucha -y -rúch ž.
1. chyba v činnosti nejakého mechanizmu: mechanická p., p. stroja, opraviť p-u
2. nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie ap.: p. v zásobovaní;
duševná p., p. trávenia, p-y reči; -
poruchovosť -i ž. priemerný počet porúch za isté obdobie: nízka p. strojov
-
poruchový príd.: p-á služba odstraňujúca poruchy;
p. stroj kt. máva poruchy; -
poručíčka -y -čok ž.;
-
poručícky príd.
-
poručík -a mn. -ci m. 2. st. hodnosti nižších dôstojníkov: bol povýšený za p-a;
-
poručiť dok.
1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: p. majetok synovi
2. zveriť, odovzdať: p. dieťa do niečej opatery, p. sa do ochrany niekoho
3. zastaráv. rozkázať, prikázať: p-l chlapom, aby ho nasledovali;
p-l priateľom po dve deci objednal; -
poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;
-
poručiteľka -y -liek ž.;
-
poručiteľský príd.
-
poručníčka -y -čok ž.;
-
poručnícky príd.: p. pomer;
-
poručníctvo -a s. práv. postavenie poručníka, poručenstvo: vykonávať p. nad maloletým;
-
poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);
-
poruke vetná prísl. iba v spoj.: mať p. mať v blízkosti, mať k dispozícii, mať naporúdzi: mať materiál p.;
byť p. byť v blízkosti, byť k dispozícii, naporúdzi: výsledky ešte nie sú p., chcem vám byť p.;
ísť p. vychádzať v ústrety, pomáhať: všetci mi idú p. -
porušiť dok.
1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu
2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;
-
nedok. porušovať
// porušiť sa: pod vlhkým snehom sa p-la strecha;
-
nedok. porušovať sa
-
porušovateľ -a mn. -ia m. kto niečo porušuje: p. poriadku, pracovnej disciplíny;
-
porušovateľka -y -liek ž.
-
nedok. porušťovať
-
nedok. porušťovať sa
-
poruvať sa, poruť sa -ve/-je -vú/-jú -ruj! -val/-rul dok. pobiť sa, pomlátiť sa: pes sa p-l s vlkom, p-li sa pre peniaze;