Význam slova "pomen" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pomenej hovor.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. menej, málo: hostí máme už p.

II. prísl. zriedkavejšie, málo: teraz sa smeje p.

pomeniť dok. postupne zameniť, zmeniť, popremieňať: p. peniaze;
všetko v izbe p-l

// pomeniť sa: všeličo sa p-lo

pomenovanie -ia s. názov, označenie: p. osoby, obce, tovaru;
úradné, vedecké, básnické p.;
lingv. viacslovné, analytické p. slovné spojenie majúce platnosť jedného slova

pomenovať dok.

1. dať meno, nazvať, označiť: p. ulicu, most, p. dieťa po otcovi, p-li ho Miško(m)

2. uviesť meno, názov: p. po mene, p. niekoho mladým pánom

3. náležitým označením priamo vystihnúť podstatu: p. súčasné problémy v kultúre;

pomenší príd. hovor. pomerne malý, menší, nevysoký: p. človek, p-ia postava, p-ia izba

nedok. pomenúvať -a