Význam slova "počíňať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. k 1 počínať -a;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

dok. poňať -jme -jmú

pošťať -í -ia dok. hrub. pomočiť: p. plienku

// pošťať sa: p. sa od strachu

pošúľať -a dok. chvíľu šúľať, povaľkať: p. cesto

poťažkať dok. podržaním, nadhadzovaním ap. určiť (približnú) hmotnosť niečoho: p. v ruke balík;

poťažkať si dok. hovor. požalovať sa, posťažovať sa: p. si na život, na deti;

nedok. poťažkávať -a

nedok. poťažkávať si

nedok. poúčať -a, poučovať

// poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;

nedok. poúčať sa, poučovať sa

požať -žne -žnú dok. pokosiť (význ. 1, 2): p. obilie;
p. lúku

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku

● aký p-aj, taký vráť;

požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov