Význam slova "poli" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 51 výsledkov (1 strana)
-
polianka -y -nok ž. zdrob.
-
poliať -leje -lejú dok.
1. naliať na niečo, na niekoho: p. dlážku vodou;
p. sa studenou vodou;
p. tortu polevou;2. dať zemi, rastlinám vlahu: p. pôdu, p. kvety
-
polica -e -líc ž. jednoduchý kus nábytku (al. jeho časť) z vodorovnej dosky: p. na knihy;
p-e v skrini; -
policajne prísl.: p-e sa prihlásiť
-
policajný príd.: p-é orgány;
p-é opatrenia, p-á razia;
P. zbor Slovenskej republiky; -
policajt -a m. príslušník polície;
-
policajtský príd.: p-á uniforma
-
polichotiť dok.
1. zalichotiť, zalíškať sa: p-l žene darčekom
-
polícia -ie ž.
1. (štátne) bezpečnostné orgány: kriminálna, tajná p.;
mestská p.;
zavolať p-iu -
polička -y -čiek ž. zdrob.
-
políčko -a -čok s. zdrob.
-
nedok. poliehať -a
-
poliehavosť -i ž.
-
polienko -a -nok s. krátky kus (štiepaného) dreva na kúrenie: priložiť p. i fraz. pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho
-
polietať -a dok. expr. rýchlo obísť, ponavštevovať: p. všetkých známych
-
polievací príd.
1. určený na polievanie: p-ia krhla
2. p. pondelok Veľkonočný
-
polievačka -y -čiek ž. oblievačka: veľkonočná p.
-
nedok. polievať -a
-
polievka -y -vok ž. tekuté jedlo, obyč. teplé, so zavarenými prísadami: zeleninová p., horúca p.;
variť p-u● žiadna p. sa neje taká horúca, ako sa navarí rázne rozhodnutie sa po čase zmierni;
-
polievkar -a m.
1. v podnikoch hromad. stravovania kuchár špecializovaný na polievky
-
polievkový príd.: p. tanier, p-é korenie;
-
polievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
● → prihriať si svoju p-u
-
polihovať nedok. chvíľami ležať (pri chorľavení, odpočinku ap.): nie je zdravý, p-je;
psy v horúčave p-li -
poliklinický príd.
-
poliklinika -y -ník ž. zdravotné stredisko s ambulanciami odb. lekárov;
-
poliš -a m. subšt. policajt
-
pólista -u m. športovec hrajúci pólo
-
poliť -ľ! nedok. rozdeľovať na polovice, rozpoľovať: p. marhule
-
politbyro -a s. (rus.) (v min.) výkonný orgán ústredného výboru (komunistickej) strany: uznesenie p-a
-
politička -y -čiek ž.;
-
politickoorganizačný príd. týkajúci sa polit. organizovania: p-é opatrenia
-
politickosť -i ž.: p. prístupu
-
politický príd.: p-á strana, p. program;
p. subjekt polit. strana al. hnutie;
p-á → scéna;politicky prísl.: byť p. angažovaný;
-
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
-
politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
-
politikár -a m. pejor. politik: predajní p-i
-
politikum -ka s. politická vec: robiť z niečoho p.
-
politizácia -ie ž. politizovanie (význ. 2): p. privatizácie
-
politizovať nedok.
1. zaoberať sa politikou (v rozhovore), rozprávať sa o politike: dnes sa p-je všade
2. dávať polit. ráz, spolitizúvať: p. kultúru, hospodárske výsledky
-
politológ -a mn. -ovia m. odborník v politológii;
-
politológia -ie ž. veda o polit. systémoch, ich fungovaní a riadení, o formulovaní cieľov vnútornej i zahraničnej politiky a o optimalizovaní prostriedkov na ich dosahovanie, polit. veda;
-
politologička -y -čiek ž.;
-
politologický príd.;
politologicky prísl.
-
politúrovaný príd. natretý politúrou: p-á skriňa
-
zápoliť -ľ! nedok. kniž.
1. bojovať (význ. 1, 2), zápasiť: z. v boji, z. s prekážkami