Význam slova "plač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.;
    dieťa prišlo domov s p-om plačúc;
    je mi do p-u

  • pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

  • pláca -e ž. odmena za dohodnutú prácu; plat, mzda

    aká práca, taká p.

  • placenta -y -cent ž. anat. ústroj v maternici vyživujúci plod, plodový koláč;

  • placentový príd.

  • placet neskl. s. (lat.) kniž. súhlas, dovolenie

    dostať, dať p. na niečo

  • plachetnica -e -níc ž. loď(ka) poháňaná náporom vetra do napnutých plachiet: športová p., rybárska p.

  • placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;

  • plachosť -i ž.

  • plachta -y -chiet/-chát ž. väčší kus plátna upravený najmä na prikrývanie al. nosenie rozlič. materiálov: čistá, biela p.;
    trávna p. na nosenie trávy;
    ľanová, posteľná p., lodné p-y zachytávajúce vietor na pohon lode;
    napnúť, spustiť (lodné) p-y, prikryť mŕtveho p-ou

    vziať niekomu → vietor z plachát;

  • plachtár -a m. šport. kto pestuje lietanie na vetroni;

  • plachtársky príd.: p-e preteky;

  • plachtárstvo -a s. plachtársky šport

  • plachtička -y -čiek, plachietka -y -tok ž. zdrob.

  • plachtiť -chť/-i! nedok.

    1. lietať na vetroni, pestovať plachtárstvo;

    2. plaviť sa na plachetnici

  • plachtovina -y ž. druh plátna použ. obyč. na výr. plachiet

  • plachtový príd.;

  • plachý príd.

    1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča;
    p. pohľad, p-á prosba

    2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča

    3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;

  • plačka -y -čiek ž.

    1. hovor. plačlivá žena, plačlivé dievča

    2. žena, kt. plakávala pri pohrebe

  • placka -y -ciek ž. ploský kus cesta; pagáč, posúch: vyvaľkať cesto na p-u;
    zemiakové p-y haruľa, (zemiaková) baba

  • pľačkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanina: brodiť sa v p-i

  • pľačkanina -y -nín ž. expr. čľapkanica, pľačkanica

  • pľačkať sa nedok. expr. máčať sa, plahočiť sa, čľapkať sa: p. sa vo vode

  • plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

  • plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.

  • plačlivo prísl.: p. stonať;

  • plačlivosť -i ž.

  • plačlivý príd.

    1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny

    2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV