Význam slova "pobo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pobočka -y -čiek ž. pobočný závod, ústav ap., odbočka, filiálka: p. podniku, banky

pobočnica -e, obyč. mn. pobočnice -níc ž. bočné remene, povrazce na pripnutie koní o voz, postrannice

pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
p. kráľa

pobočný príd.

1. vedľajší, bočný, filiálny, op. hlavný, centrálny: p. závod

2. druhoradý, vedľajší: zaoberať sa p-mi vecami;
p-é úmysly nie priame

pobodať dok. popichať, dopichať: p-l ho nožom

pobolievať -a nedok. trocha al. prerušovane bolieť: p-a ho zub

pobosorovať dok. expr. počarovať, počariť: p-la mu

pobozkať (koho, čo komu), pobozkať sa (s kým) dok. dať bozk, bozkať: p. dieťa na čelo, p. matke ruku;
p-li sa;
p. sa s otcom

pobožne prísl.;

pobožnosť -i ž.

1. iba jedn. k pobožný

2. náb. úkon, obrad: ranná, večerná p., p. krížovej cesty

pobožnostkár -a m. pejor. prepiato, pokrytecky nábožný človek, svätuškár;

pobožnostkársky príd. i prísl.;

pobožnostkárstvo -a s.

pobožný príd. kto (obyč. aj navonok) prejavuje svoje náb. cítenie, zbožný, nábožný;