Význam slova "pohor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pohorelec -lca m. komu požiar zničil dom

pohorenisko -a -nísk s. zhorenisko, spálenisko: pusto ako na p-u

pohorie -ia s. súvislé pásmo vrchov, horstvo: vápencové, sopečné p.

pohorieť -í -ia dok. hovor. expr. mať (veľký) neúspech, nepochodiť: p. na skúške

pohoršene prísl.: p. sa odvrátiť od niekoho

pohoršený príd. pobúrený, rozhorčený: hovoriť p-m hlasom;
bol p. jeho neprístojným správaním;

pohoršiť -rš/-i! dok.

1. zhoršiť: jeho odchod p-l pracovné výsledky

2. pobúriť, rozhorčiť: ironické narážky ho p-li;
vzbudiť, spôsobiť (verejné) p-nie;
náb. p-nie to, čo privádza druhých k páchaniu zla;

pohoršlivo prísl.: p. sa správať

pohoršlivý príd. vzbudzujúci pohoršenie, pohoršujúci: p-é reči;

nedok. pohoršovať

// pohoršiť sa:

1. žiak sa p-l v matematike;
neos. p-lo sa mu

2. p-l sa nad jeho spôsobmi;

nedok. pohoršovať sa

// pohoršiť si poškodiť si, ublížiť si: na novom mieste si p-l;

nedok. pohoršovať si