Význam slova "pora" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. porábať -a

1. k 3

2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?

// porobiť sa

1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče

2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami

porada -y -rád ž.

1. rokovanie zainteresovaných účastníkov zacielené na riešenie problémov: pracovná, výrobná p., zvolať, otvoriť p-u;
bojová p. i pren. radenie sa pred významnou akciou

2. zastar. rozhovor, pri kt. niekto niekomu radí: prísť k niekomu na p-u;

poradca -u mn. -ovia m. živ. kto poskytuje rady; expert: právny, jazykový p., učiteľ je p-om a pomocníkom žiakov;

poradca -u m. neživ. príručka s odb. radami: metodický p.

poradenský príd.: p-á služba, činnosť;

poradenstvo -a s.

poradie -ia s. zoradenie v istom slede, za sebou, postupnosť: abecedné, časové, opačné p., dodržiavať p., prísť mimo p-ia

poradiť dok.

1. dať radu: p. niekomu v ťažkostiach;
p-li mi, ako mám postupovať

2. odporučiť, navrhnúť: p-l mi známeho odborníka, dobrú knihu

// poradiť sa

1. spýtať sa na radu: p. sa s odborníkom (o pláne)

2. vykonať poradu: p-l(i) sa o ďalšom postupe

// poradiť si vedieť si rady, pomôcť si: p. si v každej situácii, pretekári si ľahko p-li so súperom

● čo si p-š? nič si nep-š výrazy rezignácie

poradkyňa -e -kýň ž.;

poradňa -e ž. inštitúcia poskytujúca odb. rady: advokátska, hubárska p., p. pre matky s deťmi;

poradník -a m. poradovník

poradný príd.

1. určený na porady, zasadnutia: p-á sála

2. poskytujúci rady: p. zbor, orgán;
delegáti s p-ým hlasom bez hlasovacieho práva

poradovník -a m. súpis (osôb) podľa poradia, poradový záznam, poradník: bytový p., zostaviť p., zapísať do p-a

poradový príd.

1. určujúci poradie: p-é číslo (domu, chem. prvku ap.)

2. voj., tel. zameraný na osvojenie si presných pohybov použ. v (pochodových) útvaroch: p-á príprava

poráňať -a dok. distrib. k ráňať: p. ovocie

poranenie -ia s. poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom, úraz: ťažké, vnútorné p., prikladať masť na p.

poraniť dok. spôsobiť poranenie, zraniť: črepina ho p-la na hlave, p. si prsty

// poraniť sa spôsobiť si poranenie, zraniť sa: p. sa nožom

porantať -ce/-tá dok. neos. hovor. expr. poraziť (význ. 2) (obyč. v zahrešeniach): bodaj ho, aby ho p-lo;
skoro ho p-lo od hnevu

porast -u m.

1. rastlinstvo pokrývajúce nejaké miesto: smrekový, zmiešaný, trávnatý p.

2. vlasy, ochlpenie: p. na tvári;

porásť -rastie -rastú -sť/-i! dok. zarásť: stráň p-la malinčím, polia p-ené burinou;

nedok. porastať

porastie bud. k rásť

porastový príd.

porátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, zrátať; prepočítať: p. peniaze, p. (si) výdavky

● kto by to p-l je toho veľa;
na prstoch (jednej ruky) to možno p. je toho veľmi málo;
expr. p. niekomu rebrá zbiť ho;
kniž. jeho dni, hodiny sú p-né skoro umrie

// porátať sa

1. urobiť vyúčtovanie, vyrovnať sa: musíme sa p., aby sme si nezostali nič dlžní

2. hovor. poradiť si, zvládnuť, vyrovnať sa, zhostiť sa: p. sa s úlohami

3. expr. zúčtovať s niekým, pomstiť sa: veď sa ja s ním raz p-m!

nedok. k 1 porážať -a

porazene prísl.: vyzerať p.

II. porazený m. kto utrpel porážku (význ. 1): víťazi a p-í, ústup p-ých

porazenec -nca m. pejor. porazený človek;

porazenecký príd.: p. postoj;

porazenecky prísl.: p. skláňať hlavu

porazený

I. príd. premožený v boji, v súťaži: p-é štáty, p-é mužstvo;

poraziť dok.

1. zvíťaziť nad niekým v boji, v súťaži, premôcť: p. nepriateľa, p. súpera na body;
p. niekoho na hlavu úplne

2. hovor. neos. p-lo ho dostal porážku (význ. 2): p-lo ju na pravý bok;
leží p-ený

● išlo, mohlo, malo ho p., skoro ho p-lo (od zlosti, závisti ap.) veľmi sa zlostil, závidel ap.;
to je do p-enia, na p-enie vyvoláva zlosť;
expr. bodaj ťa, aby ťa p-lo zakliatie;

poraziteľný príd. ktorého možno poraziť: súper je p.

porážka -y -žok ž.

1. prehra v boji, v súťaži, op. víťazstvo: volebná p., p. nepriateľských vojsk, utrpieť p-u, získať prvenstvo bez p-y

2. ochrnutie centrálnych orgánov tela, mŕtvica: srdcová, mozgová p., dostať p-u