Význam slova "poko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pokochať sa dok. kniž. so záľubou popozerať, potešiť sa: p. sa pohľadom na východ slnka;
p. sa v kráse hôr

pokoj -a m.

1. stav bez pohybu, činnosti; odpočívanie: deň pracovného p-a;
biol. vegetačný p.;
fyz. teleso v stave p-a

2. stav bez ruchu, hluku: nočný p.

3. stav bez vojny, mier: čas p-a

4. nenarušenosť a bezpečnosť spravodlivého poriadku; súlad medzi ľuďmi: vo svete nevládne p.;
p. v rodine

5. nevzrušenosť; rozvaha, rozvážnosť; vnútorná vyrovnanosť: zachovať p. v nebezpečenstve;
duševný p.

6. náb. súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier; plnosť mesiášskej spásy; posmrtná blaženosť: Kristov p.;
odpočívaj v p-i náhrobný nápis

● dať (svätý) p., nechať na p-i neznepokojovať, nestarieť sa;
daj p.! nevyrušuj! prestaň! nemať p., p-a byť nespokojný;
mať dušu, srdce na p-i byť uspokojený;
nedá mu to p-a znepokojuje ho to;
odobrať sa, odísť na p. zomrieť;

pokojamilovný príd. znášanlivý; mierumilovný: p. človek

pokojne prísl.: rieka tiekla p.;
p. ležať;
p. reagovať;

pokojnosť -i ž.

pokojný príd.

1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky

2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin;
p. večer tichý

3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek;
hovoriť p-m hlasom

4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha telesa

pokolenie -ia s.

1. generácia (význ. 1): nové, mladé p.;
zvyky sa dedia z p-ia na p.

2. zvieracie al. rastlinné potomstvo tých istých rodičov: myš má do roka niekoľko p-í

3. skupina biologicky al. etnicky príbuzných jednotlivcov, plemeno, rod: ľudské p. ľudia;

pokolísať -še -šu -šuc/-sajúc dok. trocha, chvíľu kolísať, pohojdať: p. dieťa

// pokolísať sa: p. sa v bokoch

pokonať dok. hovor. vykonať, vybaviť: na úrade nič nep-l;

nedok. pokonávať -a

// pokonať sa zmierlivo sa dohodnúť: rozvadení susedia sa p-li;
p. sa s protivníkom;

nedok. pokonávať sa

pokonávka -y -vok ž.

1. pokonávanie: mať p-u s úradmi

2. dohoda o odstránení sporu: súdna p.

pokopať -e -ú dok.

1. kopaním obrobiť: p. záhradku, zem

2. kopaním poraniť: kôň ho p-l

pokope prísl. hovor. spolu, vedno, pohromade: na Vianoce bývajú rodiny p.;
držať sa p.

pokora -y ž. duš. stav vyplývajúci z uvedomovania si vlastných nedostatkov, z rešpektu pred autoritou, poníženosť, op. pýcha: žiť v p-e;
skloniť hlavu v hlbokej p-e

pokoreniť dok. okoreniť: p. polievku

pokoriť dok.

1. ponížiť, potupiť: cítiť sa p-ený

2. zvíťaziť nad niekým, premôcť, podmaniť: vojsko p-lo nepriateľa

● p. niekoho (až) do prachu (zeme) celkom, úplne;

pokorne prísl.: p. skloniť hlavu;

pokornosť -i ž.

pokorný príd. prejavujúci pokoru; svedčiaci o pokore, ponížený, op. pyšný: p. človek;
p. pohľad;

nedok. pokorovať

// pokoriť sa uznať niečiu prevahu a prejaviť to, podrobiť sa, ponížiť sa: p. sa pred rodičmi;
ľud sa nep-l nepoddal;

nedok. pokorovať sa

pokosiť dok.

1. kosením poodtínať: p. trávu

2. kosením zbaviť porastu: p. lúku

pokovať -uje -ujú -koval -kovaný, pokuť -je -jú -kul -kutý dok. kovaním trocha naostriť: p. kosu;

pokovovať dok. i nedok. pokryť, pokrývať vrstvou kovu: chemické p-nie;
p-nie súčiastok

pokožka -y -žiek ž. vrchná vrstva kože: bledá, tmavá, citlivá p.;

pokožkový príd.: biol. p-é pletivo