Význam slova "plu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pľúca pľúc s. pomn. dýchací orgán vyšších stavovcov: mať zdravé p.;
zápal p-c;
anat. pravé, ľavé p.

● z → plných p-c;

pľúcka -cok s. pomn.

1. zdrob. k pľúca

2. jedlo zo zvieracích pľúc: p. na smotane

pľúcnik -a m. liečivá bylina s plazivým pakoreňom a listnatými kvitnúcimi byľami obyč. fialovej a ružovej farby, bot. Pulmonaria

pľúcny príd.: p-e choroby;

pluh -u m.

1. náradie na oranie: trojradlicový, traktorový p.

2. (snehový) p. mechanizmus na odhŕňanie snehu;

pľuha -y pľúh ž. pejor. odporný, zlý, naničhodný tvor, potvora, pľuhák, pľuhavec (často v nadávkach): ty p.!

pľuhák -a mn. -ci (o zvieratách mn. N a A -y) m. pejor. pľuha

pľuhavec -vca (o zvieratách mn. N a A -e) m. pejor. pľuha

pľuhavo prísl. i vetná prísl.: p. sa správať;
vonku bolo p.

pľuhavstvo -a -tiev s. pejor.

1. niečo zlé, nepríjemné: rakovina je p.;

2. nehanebný, zlý skutok, nehanebnosť: vykonať veľké p.

pľuhavý príd.

1. pejor. nestatočný, bezcharakterný, odporný: p. človek;
p. skutok

2. expr. zlý, nepríjemný, nepriaznivý: p-é počasie;

pluhovať nedok. čistiť pluhom (význ. 2): p. cestu

pluhový príd.: p-é koleso;

pluk -u m. zákl. samostatný voj. útvar: delostrelecký, tankový p.;

plukovníčka -y -čok ž.;

plukovnícky príd.: p-e výložky

plukovník -a mn. -ci m. najvyšší st. hodnosti vyšších dôstojníkov;

plukovný príd.

pľundrovať nedok. hovor. expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: nerozvážne p. prírodu

plurál -u L -i mn. -y m. gram. množné číslo;

pluralista -u m. stúpenec pluralizmu;

pluralistický príd.

pluralita -y ž. mnohosť, rozmanitosť, mnohorakosť, rozrôznenosť: p. názorov, postojov; podporovať politickú p-u;

pluralitný príd.: p-á spoločnosť v kt. jestvuje viacero polit. strán a názorov

pluralizmus -mu m. filoz. koncepcia uznávajúca viacero samostatných podstát, op. monizmus;
odb. systém založený na viacerých princípoch;
politol. princíp demokratickej spoločnosti vychádzajúci z jestvovania a slobodnej súťaže viacerých polit. strán a rozlič. organizácií;

plurálový príd.: p-á podoba

plus

I. spoj. mat. vyj. sčítanie, a, op. mínus, zn. +: päť p. tri

II. prísl. mat. označ. kladnú veličinu, op. mínus, zn. +: p. desať stupňov

III. plus neskl. s. i -u m., op. mínus

1. znak sčítania al. kladnej veličiny, zn. +: napísať p.

2. hovor. prednosť, klad: rýchlosť je jeho p.

IV. neskl. príd. (pís. i značkou +) za podst. m. ako súčasť vlastného mena signalizuje vys. úroveň, prospešnosť práce danej inštitúcie, novín, produktov ap.: Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia p.;
dvojtýždenník Tele p.;
Gelatina p.;

plus-mínus [-zm-] čast. vyj. prípustný rozdiel, možnú odchýlku, s toleranciou...: cesta lietadlom trvá tri hodiny, p. desať minút

pluskvamperfektum -ta s. gram. predminulý čas

plusový príd.

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

plutokracia -ie ž.

1. vláda boháčov

2. príslušníci vrstvy boháčov;

plutokrat -a m. príslušník plutokracie;

plutokratický príd.

plutónium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Pu

plutva -y -tiev ž.

1. plávací ústroj rýb: chvostová p.

2. niečo formou, funkciou podobné plutve: kormidlová p. člna;
potápačské p-y;

plutvička -y -čiek ž. zdrob.

plutvový príd.;

pľuvadlo -a -diel s. nádoba na odpľúvanie

pľuvanec -nca m. slina, chrcheľ

dok. pľuvnúť -e -ú -vol: p. si do dlaní i pren. expr. dodať si odhodlanie do práce

pľuzgier -a L -i mn. -e m. mechúrik na pokožke naplnený tkanivovým mokom: p. po popálení;

pľuzgierik -a m. zdrob.

pľuzgiernik -a m. poľná burina, bot. Cystopteris

pľuzgierový príd.: p. zápal;

plúžik -a, plúžok -žka m. zdrob.

šťúplučko, šťúpluško, šťúplunko prísl.

šťúplučký, šťúplušký, šťúplunký príd. expr. veľmi šťúply: š. chlapec, š-á postava;